Koza domáca

Koza domáca (Capra hircus, Capra hircus hircus, Capra aegagrus hircus) je druh či poddruh z rodu Capra.

V slovenskom poľnohospodárstve je to menej významné hospodárske zviera, jej chov je v prevažnej miere iba doplnkovým odvetvím živočíšnej výroby. Bežnejší je chov kôz menšími chovateľskými subjektmi alebo u súkromných osôb. Koza poskytuje hodnotné mlieko, mäso, kožu, rohovinu.

Rektálna teplota tela kozy domácej sa pohybuje v rozpätí 38,5 - 41°C. Dospelá koza má 12 až 20 nádychov za minútu, kozľa až 20 - 40 nádychov. Pulz kôz sa pohybuje v rozpätí 70 - 80 úderov za minútu. Systolický krvný tlak sa pohybuje v rozpätí 15 - 19 kPa, diastolický 9 - 13 kPa.

Koza patrí medzi prežúvavce, to znamená že potrava sa z bachora (časť zloženého žalúdka prežúvavcov) vracia do ústnej dutiny na dôkladné prežutie. Má to predovšetkým význam pri trávení vlákniny. Prežúvanie sa u kôz dostavuje po 15 - 45 min. po nakŕmení. Potrava sa dostáva späť do ústnej dutiny reflexným procesom - vyvrhovaním, kedy hrubé krmivo dráždi baroreceptory tlakom a tangoreceptory dotykom v sliznici bachora. Vyvrhnutie potravy z bachora, jeho opätovné prežutie a prehltnutie sa nazýva prežúvací cyklus. Dĺžka prežúvania jedného sústa závisí od hrubosti krmiva a množstva vlákniny. Po prehltnutí nasleduje 3 - 5 sekundová pauza pred ďalším prežúvacím cyklom. Jeden prežúvací cyklus trvá pol až jednu hodinu, v priebehu 24 hod. sa zopakuje 6 - 8 prežúvacích cyklov.

Pohlavný cyklus trvá 18 - 23 dní, ruja trvá 1-1,5 dňa, v prípade že nedôjde k oplodneniu, opakuje sa po troch týždňoch. K ovulácii vajíčok dochádza ku koncu ruje, preto je doba vhodná na pripúšťanie alebo insemináciu v druhej polovici ruje. Gravidita trvá v priemere 150 dní, rozpätie 140 - 155 dní. Dĺžka plodu v 30. dni gravidity je cca 1,4 cm a v 145. dni 43 cm. Laktácia (produkcia mlieka) trvá približne 300 dní.

Chov kôz je na Slovensku realizovaný predovšetkým pre ich mliekovú úžitkovosť. Najbežnejšie chované plemená kôz u nás by podľa plemenných štandardov mali dosahovať 900 - 1000 kg mlieka za rok. Ak sa prihliadne na živú hmotnosť kozy, tak môžeme konštatovať, že relatívne dosahuje najvyššiu dojnosť z hospodárskych zvierat, až 10 - 20 násobok živej hmotnosti.

Chov kôz na Slovensku po prudkom poklese stagnuje, v roku 2000 bolo do kontroly mliekovej úžitkovosti zapojených 16 chovov, v roku 2003 a 2004 to boli len tri chovy a v roku 2005 štyri chovy. Ku koncu roka 2005 sa na Slovensku chovalo 39,6 tis. kôz ^[1]. Najväčším problémom pri chove kôz je v podstate neexistujúci trh kozích produktov. Veľkokapacitné mliekarne kozie mlieko nespracovávajú. Aj preto je chov kôz na Slovensku prevažne doménou drobnochovateľov s počtom zvierat do 10 ks v stáde. Je však potrebné dodať, že koza je vysoko spoločenské zviera, neznáša samotu a dokáže si vytvoriť silný vzťah s ošetrovateľom. Úžitkovosť kôz z individuálnych chovov je dvojnásobne vyššia ako z veľkochovov.

