Karviná

Karviná
štatutárne mesto
Masarykovo náměstí v Karviné-Fryštátě
Vlajka Znak
Štát	Česko
Kraj (NUTS 3)	Moravsko-sliezsky (CZ080)
Okres (LAU 1)	Karviná (CZ0803)
Historická krajina	Slezsko
Rieka	Olše
Nadmorská výška	221 m n. m.
Súradnice	49°51′15″S 18°32′34″V / 49,854167°S 18,542778°V / 49.854167; 18.542778
Rozloha	57,49 km² (5 749 ha)
Obyvateľstvo	56 848 (1. 1. 2014) [1]
Hustota	988,83 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1268
Primátor	Jan Wolf (ČSSD)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	733 01, 733 24, 735 06, 734 01
Miestne časti	9
Katastrálne územie	6
LAU 2 (obec)	CZ0803 598917
Adresa mestského úradu	Magistrát města Karviné Fryštátská 72/1 733 24 Karviná
E-mailová adresa	podatelna@karvina.cz
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Karviná
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.karvina.cz
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Český portál

Karviná (nem. Karwin, poľ. Karwina) je sliezske štatutárne mesto v Moravskosliezskom kraji. Leží na hraniciach s Poľskom, 18 km východne od Ostravy na rieke Olše.

Po druhej svetovej vojne bola dnešná Karviná projektovaná ako piata česká metropola pre 120 000 obyvateľov. Dnes (2018) tu žije 53 522 obyvateľov s významnou slovenskou a poľskou menšinou. Je univerzitným, turistickým, kúpeľným a ekonomickým centrom česko-poľskej aglomerácie s viac než 400 000 obyvateľmi a najväčším mestom na rieke Olši. Jadrom dnešného mesta Karviná je pôvodné kniežacie mesto Fryštát. Karviná vznikla v roku 1949 premiestnením obyvateľov pôvodnej baníckej Karvinej na fryštátske Horné Předměstí, ktoré sa silne rozvíjalo už od konca 19. storočia. Úradným spojením týchto dvoch miest a pripojením Rája, Darkova a Starého Města vzniklo nové mesto s názvom Karviná, ale s historickým základom Fryštátu, na katastri ktorého nové mesto stojí.

Úrad primátora mesta Karviná vykonáva od 8. januára 2018 Jan Wolf (ČSSD), bývalý prvý námestník, ktorý na čele mesta nahradil svojho straníckeho kolegu Tomáša Hanzela.^[2]

Význam Karvinej (predtým Fryštátu) v minulosti predurčovala jej strategicky výhodná poloha na obchodnej ceste z Uhorska do Pobaltia, ktorá z nej urobila obchodné, hospodárske a kultúrne centrum celej tunajšej oblasti. Od konca 13. storočia do roku 1572 tunajší zámok Fryštát bol sídelným miestom sliezskych kniežat z kráľovského rodu Piastovcov. Prvkom, ktorý významne ovplyvnil ďalší rozvoj mesta, bol nález čierneho uhlia v 2. polovici 18. storočia a rozvoj železiarenského priemyslu na začiatku 20. storočia. Naďalej bol význam mesta daný rastúcou ťažbou čierneho uhlia, rozvojom ťažkého priemyslu a železnice, ktoré predurčili ako stavebný, tak demografický vývoj mesta v druhej polovici 20. storočia.

Moderná Karviná vznikla v roku 1949 zlúčením mesta Fryštát (nemecky Freistadt; dnešná Karviná 1, centrum starého Fryštátu je mestskou pamiatkovou zónou), pôvodnej Karvinej (vinou intenzívnej ťažby uhlia dnes už neexistuje; je to predmestská časť Karviná-Doly), Darkova (Karviná 3), Rája (Karviná 4) a Starého Města (Karviná 5).^[3] Neskôr ešte boli pripojené Louky nad Olší. Novo vzniknuté mesto sa začalo budovať v štyridsiatych rokoch dvadsiateho storočia na katastri fryštátského Horného Předměstí, ktoré sa rozvíjalo už od čias, keď Severná dráha cisára Ferdinanda priviedla do Fryštátu železnicu.

