Dacit

Dacit vyvreté horniny
Dacit postihnutý propylitizáciou, Štiavnické Bane, Štiavnické vrchy
Zloženie
Hlavné minerály	kremeň, plagioklas, augit, pyroxény
Akcesórie	amfiboly, biotit
Vlastnosti
Textúra	porfyrická, sklovitá
Farba	šedá
Portál vied o Zemi

Dacit je výlevná vulkanická hornina obvykle sivej farby, s vysokým obsahom SiO₂ (63 - 68 %). Názov pochádza od názvu rímskej provincie Dácia (dnešné Sedmohradsko), kde je jeho výskyt v rámci Karpát pomerne častý.

Označenie dacit pre tento typ hornín zaviedli v roku 1863 F. von Hauer a G. Stache^[1].

Dacit je svetlo až tmavosivá až červenkavá hornina. V prípade postihnutia premenami (hlavne propylitizácia|propylitizáciou) môže nadobúdať mierne zelenkavé odtiene^[2]. Hornina je výlevným ekvivalentom kremenného dioritu prípadne i granodioritu.

Zložením sa nachádza medzi ryolitom (resp. ryodacitom) a andezitom. Má porfyrickú až afanatická štruktúru. Základná hmota je sklovitá až mikrolitická. Výrastlice tvorí najčastejšie kremeň, plagioklas, pyroxény (augit, enstatit), amfiboly (hornblend) a biotit. Celkový obsah SiO₂ sa pohybuje od 62 do 68 %.

Dacity, často v asociácii s andezitmi alebo ryolitmi^[2], tvoria masívne intrúzie centrálnej vulkanickej stavby, prípadne dajky a lávové prúdy.

V Západných Karpatoch sú časté v oblasti stredoslovenských (Kremnické a Štiavnické vrchy) a východslovenských (Slanské vrchy) neovulkanitov.

V Severnej Amerike tvoria dacity napríklad sopku Saint Helens.

Ako drvené kamenivo na stavbu ciest.

1. ↑ Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2008-11-06]. Dostupné online.
2. ↑ ^{a b} Krist, E., Krivý, M., 1985: Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dacit

• Vyvretá hornina
• Zoznam hornín