Eva Tokariková

Eva Tokariková
slovenská fyzička, matematička a pedagogička
Narodenie	14. máj 1940 Bratislava, Slovensko
Úmrtie	1. december 1995 (55 rokov) Ružomberok, Slovensko
Národnosť	slovenská
Rodičia	Ing. Vladimír Soudský, Klotilda Husovská, rod. Tokariková
Manžel	Ján Chrapan
Deti	Igor, Miroslav
Odkazy
Commons	Eva Tokariková
Biografický portál

RNDr. Eva Tokariková (* 14. máj 1940, Bratislava – † 1. december 1995, Ružomberok) bola slovenská fyzička, matematička a vysokoškolská pedagogička.

Maturitu absolvovala na jedenásťročnej strednej škole JSŠ v Poprade (dnešné gymnázium). Pokračovala v štúdiu na VŠP v Bratislave v rokoch 1957 – 1961 - špecializácia matematika a fyzika. Titul RNDr. získala na Matematicko-fyzikálnej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave 10. apríla v roku 1985, téma: Teória vyučovania fyziky.

V roku 1970 sa vydala za Jána Chrapana, s ktorým vychovali dvoch synov Igora a Miroslava.

Po absolvovaní vysokoškolského vzdelania zahájila svoju profesnú činnosť ako stredoškolská profesorka na Pedagogickej škole v Levoči, neskôr ako asistentka a odborná asistentka na Katedre jadrovej fyziky PFUK (1962 – 1965). V roku 1965 vyučovala na Gymnáziu Vazovova Bratislava. V roku 1975 patrila medzi zakladajúcich členov pedagogického zboru Gymnázia Bílikova^[1] (1975 – 1985) v Bratislave, kde pôsobila až do roku 1985.

V roku 1985 sa s rodinou presťahovala do Liptovského Mikuláša, kde v rokoch 1985 až 1995 pôsobila na Katedre fyziky, ktorá sa spojila s Katedrou matematiky a zmenila názov na Katedru prírodných vied Akadémie ozbrojených síl gen. M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši.^[2]

Okrem svojej pedagogickej činnosti sa venovala intenzívne vedeckej činnosti hlavne problematike týkajúcej sa didaktiky fyziky.

Pôsobila v krajskom a celoštátnom výbore fyzikálnej olympiády.^[3][4] Iniciovala a viedla konzultačné stredisko fyzikálnej olympiády pri Katedre fyziky VVTŠ-ČSSP pre oblasť Liptov a časť Oravy. Od študentských čias bola členkou Jednoty slovenských matematikov a fyzikov, Slovenskej nukleárnej spoločnosti a od roku 1989 tajomníčkou a hospodárkou odbornej skupiny dejín a metodológie fyziky JČSMF (Jednota československých matematikov a fyzikov).

V roku 1990 založila vydavateľstvo Janeva OS DMF – Eva Tokariková, ktoré zabezpečovalo vydávanie okrem iného Zborníkov z dejín fyziky a od roku 1994 členský časopis JSMF SFS SSDVT Myšlienky, neskoršie zborník Slovenských matematikov a fyzikov a technických pracovníkov Myšlienky a fakty, ktorého bola aj členkou redakčnej rady.

Zomrela na nevyliečiteľnú chorobu 1. decembra 1995 v Ružomberku.

Zoznam jej publikácii obsahuje viac ako 50 titulov.

Medzi nimi boli okrem iného publikácie, články a správy z vedeckých výskumných úloh z didaktiky a dejín fyziky, ako napríklad Kvantitatívna komparácia vzdelávacej úrovne učebníc fyziky.

Bola riešiteľkou kolektívnych vedeckých prác z problematiky rádioekológie, ako aj didaktiky fyziky: Rozvoj tvorivosti mládeže v interakcii s adaptačným procesom v špeciálnych podmienkach Mš SSR Rš V-02/4, autorka viacerých vysokoškolských učebných textov ako napríklad: Praktikum z atómovej fyziky (1963) a Mechanika (1993). Publikovala v rôznych odborných časopisoch napríklad: Rozhledy matematicko-fyzikální,^[5], Matematika a fyzika ve škole i v denníkoch a týždenníkoch Liptov, Učiteľské noviny a pod. Pôsobila ako editor zborníkov z dejín fyziky, redigovala zborníky z vedeckých konferencií, ako aj tituly z poézie, prózy a dva tituly cirkevnej literatúry. Bola prekladateľka odbornej literatúry.^[6]

Aktívne pracovala na organizácii vedeckých seminárov v rámci JSMF (Jednota československých matematikov a fyzikov),^[7][8] Radiačná chronológia (1965–1990), Aplikovaná fyzika (1984–1997), Medzinárodný seminár dejín a metodológie fyziky (od roku 1984), Mikulášske rozhovory (problematika rádiochronológie a interakcie ionizujúceho žiarenia s látkou) (1988 – 1997), z ktorých sa vyvinuli vedecké konferencie s medzinárodnou účasťou, ako napríklad Banskoštiavnické dni (problematika nízkych aktivít, jadrovej energetiky, odpadového hospodárstva a rádioenvironmentalistiky) a na organizovaní celoslovenského seminára pre učiteľov fyziky základných a stredných škôl Vanovičové dni.

Za preklad diela Landau – Kitajgorodskij: Fyzika pre všetkých; Landaua a Alexandr Isaakovič Kitajgorodského (ALFA Bratislava 1984), skladajúceho sa zo 4 dielov,^{[9] [10]} dostala ocenenie Literárneho fondu.