Kozľacie mäso je druhým významným produktom chovu kôz. Tento artikel sa v prevažnej miere vyváža, hlavne v podobe mliečnych kozliat (kozľatá vo výkrme pred odstavením od matky, nazývané aj veľkonočné pre hlavné obdobie predaja). Na Slovensku nemá konzumácia kozľaciny ani kozieho mäsa veľkú tradíciu, v slovenských kuchyniach takmer úplne chýba. Spotreba kozieho mäsa na Slovensku nie je presne udávaná, hodnotí sa spolu s ovčím mäsom. Vychádzajúc z bilancie, spotreba kozieho mäsa v roku 2004 bola 0,06 kg na 1 obyvateľa ^[1]. Vývoz kozieho mäsa je však na lepšej úrovni. V roku 2005 sa vyviezlo 43,1 ton kôz v živej hmotnosti. Prevažne do Talianska, Rakúska a Írska^[1].

Na druhej strane chov kôz vo svete zaznamenáva vzostup. Hlavne v USA sa prudko zvyšuje spotreba kozích produktov, na trhu je ich nedostatok, čo sa odráža aj na ich cene. Trendy v zdravej výžive smerujú ku konzumácii zdravých, dieteticky odporúčaných a vyhovujúcich produktov vyznačujúcich sa nízkym obsahom tuku. Tieto požiadavky v plnej miere spĺňa kozľacie mäso. Na druhej strane kozie mlieko a hlavne kozie syry s rôznymi príchuťami a spôsobmi spracovania patria k vyhláseným svetovým lahôdkam. V spotrebe kozích syrov vynikajú hlavne Francúzi.

Samica je koza, samec cap, vykastrovaný samec je chňup, mláďa je kozľa. Obdobie od oplodnenia po pôrod je kotnosť, pôrod sa nazýva aj okotenie. Obdobie produkcie mlieka sa nazýva laktácia. Maštaľ určená pre chov kôz je kozín.

Koza domáca patrí do rodu Capra - podrobnosti pozri v článku Capra (rod).

Koza domáca je podľa najnovších zistení domestikovaný potomok kozy bezoárovej (Capra aegagrus/Capra aegagrus aegagrus); k domestikácii pravdepodobne došlo na viacerých miestach na širokom území od východnej Európy po dnešný východný Irán.^[2][3] Staršie sa uvádzalo, že koza domáca je v Európe domestikovaným potomkom vyhynutého druhu koza keltská (Capra prisca) a v Ázii domestikovaným potomkom druhu koza bezoárová (Capra aegagrus) a/alebo koza skrutkorohá (Capra falconeri). Za domestikačné centrum kozy keltskej sa považovala južná Európa, kozy bezoárovej Predná Ázia a kozy skrutkorohej Stredná Ázia.

Kozy sú veľmi príbuzné s ovcami, od ktorých sa odlišujú slznými jamkami, paznechtovými žľazami a tvarom a postavením rohov. Rohy oboch pohlaví kôz sú na báze šošovkovitého prierezu.

Mliekové plemeno stredného telesného rámca. Sfarbenie tela je hnedé s pruhom sýtej farby po celej dĺžke chrbta až po koniec chvosta. Čierny trojuholník za ušami je charakteristickým znakom plemena. Mulec (pysky), vnútro uší, brucho, holeň (dolná časť končatiny) a paznechty sú čierne. Existujú farebné odtiene červenohnedá, škoricovohnedá a tmavohnedá. Pôvodne bolo plemeno striktne bezrohé, dnes je rohatosť oboch pohlaví povolená. Živá hmotnosť kôz je 50-55 kg, capov 70-85 kg, výška na kohútiku kôz 65-75 cm, capov 70-80 cm. Kozy sú chované prevažne v podhorských a horských oblastiach. Dojivosť kôz 800-900 kg mlieka, tučnosť 3,6 %, bielkovín 2,7 %, plodnosť 170-190 %, živá hmotnosť kozliat v 70 dňoch veku 15 kg, denný prírastok v odchovu a výkrmu 170-190 g.