Karviná leží na hranici s Poľskom a priamo v meste sú dva hraničné priechody (z toho jeden iba pre osobné vozidlá) v miestnej časti Karviná-Ráj. Mesto sa rozprestiera na severnom okraji predhoria Beskýd. Karviná leží v údolí rieky Olše a od krajského mesta Ostravy je vzdialená 18 km východným smerom.

Karviná vždy patrila k oblastiam s vysokou koncentráciou priemyslu, najmä ťažobného, ​​na ktorý nadväzujú ďalšie výrobné odvetvia. Mesto dosiahlo európsky význam aj vďaka kúpeľníctvu, keďže po nálezoch liečivej jódobrómovej soľanky sa už od konca 19. storočia budovali kúpele Darkov. V posledných rokoch sa posilnil význam mesta ako obchodného a turistického centra. Vznikom Obchodno-podnikateľskej fakulty Sliezskej univerzity v Opave sa Karviná stala univerzitným mestom.

Územie dnešnej Karvinej patrí v tunajšej oblasti k miestam s najstarším osídlením, o existencii ktorého svedčia nálezy kamenných nástrojov z obdobia mladšej doby kamennej.

Najstaršia zachovaná písomná zmienka o území dnešného mesta (o osade Solca) je z roku 1268. Fryštát však bol založený po rozpade Veľkomoravskej ríše v roku 906 a medzi rokmi 1024 – 1032 za vlády poľského kráľa Meška II. Lamberta bol nositeľom mestských práv, ktoré mu v neskorších rokoch boli niekoľko ráz potvrdené. Na dnešné miesto bol Fryštát premiestnený po roku 1290 kniežaťom Meškom I. Těšínskym. Vratislavský desiatok z rokov 1302 – 1315 obsahuje pôvodné názvy niektorých tunajších lokalít ako Fryenstat (Fryštát), Roy (Ráj), Carwin (Karviná), Berthold Villa (Darkov) . Vzhľadom na strategicky výhodnú polohu Fryštátu na obchodnej ceste z Uhorska do Pobaltia sa tu vytvorilo významné stredisko obchodu a remesiel, ktoré sa medzi rokmi 1290 až 1945 stalo sídlom najvyššej sliezskej aristokracie. Fryštát dal tiež základ pre vznik úplne nového mesta Karvinej, ktoré sa na jeho katastrálnom území začalo budovať od 50. rokov 20. storočia.

Zásadný obrat v rozvoji celej tunajšej oblasti znamenal nález čierneho uhlia v 2. polovici 18. storočia a začiatkom 20. storočia už bolo územie mesta svojím ekonomickým potenciálom významnou oblasťou v rámci celého Rakúsko-Uhorska. K rozvoju mesta prispela výstavba železničných tratí: Severná dráha cisára Ferdinanda v Petroviciach, Košicko-bohumínska železnica v dnešnej časti Doly a v roku 1898 aj Karvinská místní dráha KFNB so stanicou Fryštát, dnes Karviná–mesto, a tiež električková trať Karviná, nádraží – Karviná, sídliště.

