Biele Karpaty
| Biele Karpaty | |
| pohorie geomorfologický celok | |
 Pohľad na masív Veľkej Javoriny.
| |
| Štáty |  Slovensko,  Česko
|
|---|---|
| Regióny | Trenčiansky kraj, Trnavský kraj, Zlínsky kraj (Česko), Juhomoravský kraj (Česko) |
| Okresy | Senica, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín, Ilava, Púchov, Skalica |
| Nadradená jednotka |
Vonkajšie Západné Karpaty |
| Susedné jednotky (na Slovensku) |
Myjavská pahorkatina Chvojnická pahorkatina Považské podolie Javorníky |
| Podradené jednotky |
Žalostinská vrchovina Javorinská hornatina Beštiny Lopenícka hornatina Súčanská vrchovina Kobylináč Kýčerská hornatina Bošácke bradlá Vršatské bradlá |
| Najvyšší bod | Veľká Javorina |
| - výška | 969,8 m n. m. |
| - súradnice | 48°51′28″S 17°40′33″V / 48,8578°S 17,6759°V |
| Geologické zloženie | flyšové pásmo, bradlové pásmo |
 Poloha Bielych Karpát na Česko-Slovenskom pomedzí
| |
| Wikimedia Commons: Category:Bílé Karpaty | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Biele Karpaty (čes. Bílé Karpaty) sú pohorie Vonkajších Západných Karpát na hraniciach medzi Slovenskom a Moravou. Najvyšším vrchom je Veľká Javorina (969,8 m n. m.).
Geomorfológia
[upraviť | upraviť zdroj]Z geomorfologického hľadiska je geomorfologický celok Biele Karpaty súčasťou subprovincie Vonkajšie Západné Karpaty a oblasti Slovensko-moravské Karpaty. Na Slovensku hraničí s nasledovnými geomorfologickými celkami: Chvojnická pahorkatina na juhozápade, Myjavská pahorkatina na juhu, Považské podolie na východe a Javorníky na severe.[1]
Delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Vnútorne sa člení na 9 geomorfologických podcelkov, ktoré zahŕňajú 6 častí:[2][1]
- Žalostinská vrchovina
- Javorinská hornatina
- Beštiny
- Lopenícka hornatina
- Súčanská vrchovina
- Kobylináč
- Kýčerská hornatina
- Bošácke bradlá
- Vršatské bradlá
Geológia
[upraviť | upraviť zdroj]Z geologického hľadiska ide o dve rôzne kombinácie geologického podkladu. Prvú – väčšiu časť pohoria tvorí flyšový podklad s prevahou pieskovcov, zlepencov a ílovcov z obdobia paleocén až spodný eocén. Flyšové pásmo je v oblasti Bielych Karpát tvorené magurským príkrovom. Ten je zastúpený príkrovovou bielokarpatskou jednotkou, ktorá leží na bystrickej jednotke.
Druhú – menšiu časť pohoria – zaberá bradlové pásmo. V reliéfe bradlového pásma sa výrazne prejavujú odolné vápence, ktoré pochádzajú z jurského obdobia. Tieto sa striedajú s menej odolnými vrstvami – slieňovcami a ílovcami, ktoré sú ponajviac z obdobia kriedy. Bradlá sú vlastne šošovky vápenca, ktoré sú ako tvrdší materiál vypreparované eróziou z menej odolných vrstiev prevažne flyšových hornín. Najvýznamnejšie bradlá Bielych Karpát sú: Dolné bradlo (590 m n. m.), Horné bradlo (703 m n. m.), Bradlová (733 m n. m.), Krasín (516 m n. m.), Sokolí kameň a Vršatské bradlá. V bradlovom pásme Bielych Karpát sa nachádza aj niekoľko jaskýň, napr. Dračia jaskyňa, jaskyňa pod hradom Vršatec či ľadová jaskyňa vo Zvonových.
Rozdielnosť obidvoch typov geologického podkladu vplýva aj na výsledný charakter terénu. Terén na flyši je monotónnejší, doliny a chrbty tu majú pravidelný priebeh. Terén bradlového pásma je naopak členitejší a menej pravidelný. Zmeny v charaktere terénu Bielych Karpát si možno všimnúť najmä na ceste z údolia Váhu k záverom bielokarpatských dolín. Počiatočná niva rieky Váh prechádza do bizarného terénu bradlového pásma. V Tomto úseku sú nezriedkavé bralnaté pasáže vápencov a zriedkavejšie aj tiesňavy. Po prejdení tohoto úseku nasleduje flyšový záver s pravidelným monotónnejším terénom.
Ochrana prírody
[upraviť | upraviť zdroj]Centrálne časti pohoria sú chránené v CHKO Biele Karpaty, na ktorú na českej strane nadväzuje CHKO Bílé Karpaty.[3]
Povodia
[upraviť | upraviť zdroj]Zvláštnosťou Bielych Karpát je excentrická poloha pramenísk vzhľadom na centrum masívu. Mnohé prítoky Váhu sa spätnou eróziou zarezávali intenzívne dozadu a tak svoje vody privádzajú až ďaleko spoza severozápadného okraja pohoria. Vidno to na tokoch Klanečnice, Bošáčky, Drietomice, Lednice Bielej vody ale najmä Vláry. Rieka Vlára prakticky prerezáva pohorie naprieč a svoje pramenisko posúva až do Vizovických vrchov ďaleko na moravskej strane. Vlára riečnym pirátstvom preberá do svojho koryta značnú časť vody, ktorá by inak patrila do povodia Moravy. Fenomén riečneho pirátstva je rozšírený aj na iných miestach v Bielych Karpatoch. Jednou z jeho najkrajších ukážok je činnosť Haluzického potoka pri Haluziciach v okrese Nové Mesto nad Váhom.
Väčšina územia Bielych Karpát patrí k povodiu riek Váh a Moravy. Najväčšími prítokmi Váhu sú tu Vlára, Biela voda, Klanečnica, Bošáčka a Vlára. Do Moravy z oblasti Bielych Karpát vtekajú Chvojnica a Myjava. Flyšový charakter pohoria, zapríčiňuje nedostatočné vsakovanie vôd do podzemia a celkovo ich plytký obeh. To je jeden z dôvodov prečo sú vodné prietoky v oblasti Bielych Karpát nevyrovnané. Vodné toky tu majú najviac vody v jarnom období pri topení snehu.
Rastlinstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V oblasti Bielych Karpát prevládajú listnaté lesy, v ktorých prevládajú buky. Zaznamenaný je tu najzápadnejší výskyt zubačky žľaznatej (dentaria glandulosa). Na južných úbočiach pohoria sa vo výškach nad 500 m n. m. nachádzajú hlavne dubovo-hrabové lesy, zo severozápadu sa zvyšuje podiel ihličnanov.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
- ↑ Mazúr, E., Lukniš, M. 1986, Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-11-15]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Biele Karpaty
