[go: up one dir, main page]
Preskočiť na obsah

Kamenná lúka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Kamenná lúka
Kamienna
vrch
Vrchol Kamennej lúky začiatkom augusta
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Prešovský, Podkarpatský
Okresy Snina, Powiat bieszczadzki
Obce Nová Sedlica, Lutowiska
Pohorie Bukovské vrchy
Podcelok Bukovce
Povodia Uh, Wetlina
Nadmorská výška 1 200,9 m n. m.
Súradnice 49°05′28″S 22°32′51″V / 49,0911°S 22,5474°V / 49.0911; 22.5474
Geologické zloženie flyš, pieskovec
Najľahší výstup z obce Nová Sedlica po turistickej značke
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka
Typ pamiatky prírodná
Rok zápisu
(č. zasadnutia) 		2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Kamenná lúka
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Druhý najvyšší vrch Bukovských vrchov

Kamenná lúka[1] (poľ. Kamienna; 1 200,9 m n. m.)[2] je druhý najvyšší vrch Bukovských vrchov, krajinného celku Polonín.[3] Leží na slovensko-poľskej hranici nad obcou Nová Sedlica, približne 28 km východne od Sniny.[4]

Poloha

[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v severovýchodnej časti Bukovských vrchov, v geomorfologickom podcelku Bukovce.[3] Južne sa zvažujúce svahy patria Slovensku a Prešovskému kraju, okresu Snina a katastrálnemu územiu obce Nová Sedlica[1], severovýchodná časť zasahuje do Podkarpatského vojvodstva, powiatu Bieščadzkého a gminy Lutowiska.[5] Najbližším sídlom je južne situovaná Nová Sedlica, juhozápadne sa nachádza Zboj a Ruský Potok, západne Runina, severne Wetlina a Brzegi Górne a juhovýchodne Stužycja.[6] Slovenská časť patrí do Národného parku Poloniny a národnej prírodnej rezervácie Stužica, poľská je súčasťou Bieščadského národného parku.[4]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Kamenná lúka leží v hraničnom hrebeni na severovýchodnom okraji Bukovských vrchov, medzi Čierťažou (1 071 m n. m.) a Kremencom (1 221 m n. m.). Západným smerom sa nachádza Jawornik (1 020 m n. m.), Paportna (1 199 m n. m.), Jarabá skala (1 199 m n. m.), Čelo (1 159 m n. m.), Borsukov vrch (991 m n. m.), Čierťaž (1 071 m n. m.), Hrúbky (1 186 m n. m.), Kýčera (857 m n. m.), Minčol (972 m n. m.) a Veľký Bukovec (1 012 m n. m.), južným Vyšná Brackaňa (911 m n. m.), Príkry (952 m n. m.), Stinská (1 093 m n. m.), Packova Kýčera (872 m n. m.) a Kalnica (1 004 m n. m.), východným Kremenec (1 221 m n. m.), Kańczowa (1 116 m n. m.) a Wielka Rawka (1 307 m n. m.) a severným Mala Rawka (1 272 m n. m.), Dil Szelesisty (1 137 m n. m.), Roh (1 255 m n. m.), Hnatowe Berdo (1 245 m n. m.) a Smerek (1 223 m n. m.).[7] Voda z južných častí hrebeňa odteká Stužickou riekou do Uhu, severné svahy odvodňuje Górna Solinka do rieky Wetlina v povodí Visly. Vrcholom vedie značená Východokarpatská magistrála.[4][6]

Vrcholovú časť tvoria lúky a pieskovcové bloky, podľa ktorých dostal vrch pomenovanie. Leží v jednom z najvýznamnejších karpatských pralesoch – Stužici, chránenom ako národná prírodná rezervácia (pozri: NPR Stužica), vyhlásená v roku 1965 na výmere 761,49 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany.[8] Vrcholové časti zaberá územie Stužica – Bukovské vrchy[9], do ktorého patrí aj spomínaná NPR Stužica a ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy a staré bukové lesy Nemecka (angl. Primeval Beech Forests of the Carpathians and the Ancient Beech Forests of Germany). Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200 ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300 ročnými mimoriadne mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov, ako aj rovnako mohutnými jedincami javora horského (Acer pseudoplatanus) a bresta horského (Ulmus glabra). Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)[10], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.