Počas rokov 1918 – 1920 prebiehal medzi Československom a Poľskom spor o Těšínsko. Po krátkom vojenskom stretnutí bolo územie Těšínska v roku 1920 medzi oba štáty rozdelené arbitrážou víťazných mocností. Územie mesta pripadlo Československu. V roku 1938 Poľsko začalo voči Československu opäť vznášať územné požiadavky. Tie boli formulované poľskou vládou 21. septembra 1938 a vznesené ako súčasť Hitlerovho godesberského memoranda. 30. septembra 1938 poľská vláda zaslala československej vláde ultimátum o okamžitom vydaní požadovaných oblastí a 1. októbra 1938 poľské vojsko obsadilo požadované územia, vrátane územia dnešnej Karvinej. Obdobie poľského záboru však netrvalo ani rok. Po porážke Poľska Nemeckom na začiatku druhej svetovej vojny oblasť obsadil Wehrmacht a územie mesta s germánskym pôvodom bolo pričlenené k Nemecku. V roku 1944 došlo k zlúčeniu miest Karvinná (dve písmená N v názve mesta sa používali od roku 1920^[4]), Fryštát a obcí Staré Město, Ráj a Darkov v jeden územný celok s názvom Karwin-Freistadt. Po oslobodení mesta 3. mája 1945 sa dvojmestie rozpadlo a oblasť sa vrátila späť pod správu Československa.

Prvú výstavbu budúceho nového mesta, ulicu Zakladateľskú, otvoril predseda Benešovej vlády Klement Gottwald slávnostným výkopom v roku 1946. Roku 1949 nasledovalo opätovné zlúčenie okolitých obcí v jeden územný celok pomenovaný Karviná. Na území zlúčeného mesta nastal veľký stavebný rozvoj, ktorý trval až do 80. rokov 20. storočia. Svoj vrchol dosiahla Karviná na konci 80. rokov 20. storočia s počtom obyvateľov takmer 90. tisíc. Stavebný vývoj mesta, ktoré sa malo stať piatou českou metropolou s počtom obyvateľov 120 000, zastavili až novembrové udalosti roku 1989. Moderná mestská zástavba leží predovšetkým na katastrálnom území historického mesta Fryštát (Karviná-město) a bývalej obce Ráj.

V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia sa realizoval projekt v architektúre bruselského štýlu na výstavbu nového, moderného centra Karvinej, ktoré sa malo stať piatou českou metropolou. Hlavnou cestnou tepnou sa mala stať centrálna ulica, dnes tř. 17. listopadu, ktorá mala plniť úlohu mestského bulváru a vďaka prítomnosti kúpeľov v meste navodiť atmosféru pohodového a príjemného miesta. Na tejto centrálnej ulici sa mali vyskytovať voľné priestory plné mestskej zelene s dominantnými budovami. To sa naozaj podarilo. Aj keď je na tejto ulici hustá cestná premávka, stále láka k prechádzke po nej, a to v celej svojej dĺžke. A to platí zvlášť v čase kvitnutia sakurovej aleje, ktorá tu vysadili a dodnes sa vzorne udržiava. Centrálna ulica sa však počas rokov dočkala na niektorých miestach necitlivých zásahov:

• mestská zeleň sa rozrástla do nežiaducich rozmerov
• módna dlažba bola zakrytá nevkusným asfaltom
• dominantné budovy dostali nevhodnú fasádu alebo ich prerástla zeleň

Vyvrcholením centrálnej ulice je priestor medzi križovatkami pri VšZP a OD Prior. Tento priestor, ktorému dominuje vzdialenejšia skupina výškových budov, pôsobí zanedbaným dojmom. Prítomnosť nevkusne situovaných autobusových zastávok ešte viac vytvára dojem periférneho miesta než centra mesta. Všadeprítomný asfalt a zeleň zatieňujúca dominantné budovy tento dojem ešte viac umocňuje. Pritom tento centrálny priestor môže aj naďalej byť centrálnym parkom bez toho, aby kazil dojem centra mesta. Na tomto centrálnom priestore je totiž za bujnou zeleňou schovaný rad architektonických slohov, ktoré po vyrúbaní časti zelene vytvoria dominantné prvky celého centra. Ide predovšetkým o nádhernú prvorepublikovú budovu Jiráskovej školy, roh takisto prvorepublikovej budovy Magistrátu, modernu zastupujúci OD Prior a reštauráciu s obytným blokom alebo funkcionalistické trojpodlažné obytné domy. Hlavnou dominantou celého tohto centrálneho priestoru je potom už spomínaná vzdialená skupina výškových domov (Trojčata). Centrálnemu priestoru takisto chýba výškový solitér, napr. v podobe hodinovej veže, pomníka či sochy alebo fontány. V posledných rokoch sa vyskytlo množstvo urbanistických štúdií na dotvorenie mestského centra. Pre finančnú náročnosť sa nikdy nerealizovalo. Netreba stavať nové budovy, stačí celému bulváru a predovšetkým centrálnemu priestoru vrátiť zašlý lesk šesťdesiatych rokov:

• vyrúbať zeleň, ktorá zatieňuje dominantné prvky
• dominantným budovám dať reprezentatívnu fasádu
• verejný priestor zbaviť asfaltu
• inštalovať dominantnú výškovú solitéru
• rekonštruovať autobusové zastávky do vzhľadu hodného centra mesta
• inštalovať informačné tabule o zaujímavostiach mesta, nový mobiliár a reprezentatívne verejné osvetlenie

Zvon v tunajšom kostole mal najsilnejší a najlahodnejší hlas v Sliezsku, lebo vraj do zvonoviny pri odlievaní vhodili diel striebra. Bol starší než samotné mesto, pri zániku pôvodnej obce sa stratil, až po rokoch ho na poli vyhrabala sviňa. Zvon bolo počuť až do Těšína a jeho hlasu načúvala tešínska kňažná s takou obľubou, že sa rozhodla zvon kúpiť. Fryštátčania ho však nechceli predať, a preto jej povedali, že by zaň musela vysadiť toľko dukátov, že by to siahalo po ceste z Těšína až do Fryštátu. Lenže kňažná na obchod pristúpila, a tak jej radní museli zvon vydať. Kňažná si zvon zavesila na svojom hrade, ale zvon cez noc uletel späť do Fryštátu. Kňažná vidiac ten zázrak to vzdala a nechala Fryštátu ako zvon, tak i peniaze. Len okná kostolnej veže smerom k Těšínu dala zamurovať, aby ju hlas zvonu nelákal.

Mesto bolo založené ako nové mesto fryštátské jeho prvým kniežaťom Meškom I. Piastovským v roku 1290. Najstaršou stavbou nového mesta, povýšeného na sliezske kniežacie mesto, je areál zámku s kostolom, ktorý pochádza z prelomu 13. a 14. storočia a po celý čas svojej existencie bol sídlom najvyššej sliezskej aristokracie. Priľahlé mesto pochádza z počiatku 14. storočia. V druhej polovici 19. storočia boli na fryštátskom predmestí objavené jódobrómové pramene, vďaka ktorým tu vznikli známe kúpele. Počas svojej existencie sa v nich liečil celý rad významných osôb. Roku 1992 tu bola vyhlásená mestská pamiatková zóna. Podrobný zoznam pamiatok je uvedený v článku Fryštát, Lázně Darkov, Doly a Staré Město.

• Sliezsky kniežací zámok s kostolom a parkom
• Stará radnica s vežou a bývalým kniežacím pivovarom
• Kniežací dom
• Viedenská fontána
• Kostol sv. Marka

• Kúpeľný most
• Sanatorium
• Spoločenský dom Kurhaus

• Kostol sv. Petra z Alkantara
• Zámocký dvor grófa Taafa

Predovšetkým v 60. rokoch 20. storočia bol vybudovaný základ na výstavbu piatej českej a najväčšej sliezskej metropoly. Mesto malo dosiahnuť 120 000 obyvateľov. Jeho novovzniknuté centrum, tvorené třídou Osvobození a třídou 17. listopadu bolo doplnené radou významných stavebných dominánt, postavených v architektúre "bruselský štýl". Tieto budovy dodnes pripomínajú pôvodný zámer vytvoriť z Karvinej novú metropolu.