Mliekové plemeno, vyšľachtené v prvej polovici 20. storočia prevodným krížením pôvodných miestnych rázov s dováženými capmi sánskeho plemena zo Švajčiarska a Nemecka. Kontrola úžitkovosti začala v roku 1928. Kozy sú stredného až väčšieho telesného rámca. Živá hmotnosť kôz 50-60 kg, capov 80-90 kg, výška na kohútiku u kôz 70-80 cm, capov 75-85 cm. Dojivosť kôz 1000 a viac kg mlieka, tučnosť 3,7 %, bielkovín 2,7 %, plodnosť 180-200 %, živá hmotnosť kozliat v 70 dňoch veku 15 kg, denný prírastok v odchovu a výkrmu 180-200 g.

Juhoafrické plemeno s mäsovou až kombinovanou úžitkovosťou (mäso, mlieko, koža) a dobrou plodnosťou. Kozy sú väčšieho telesného rámca s dobrým osvalením a pevnou konštitúciou. V rámci plemena sa chovajú tri typy:

• a) obyčajná búrska - stredného telesného rámca, krátkosrstá, rohatá, bielej farby s hnedými škvrnami na hlave a krku,
• b) dlhosrstá - väčšieho telesného rámca s hrubšou konštitúciou,
• c) bezrohá - nejednotného zafarbenia. Živá hmotnosť kôz 60-70 kg, capov 80-90kg. Jedince s modrou farbou očí sú náchylné na stres, hlavne pri manipulácii so zvieratami. Z tohto dôvodu sú z chovu vyraďované. Plodnosť je 160-180 %, živá hmotnosť kozliat v 70 dňoch veku 17 kg, denný prírastok v odchove a výkrme 200-220 g, produkcia mlieka za laktáciu 400-500 kg.

Typické dojné krátkosrsté francúzske plemeno stredného telesného rámca zo skupiny alpských kôz, označovaných synonymom „Francúzska alpská“. Výška na kohútiku u kôz 70-90 cm, u capov 90-100 cm, ž.h. kôz 50-80 kg, capov 80-100 kg. Plemeno sa chová vo viacerých farebných odtieňoch. Produkcia mlieka 700-800 kg(rekord 2400 kg), tuk 3,3%, bielkoviny 3,5%, plodnosť 170-180%.

Mliekové plemeno vyšľachtené na Britských ostrovoch. Na jeho vzniku sa podieľalo indické plemeno jamnapari, egyptské zairaibi, chitral z Pakistanu a anglické mliekové plemená. Plemeno je veľkého telesného rámca s pevnou konštitúciou, na vysokých nohách, s typickou klabonosou hlavou a širokými zvislými ušami. Rohatosť nie je typickým plemenným znakom. Kozy majú srsť krátku, jemnú, pri capoch sa môžu vyskytovať aj dlhšie chlpy, sfarbenie je pri oboch pohlaviach nejednotné. Vyskytujú sa jedince biele, smotanovej farby, svetlo hnedej, gaštanovej až čiernej farby, prípadne i strakaté. Živá hmotnosť kôz je 60-80 kg, capov 90-100 kg. Produkcia mlieka za laktáciu je 1200 – 1500 l, denná produkcia 5-6 l, s vysokým obsahom tuku (4,8%) a bielkovín (4,4%). Mlieko je veľmi lahodné bez typického kozieho zápachu a príchuti. Je ideálne pre výrobu syrov a všetkých mliečnych výrobkov.

Ázijské plemeno, ktorého hlavná úžitkovosť je v produkcii mohérovej srsti označovanej aj ako angorská vlna. Srsť má vysoký lesk, mesačný prírastok je 2,5 cm za mesiac. Kozy sa strihajú dvakrát ročne. Plemeno je malého telesného rámca, kozy sú v kohútiku vysoké menej ako 50 cm. Obe pohlavia sú rohaté, u capov sú rohy špirálovite stočené dozadu. Farba srsti kôz je prevažne biela, v niektorých častiach sveta sa chovajú zvieratá aj v iných farebných odtieňoch. Nízka plodnosť 100 - 110 % a mliekovosť kôz 70-100 kg mlieka za 5-6 mesiacov má z hľadiska úžitkovosti druhoradý význam. Striž kôz za 6 mesiacov dosahuje 3-4 kg, u capov je to až 5-6 kg, dĺžka srsti 12-15 cm.

