Fíčer

Fíčer (z angl. feature) je umelecky spracované rozhlasové dokumentárne pásmo. Fíčer je považovaný za žáner alebo za metodiku tvorby tzv. menej závažného spravodajstva, resp. aj závažných tém, ktoré sú spracované s odstupom a nadhľadom v širších súvislostiach. Fíčer je jednou z foriem žánrovo synkretickej (prekrývajúcej rôzne prístupy) prezentácie spravodajských tém. Východiská fíčru sú v anglosaskej žurnalistike.

Anglická novinoveda špecifikuje a člení spravodajské žánre na dva typy : 1. hard news a 2. soft news. A práve soft news je považované za vhodné pomenovanie jednej z oblastí spravodajstva emocionálneho typu. Soft news poskytujú priestor na spracovanie tém menej spoločensky závažných, s nižšou časovou aktuálnosťou a s možnosťou využiť živší jazyk i štýl. V slovenskej novinovede tento žáner korešponduje s beletrizovanou správou (Tušer, 2003; Mistrík, 1997).

Najrozšírenejším typom soft news je fíčer. V porovnaní s hard news je subjektívnejšie ladený, aj napriek tomu sa v anglickej novinovede zaraďuje k spravodajstvu. Autorov subjekt sa prejavuje na úrovni pozorovaní a opisov, nie však v stanoviskách. Fíčer informuje, ale najmä zabáva, priamo nehodnotí, neposudzuje, uprednostňuje strohé a vecné fakty pred názormi. Text fíčru prináša čitateľovi autorom svojsky videné fakty, spracované ako príbehy osôb alebo epizódy – pravdivo a s nadhľadom prerozprávané verejnosti.

Typológia fíčru vyčleňuje dva jeho typy: 1. news feature (viaže sa na hlavnú tému dňa), jeho obdobou je second-day feature; 2. timeless feature (nadčasový).

Fíčer nemá pevne stanovenú štruktúru. Môže sa skladať z titulku a troch základných komponentov: úvod, jadro a záver. Žurnalistické príručky uvádzajú niekoľko druhov úvodov typických pre fíčer. Najčastejšie sa využíva popisný úvod. Fíčer sa môže začínať tiež výrokom, otázkou, citátom, predpoveďou a pod. Často charakter úvodu súvisí s konkrétnym typom fíčra.

Jedno zo systematickejších členení fíčrov podľa J. Vojteka (2000) uvádza staršia anglická príručka z roku 1959 : 1. ľudsky príťažlivé, 2. historické, 3. životopisné a osobnostné, 4. cestopisné, 5. vysvetľujúce a návodové, 6. vedecké, 7. sezónne a dovolenkové. Jazyk a štýl sú porovnateľné s beletrizovanou správou alebo riportom, ktoré nachádzame v slovenskej novinovede ako spravodajské žánre najviac príbuzné fíčru. V závislosti od tematického rozmeru žánru je text ladený buď smerom k subjektívnym štýlom (hovorový, umelecký), alebo k objektívnym.

Najnáročnejší rozhlasový žáner využívajúci celé široké spektrum rozhlasových výrazových prostriedkov. Spracúva konkrétnu tému - problém, jav z oblasti hudobnej vedy, dejín hudby, interpretačnej a skladateľskej praxe. Relácia kladie dôraz na atraktívnu tému, originálny prístup tvorcu, netradičné - experimentálne postupy.

Niektorí ľudia sa so slovom fíčer nemôzu stotožniť. Je pre nich klasickým príkladom prevzatým z rozhlasáckeho argotu je podľa nich dokonca hnusné. V slovenčine sa krkolomne skloňuje a vytesňuje významovo rovnoznačné pekné slovenské slovo črta, ktoré sa v minulosti homonymicky používalo na vyjadrenie charakteristiky, rysu, ale aj literárneho, či dramatického útvaru.^[1]

1. ↑ Kultúra nekultúrnosti [online]. [Cit. 2009-02-24]. Dostupné online. Archivované 2008-10-24 z originálu.

• Garberová, B.: Fíčer vo spravodajstve. IN: Bočák, M., Rusnák, J.: Média a text II. ISBN 978-80-8068-888-2
• Mistrík, J.: Štylistika. 3. vyd. Bratislava: SPN 1997. 600s.
• Tušer, A.: Ako sa robia noviny. Bratislava: SOFA 2003. ISBN 978-80-8047-235-1
• Vojtek, J.: Žánre anglicky písaného spravodajstva – I. Otázky žurnalistiky, 2000, č. 3.

• Umenoveda
• Rozhlasový dokument

• Garberová,B.:Fíčer vo spravodajstve
• Projekt riadenia a rozvoja SRo v rokoch 2005 – 2010 str. 34^{[nefunkčný odkaz]}