• dom Pionýrů a mládeže
• administratívna výšková budova na tř. Osvobození
• námestie Budovatelů
• mestský dom kultúry
• administratívna výšková budova Kovona
• spoločenské centrum Kovona

• zimný štadión
• obchodný dom PRIOR
• magistrát mesta Karvinej
• Slezská univerzita
• bytový výškový blok s tlačiarňou Hutník
• výškové budovy Brusel
• sakurová alej
• nemocnica v Ráji

• námestie Jurije Gagarina
• bytový výškový blok s kaviarňou U Slunka
• kino Centrum
• obchodné stredisko JAS
• výškové bloky Sanatória Lázní Darkov
• administratívna výšková budova na tr. Havířská
• hala hádzanej
• hlavná stanica

• priemyselná zóna Kovona a Jäkl
• železničná stanica Karviná-mesto
• vodárenská veža
• Důl Gabriela
• Důl Barbora
• železničná stanica Karviná–Louky nad Olší
• úzkorozchodné električky
• automobil Škoda 100 MB

• kostol sv. Petra z Alkantara
• kaplnka Anjelov strážnych
• nádraží Severnej dráhy cisára Ferdinanda

Vývoj počtu obyvateľov pôvodnej Karvinej^[5]

1869	1880	1890	1900	1910	1921	1930
3 384	5 488	7 746	14 326	16 808	19 229	22 317

Vývoj počtu obyvateľov súčasnej Karvinej^[5]

1950	1961	1970	1980	1991	2001	2011
36 172	46 883	76 014	78 334	68 405	65 141	56 897

Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva v roku 2001 sa 8,5 % obyvateľov mesta hlásilo k slovenskej a 8% obyvateľov k poľskej národnosti.^[6] Zaujímavosťou mesta je vysoký podiel obyvateľov bývajúcich v panelových domoch, ktorý dosahuje 92%.^[7]

• 
  Veková štruktúra obyvateľov obce Karviná roku 2011
• 
  Rodinný stav obyvateľov obce Karviná roku 2011
• 
  Vzdelanie obyvateľov obce Karviná roku 2011

Karviná sa člení na 6 katastrálnych území, na ktorých leží 9 miestnych častí:

• Darkov - časť Kúpele Darkov
• Karviná-Doly - časť Doly
• Karviná-město - časti Fryštát, Hranice, Mizerov, Nové Město
• Louky nad Olší - časť Louky
• Ráj - časť Ráj
• Staré Město u Karviné - časť Staré Město

Miestne časti sú niekedy číslované:

• Karviná 1 – Fryštát – miestna časť Fryštát
• Karviná 2 – Doly – miestna časť Doly
• Karviná 3 – Darkov – miestna časť Lázně Darkov
• Karviná 4 – Ráj – miestna časť Ráj
• Karviná 5 – Staré Město – miestna časť Staré Město
• Karviná 6 – Nové Mesto – miestna časť Nové Mesto
• Karviná 7 – Mizerov – miestna časť Mizerov
• Karviná 8 – Hranice – miestna časť Hranice
• Karviná 9 – Louky – miestna časť Louky nad Olší

Karviná bola predtým okresným mestom, v súčasnosti je obcou s rozšírenou pôsobnosťou a povereným obecným úradom. Okres Karviná ale stále existuje a skladá sa zo 17 obcí, obvod obce s rozšírenou pôsobnosťou Karviná zo 4 obcí – Dětmarovíc, Karvinej, Petrovíc u Karviné a Stonavy. Stále tu však pôsobí okresný súd, okresné štátne zastupiteľstvo i okresný archív.