Pohľad na ukrajinské vrchy v pohorí Gorgany

Výhľady

[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol pokrýva vrcholová lúka, obkolesená lesným porastom[6], ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít je tak vidieť okolité vrcholy Bukovských vrchov, Vihorlatské vrchy, poľské Bieščady a ukrajinské Karpaty.[11]

Vrchol poskytuje výhľad na poľské vrchy poľ. Wielka Rawka (1 307,2 m n. m.), poľ. Smerek (1 222,5 m n. m.) s pohorím poľ. Połonina Wetlińska, slovenskú Sedlickú kotlinu s pohorím Vihorlatské vrchy s najvyšším vrchom Vihorlat (1 075,5 m n. m.) a ukrajinskú Stužickú kotlinu s ukrajinskými vrchmi Polonina Runa (ukr. Полонина Руна) (1 482 m n. m.), Ostrá Hora (ukr. Гостра Гора) (1 405 m n. m.), s pohoriami Polonina Boržava (ukr. Полонина Боржава) s najvyšším vrchom Stoj (ukr. Стой) (1 681 m n. m.) a Bukovska Polonina (ukr. Буковецька полонина) s najvyšším vrchom Pikuj (ukr. Пікуй) (1 408 m n. m.).[12][13] Východným smerom vidieť hlboko do vnútrozemia Ukrajiny na vyše 100 km vzdušnou čiarou vzdialené ukrajinské vrchy Jajko Ilemskie (ukr. Яйко-Ілемське) (1 680 m n. m.), Mołoda (ukr. Молода) (1 724 m n. m.), Grofa (ukr. Ґрофа) (1 748 m n. m.), Parenkie (ukr. Паренки) (1 737 m n. m.) a Popaďa (ukr. Попадя) (1 740 m n. m.) nachádzajúce sa v pohorí Gorgany.[14]

Turizmus

[upraviť | upraviť zdroj]

Cez vrch vedie hlavná červená turistická značka, ktorá pokračuje po hlavnom karpatskom hrebeni na najvýchodnejší bod Slovenska – trojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.). Kopíruje slovensko-poľskú štátnu hranicu cez viacero vrchov s panoramatickými vyhliadkami, ako napr. Jarabá skala (1 199,0 m n. m.), Ďurkovec (1 188,7 m n. m.), Pľaša (1 162,8 m n. m.), ďalej cez Ruské sedlo (801,0 m n. m.), vrchy Rypy (1 002,7 m n. m.), Strop, (1 011,2 m n. m.), Černiny (929,4 m n. m.), najvyšší vrch Laboreckej vrchoviny Vysoký grúň (904,9 m n. m.), Laborecký priesmyk (684,0 m n. m.) až k Duklianskemu priesmyku (502,0 m n. m.).[4]

Zo slovenskej strany je najľahší výstup z Novej Sedlice, ktorá predstavuje východiskový bod do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň – na trojhraničný vrch Kremenec, Kamennú lúku, do oblasti Stužice a Jarabej skaly.

Prístup

[upraviť | upraviť zdroj]

Možnosti dopravy do turistických východísk

[upraviť | upraviť zdroj]

Do obce Nová Sedlica je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.[15][16] Vzdialenosť: Humenné-Nová Sedlica 65,9 km, Snina-Nová Sedlica 44,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok Archivované 2016-12-22 na Wayback Machine.

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. ↑ a b Turistická mapa 118 Bukovské vrchy 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2009. ISBN 978-80-8042-543-2.
  3. ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-03-13]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-03-13]. Dostupné online.
  5. ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-13]. Dostupné online.
  6. ↑ a b c Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-03-13]. Dostupné online.
  7. ↑ Bukovské vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
  8. ↑ Kamenná lúka. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
  9. ↑ Stužica-Bukovské vrchy – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-13]. Dostupné online. Archivované 2015-07-15 z originálu.
  10. ↑ Bukovské vrchy [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-08-02]. Dostupné online.
  11. ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-03-13]. Dostupné online.
  12. ↑ Туристична карта Верховинський Вододільний Хребет – Полонина Руна (Рівна) (Turistická mapa Verchovyns'kyj Vododil'nyj chrebet – Polonina Runa (Rovná)) 1 : 50 000. Україна (Ukrajina) : ACCA, 2014. ISBN 978-966-262-350-5.
  13. ↑ Туристична карта Боржава (Turistická mapa Boržava) 1 : 50 000. Україна (Ukrajina) : ACCA, 2014. ISBN 978-966-2623-47-5.
  14. ↑ Туристична карта Західні Горгани (Turistická mapa Západné Gorgany) 1 : 50 000. Україна (Ukrajina) : ACCA, 2013. ISBN 978-966-262-321-5.
  15. ↑ Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Humenné na stránke SAD Humenné, a. s.
  16. ↑ Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Snina na stránke SAD Humenné, a. s.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kamenná_lúka&oldid=7823227“