Plemeno je malého telesného rámca, obe pohlavia rohaté, k plemenným znakom patria dlhé zvislé, široké uši. Živá hmotnosť kôz 35-45 kg, capov 55-60 kg. Výška na kohútiku u capov 65-70 cm, kôz 55-60 cm. Srsť tohto plemena je charakteristická svojou mohérovou podsadou, ktorá sa pravidelne vyčesáva. Preferovaná je biela podsada, ale môže byť aj čierna. Plemeno má vysokú plodnosť, až 140 - 160 %. Produkcia mohéru u kôz je 200 - 400 g u capov vyše 500 g.

Je zakrpatené plemeno kôz, živá hmotnosť je 15 - 25 kg. Sú veľmi nenáročné a skromné. Hlavný úžitok je v spásaní nekvalitných pasienkov. Z produktov sa využíva len mäso. Chovajú sa prevažne v ZOO ako okrasné zviera.

Ustajnenie kôz musí vyhovovať určitým zoohygienickým požiadavkám. Kozín musí chrániť zvieratá pred nepriazňou počasia, nesme v ňom byť prievan. Musí byť však zabezpečené pravidelné vetranie chovných priestorov. Zvieratá musia mať vždy suchú podstieľku alebo čisté rošty. Každé zviera musí mať prístup k čistej pitnej vode v neobmedzenom množstve, kozám sa pridáva aj tzv. liz, teda kamenná soľ na olizovanie. V kozíne sú umiestnené jasle na objemové krmivo, kozám sa denne podáva kvalitné seno. Prídavok jadrového krmiva sa podáva v kozíne zo žľabov, alebo častejšie pri dojení. Kozy sa doja dvakrát denne.

Koza je vynikajúce pastevné zviera, dokáže spásať aj mnohé buriny a bodliaky, ktoré ostatné druhy hospodárskych zvierat nechávajú nedotknuté. Spásajú aj väčšie i menšie náletové dreviny, čím významne ovplyvňujú kvalitu pasienkov. Oproti ovciam má dobre vyvinutý orientačný zmysel, preto sa do stád oviec zaraďuje koza, ktorá dokáže stádo doviesť z pasienka domov. V čase kotenia slúžia kozy aj ako dojky pre jahňatá.

1. ↑ ^{a b c} Kozy - Situačná a výhľadová správa k 31.12.2005, Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Bratislava Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky [online]. [Cit. 2007-03-13]. Dostupné online. Archivované 2007-03-13 z originálu.
2. ↑ Die Ziege als Haustier – keine lokale Erfindung [online]. dainst.org, [cit. 2021-05-15]. Dostupné online.
3. ↑ DALY, K. G. Ancient goat genomes reveal mosaic domestication in the Fertile Crescent. In: Science 06 Jul 2018: Vol. 361, Issue 6397, pp. 85-88 [1]

• Kliment a kol.: Všeobecná zootechnika, Príroda Bratislava, 1985
• Sova a kol.: Fyziologie hospodářských zvířat, Státní zemědelské nakladatelství Praha, 1981
• Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku - družstvo
• Kozy - Situačná a výhľadová správa k 31.12.2005, Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva Bratislava Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky
• goatworld-fyziolog. vlastnosti

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Koza domáca
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Koza domáca

• Kozie mlieko alebo ako chovať kozy, Bio magazín, biospotrebitel.sk
• Ako správne dojiť kozy, Erik Golian, golian.blog.sme.sk
• Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku - družstvo
• Grilované kozie mäso s africkou ryžou na receptar.sk :-)