Najznámejším športovým klubom v meste je bezpochyby HCB Karviná. Tento hádzanársky klub, založený už v roku 1955, v poslednom čase pravidelne zbiera tituly majstra republiky (je desaťnásobným majstrom samostatného Česka - naposledy v sezóne 2017/2018) a od roku 2000 do roku 2006 bol každoročným účastníkom najprestížnejšej európskej klubovej súťaže - Ligy majstrov. Ďalším významným klubom je futbalový klub MFK Karviná, ktorý od sezóny 2016/2017 hrá najvyššiu českú futbalovú súťaž. Za zmienku stojí tiež ľadový hokej, ktorý sa hrá v Karvinej už od 50. rokov, ale súčasný klub SK Karviná bol založený roku 1993. V meste sa tiež nachádza basketbalový klub TJ Sokol Karviná, pričom jeho juniori patria medzi špičku v Česku; muži však hrajú iba 3. najvyššiu súťaž. Karviná má tiež zastúpenie v extralige hokejbalu (HBK Karviná), džuda, športovej streľby a v meste sa tiež hrá florbal. V poslednej čase je veľmi obľúbená nová športová disciplína workout. V meste tak vyrastajú nové workoutové ihriská, na ktorých trénuje jeden z najlepších svetových pretekárov Marek Matis.

V súvislosti s vysokou koncentráciou ťažkého priemyslu v oblastí patrí ovzdušie v Karvinej medzi najviac znečistené v Česku.^[8] V znečistení rakovinotvorným benzopyrénom patrí podľa Štátneho zdravotného ústavu k najzamorenejším oblastiam. V roku 2005 priemerná celoročná koncentrácia benzo-a-pyrénu predstavovala 5,1 ng.m^-3.^[9] Podľa výskumu vykonávaného spoločným laboratóriom Ústavu experimentálnej medicíny Akadémie vied Českej republiky a Zdravotného ústavu Stredočeského kraja na vzorke 23 mestských stanovíšť v Karvinej bolo vo vzduchu namerané 6,6 ng.m^-3 benzo-a-pyrénu, pokým napr. Prahe to bolo iba 0,8 ng.m^-3.^[10]

Niektoré časti mesta sa tiež stretávajú s dôsledkami hlbinnej ťažby uhlia, najmä s podkopaním, ktoré narušuje statiku budov, mnohé z ktorých sa museli opustiť a strhnúť. Postupne tak ťažbe padla za obeť pôvodná Karviná, vrátane radu pozoruhodných stavebných pamiatok. Ťažba si následne vyžiadala likvidáciu ďalších prímestských lokalít. Zlikvidovaná a podkopaná bola prevažná väčšina miestnych častí Louky alebo Darkov. Ďalej sa uvažuje o ťažbe pod štvrťou Staré Město alebo Starý Ráj. Keďže sa však uhoľné sloje nachádzajú pod prevažnou časťou mesta, je jeho budúci rozvoj značne limitovaný.^[11]

V minulosti patrila Karviná k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim priemyselným mestám u nás. Počet obyvateľov rástol súčasne s objemom ťažby a svoj vrchol dosiahol koncom 70. rokov (vtedy tu žilo bezmála 80 tisíc obyvateľov). Základom prosperity bola ťažba kvalitného kamenného uhlia, ktoré sa stalo základom rozvoja priemyslu na celom Ostravsku. Na katastri mesta postupne vzniklo zlučovaním niekdajších menších baní niekoľko veľkobaní – Důl ČSA, Důl Darkov, Důl ČSM. Obrat v tomto vývoji nastal v 90. rokoch v súvislosti s útlmom ťažby (v ostravskej časti revíru bola ťažba úplne zastavená). V posledných rokoch klesol počet obyvateľov mesta o bezmála 20 tisíc, vzrástla naopak nezamestnanosť.

Okrem uhoľných baní sídli v meste rad ďalších podnikov. Sídlila tu Kovona Karviná – niekdajší najväčší producent bytových jadier a sklolaminátových materiálov v Česko-Slovensku. Po roku 2000 vznikla v meste priemyselná zóna Nové Pole. Výrobné haly tu majú firmy, ako Robe lighting, Shimano, Sejong, Gates, Mölnlycke Health Care a ďalšie.

