Etnografické múzeum (Martin)

Etnografické múzeum je múzeum v Martine. Patrí medzi najstaršie muzeálne pracoviská SNM. Obsahuje najväčšiu zbierku ľudovej kultúry na Slovensku.

Činnosť SNM-EM najväčšieho najstaršieho múzea na Slovensku je veľmi rozsiahla. Výsledkom snahy je najucelenejšia zbierka ľudovej kultúry na Slovensku.

Začiatky sa odvíjajú od Múzea Matice slovenskej (1870 – 1875), ktorého zbierky prevzalo do opatery. Vznik múzea bol prepojený so vznikom Muzeálnej slovenskej spoločnosti (MSS). Jej cieľom bolo zachraňovať a zhromažďovať všetky významné pamiatky Slovenska. Vďaka predsedovi MSS Andrejovi Kmeťovi bola postavená prvá budova (1906 – 1907), ktorú projektoval Milan Michal Harminc. Múzeum bolo slávnostne otvorené v roku 1908 (V roku 1994 bola budova vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku).

Z nedostatku výstavných priestorov bola iniciovaná myšlienka výstavby novej budovy SNM (1929 – 1932). Jej autorom bol taktiež Milan Michal Harminc (1869 – 1964). Realizácia bola ukončená v roku 1932, avšak inštalácia všetkých exponátov zabrala veľa času. Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo až v roku 1938.

V múzeu boli sústredené mnohé zbierky: umeleckých remesiel, výtvarného umenia, slovenskej národnej histórie, archeológie, cirkevných pamiatok, numizmatiky, ľudového umenia, písomné i knižné fondy, pamiatky živej a tiež neživej prírody. Dokonca v rokoch 1942 – 1953 aj pozostalosti M. R. Štefánika.

K poštátneniu múzea došlo v roku 1948. V roku 1961 bolo administratívne zlúčené so Slovenským múzeom v Bratislave. V tom istom období sa z Martinského múzea stalo centrálne celoslovenské etnografické múzeum. To bol dôvod na prerozdelenie niektorých zbierok do iných múzeí.

V súčasnosti tvoria podstatnú časť zbierky etnografické fondy (včelárstvo, poľnohospodárstvo, keramika, rôzne remeslá, odev, bývanie...). Časť je prezentovaná v stálych expozíciách:

• Človek a pôda,
• Človek a materiál,
• Človek a odev,

Zvyšok na príležitostných výstavách, či už v zahraničí alebo doma.

Odbornú činnosť prezentujú prostredníctvom vlastnej edičnej činnosti:

• Zborník SNM – Etnografia...)
• katalógy v edícii Fontes

• Etnografické múzeum – sídlo SNM v Martine sídliace v druhej budove SNM v Martine na adrese Malá hora 2, Martin
• Múzeum Andreja Kmeťa bolo zlúčené s Etnografickým múzeom na Slovenské národné múzeum – Múzeá v Martine
• Múzeum slovenskej dediny v Jahodníckych hájoch za sídliskom Ľadoveň
• Múzeum Martina Benku sídliace na Kuzmányho ulici č. 34 v dome kde Martin Benka pôsobil
• Múzeum Karola Plicku – Pronyovská kúria v Blatnici
• Múzeum kultúry Čechov na Slovensku sídliace na Moyzesovej 11, Martin
• Múzeum kultúry Rómov na Slovensku kúria z Blažoviev v Múzeu slovenskej dediny

Ide o tzv. „staré“ múzeum v Martine. Na túto stavbu bola vypísaná súťaž, ktorú Harminc vyhral. V tej dobe bola jeho práca ovplyvnená romantizujúcim pseudohistorizmom.

Skladba múzea poukazuje na výstavno-vedecký ráz, študijnú a pracovnú prevádzku muzeálnej činnosti. Ide o dispozične a výtvarne vyrovnané riešenie. V prízemí sú umiestnené pracovné priestory a až na podlaží sú výstavné priestory. Hlavné priečelie obsahuje prvky klasicizujúcich architektonických článkov – je riešené striedmejšie. Vstup je rámovaný klasicizujúcim portikom. Bočné trakty budovy vyúsťujú do bočných rizalitov hlavného priečelia. Nesú plochú pilastrovú pseudoantickú sústavu, ktorú podporujú tympanóny trojuholníkového tvaru.

Harminc koncom 20. storočia upustil od „zdobenej“ klasicizujúcej architektúry. S príchodom funkcionalizmu (už ako 60-ročný) nadobúdla jeho tvorba nový výraz. Do popredia sa dostali čisté formy, plochá strecha a tiež vlastnosti nového materiálu.

Na tento projekt bola vypísaná súťaž, ktorej sa Harminc zúčastnil s viacerými variantmi.

Nakoniec sa realizoval ten, kde navrhol dvojpodlažnú stavbu. Aj keď už tvoril v novom duchu, budova si zachovala monumentálny raz aj vďaka radom 18 priebežných kamenných pilastrov na hlavnom priečelí (obklad z prírodného kameňa, ryolitu), ktoré v prízemí, vynechaním priečky v interkolumniu, vytvárajú širokú arkádu. Pred nimi pri hlavnom vstupe navrhol predsadenú dvojicu sôch.

Monumentalita bola podporená aj urbanistickým riešením. Stavbu umiestnil na vyvýšenú terasu mesta ako dominantu v osi ulice, vedenej priamočiaro z hlavného martinského námestia.

Nástupný priestor je preklenutý dlhým jednoramenným kamenným schodiskom, ktoré bolo rozdelené do 10 úsekov. Samotný objekt je riešený ako konštrukčný dvojtrakt v tvare písmena T, s variabilnými výstavnými priestormi. Hlavný komunikačný priestor sa nachádza v strede dispozície, čo ponúka dobre predpoklady pre voľné inštalovanie exponátov. Na vstupnú časť nadväzuje honosné trojramenné schodisko, ktoré vedie do výstavných miestností na poschodí. Na prízemí sú situované len pracovné priestory a potrebné vedľajšie vybavenie. Výstavné priestory na treťom podlaží sú zapustené do nízkej valbovej strechy zo železobetónu. Osvetlenie zabezpečujú strešné svetlíky. Budova zastrešuje 37 miestnosti s výstavnou plochou 46 000 m².

• Múzeum slovenskej dediny

• Pamätnica 200 rokov Základnej školy J.A. Komenského v Kulpíne Kulpín 1996
• www.osobnosti.sk
• Milan Michal Harminc 1869 – 1964, výber z autorskej grafickej dokumentácie arch.diela, Slovenská národná galéria, Bratislava 1991
• TORAN, E.: Z novších výtvarných dejín Slovenska. Bratislava 1962, s. 327 - 406
• Oficiálna stránka SNM v Martine Etnografické múzeum Archivované 2015-04-02 na Wayback Machine
• FOLTÝN, Ladislav. Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918-1939. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku architektov Slovenska, 1993. ISBN 8090048366. s. 56 - 58.

Súradnice: 49°03′50″S 18°55′42″V / 49,0639108°S 18,9284371°V / 49.0639108; 18.9284371