Bujanovský tunel
| Bujanovský tunel | |
| železničný tunel | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okresy | Gelnica, Košice-okolie |
| Trať | Žilina – Košice |
| Prechod cez | vrch Bujanov |
| Nadmorská výška | 330 m n. m. |
| Súradnice | 48°52′48″S 21°04′20″V / 48,88°S 21,072222°V |
| Dĺžka | 3 410,7 m |
| Počet tubusov | 1 |
| Staviteľ | Baraba Praha, Inžinierske stavby Košice |
| Stavebné náklady | 370 mil. Kčs |
| Začiatok výstavby | február 1951 |
| - Otvorenie | 5. november 1955 |
| Správca | ŽSR |
  Poloha tunela v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Bujanovský tunel je železničný tunel medzi Margecanmi a Malou Lodinou na trati Žilina – Košice.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Pri elektrifikácii a rozširovaní Košicko-bohumínskej železnice na dvojkoľajnú Trať družby bola na začiatku 50. rokov 20. storočia začatá výstavba tunela popod vrch Bujanov. Vedenie dôležitej trate 3 410,7 m dlhým tunelom mala výrazne zrýchliť dopravu v zložitom úseku, kde sa navyše počítalo s výstavbou priehrady Ružín, potrebnej pre budované železiarne pri Košiciach.
Zložité geologické podmienky, náročný terén i podcenenie prípravy znamenali predĺženie výstavby a odklad otvorenia celej Trate družby a z nereálneho termínu otvorenia v roku 1952 bol napokon rok 1955. Tunel bol budovaný modifikovanou rakúskou tunelovacou metódou a belgickou – podchytávacou metódou, ktorá výrazne zrýchlila meškajúcu výstavbu. Náklady na výstavbu obojsmerného tunela napokon dosiahli 370 miliónov korún a spolu s úsekom Margecany – Košice bol 5. novembra 1955 odovzdaný do užívania.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bujanovský tunel