Do mestskej časti Karviná-Doly naplánoval krajský úrad výstavbu veľkokapacitnej spaľovne odpadu, do ktorej by sa zo širokého okolia mohlo ročne zvážať 200 tisíc ton komunálneho odpadu. So zámerom nesúhlasia miestni obyvatelia, ktorí sa obávajú, že by spaľovňa odpadov zhoršila kvalitu už dnes značne znečisteného ovzdušia.^[12]

Karviná je okrem iného tiež univerzitným mestom. V meste sídli Obchodno-podnikateľská fakulta Sliezskej univerzity v Opave. Ďalej sa tu nachádza niekoľko stredných škôl: gymnázium, stredná priemyselná škola, obchodné akadémie, stredná zdravotnícka škola a i. Okrem stredných škôl tiež základné a materské školy.

• Gustaw Morcinek (1891 - 1963), poľský spisovateľ
• Dana Zátopková (* 1922), oštepárka, zlatá medaila na OH v Helsinkách
• Radek Štěpánek (* 1978), tenista
• Petra Němcová (* 1979), topmodelka
• Jaroslav Bába (* 1984), skokan do výšky
• Denisa Ščerbová (* 1986), atlétka

• Jastrzębie Zdrój, Poľsko
• Jaworzno, Poľsko
• Martin, Slovensko
• Mieres, Španielsko
• Rybnik, Poľsko
• Wodzisław Śląski, Poľsko
• Kaili, Čína

• Zoznam miest v Česku
• Zoznam obcí v Česku

1. ↑ Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2014 (PDF; 504 KiB)
2. ↑ Novým primátorem Karviné se stal dosavadní první náměstek Jan Wolf z ČSSD [online]. zpravy.aktualne.cz, 2018-01-08, [cit. 2019-02-09]. Dostupné online.
3. ↑ TUREK, Adolf. Místopisný rejstřík obcí českého Slezska a severní Moravy. Opava : Zemský archiv v Opavě, 2004. 979 s. ISBN 80-86388-23-9. S. 321-322.
4. ↑ WOJNAR, Petr. Hornická historie: Od krav k dolům aneb Jak se měnila a přesouvala Karviná. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2016-08-05. Dostupné online [cit. 2019-02-09].
5. ↑ ^{a b} Oficiální stránky Českého statistického úřadu [online]. czso.cz, [cit. 2019-02-09]. Dostupné online.
6. ↑ http://vdb.czso.cz/vdbtab/tabnahledzdr.jsp?cislotab = OB006_OK.27 & amp; verzia = 2 & amp; zdr_cislotab = OB006_OK & amp; kapitola_id = 20 & amp; kontext = t & amp; radené = tá & amp; stranka = 1 & amp; uroven =^{[nefunkčný odkaz]}
7. ↑ Ministerstvo pre miestny rozvoj, Vestník, 1 - 2000, BYTOVÁ POLITIKA, Súčasný stav a rozsah panelovej bytovej výstavby
8. ↑ Najhorší vzduch dýchajú v ČR obyvatelia Ostravsko-Karvinska
9. ↑ Miroslav Šuta: Účinky výfukových plynů z automobilů na lidské zdraví, Děti Země 2008, ISBN 80-86678-10-5
10. ↑ Preukázané: Ľudia na Karvinsku dýchajú jedy
11. ↑ Andrea Canova: Karviná a ťažba uhlia, 23. júna 2008
12. ↑ Nikola Klimšova: Ľudia spaľovňu nechcú, 25. februára 2010

• Wenig, Adolf. České povesti. Praha: Olympia, 1975.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karviná

• Oficiálna stránka
• Dejiny mesta Karvinej Archivované 2018-03-11 na Wayback Machine

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karviná na českej Wikipédii.

Mestá a obce okresu Karviná
Albrechtice • Bohumín • Český Těšín • Dětmarovice • Dolní Lutyně • Doubrava • Havířov • Horní Bludovice • Horní Suchá • Chotěbuz • Karviná • Orlová • Petrovice u Karviné • Petřvald • Rychvald • Stonava • Těrlicko