Biela vrana (cena)

Biela vrana
Udeľované	za spoločensky prínosný a odvážny občiansky čin[1]
Krajina	Slovensko
Udeľuje	Aliancia Fair-play a VIA IURIS
Prvý ročník	2008 (pred 16 rokmi)
Posledný ročník	2024
Web stránka	bielavrana.sk

Biela vrana je slovenské ocenenie, udeľované od roku 2008 ľuďom, ktorí preukázali občiansku statočnosť a svojimi postojmi upozorňujú na problémy spoločnosti, hoci im to prináša problémy. Udeľujú ho občianske združenia Aliancia Fair-play a VIA IURIS.

Z nominácií, ktoré pripravia organizácie, vyberá nositeľa ceny (môže ich byť aj viac) hodnotiaci výbor, zložený z ľudí aktívnych v spoločenskom a občianskom živote.^[2] Laureáti dostávajú ceny na verejnom podujatí – v roku 2008 na hudobnom festivale Pohoda, v rokoch 2009 a 2010 symbolicky 17. novembra počas série koncertov s názvom Koncert pre všímavých, v rokoch 2011 a 2012 počas podujatí organizovaných pri príležitosti 17. novembra. Cenu odovzdávajú laureáti ocenenia z minulých ročníkov a osobnosti verejného života, ktoré sú zvyčajne aj členmi poroty. Ceny už odovzdávali hudobník, politik a bývalý disident Michael Kocáb, filozof Egon Gál, spisovateľ a novinár Martin Milan Šimečka, herečka Emília Vášáryová, spisovateľ Tomáš Janovic.

• Jaroslav Pavlovič a občania Pezinka bojujúci proti skládke odpadu
  • ocenenie bolo udelené za vytrvalosť, dobrovoľnícke aktivity v tejto kauze, občiansku odvahu bojovať za životné prostredie a kvalitu života v meste a to aj proti silným ekonomickým záujmom.^[4]
• Alexander Mojš – sudca
  • ocenenie dostal za vytrvalú snahu o spravodlivosť, vieru v princípy a výraznú odvahu, ktorú preukázal vo veľmi neštandardných okolnostiach.^[4]

• Jozef Hašto – psychiater
  • ocenenie mu bolo udelené za občiansku odvahu, profesionalitu a ľudskosť, ktoré ďaleko prekročili jeho odborné povinnosti.
• Roman Kvasnica – advokát
  • ocenenie bolo udelené za to, že zašiel ďaleko za svoje advokátske povinnosti v obrane ľudských práv Hedvigy Malinovej, prejavil odvahu, úctu k hodnotám a mnohým občianskym, či ústavným cnostiam a bol ochotný s vedomím „nekonečnosti“ prípadu obmedziť svoje osobné záujmy a potreby.

• Jana Dubovcová – sudkyňa a ďalší piati sudcovia (Ľudmila Babjaková, Juraj Babjak, Dušan Čimo, Darina Kuchtová a Peter Paluda)
  • Jana Dubovcová dostala cenu za nekompromisnú, dlhodobú obhajobu princípov, občiansku i profesnú odvahu v mimoriadne konzervatívnom a skostnatelom systéme brániacom sa proti zásadným reformám.
  • sudcovia Ľudmila Babjaková, Juraj Babjak, Dušan Čimo, Darina Kuchtová a Peter Paluda boli ocenení za odvahu a úctu k profesným hodnotám, pričom riskovali svoje kariéry a vystavovali sa hrozbe politického šikanovania.
• Marián Jasík pracovník Správy Národného parku Nízke Tatry a jeho ďalších 17 kolegov: Pavel Mathé, Adalbert Mezei, Marek Žiačik, Peter Turis, Stanislav Ondruš, Rastislav Hlaváčik, Dan Harťanský, Mikuláš Hančin, Ľubomíra Dzúriková, Jozef Janoviak, Peter Potocký, Miroslav Kaliský, Ján Kicko, Anna Šucháňová, Igor Halgaš, Ján Kuklica, Peter Benkovič
  • boli ocenení za ich odvahu stáť si za svojím odborným názorom a verejne ho prezentovať, bez ohľadu na stanovisko a motiváciu politicky dosadeného vedenia Štátnej ochrany prírody SR a Ministerstva životného prostredia SR a napriek veľkému riziku štátnozamestnaneckého postihu.

• Marek Božík – občiansky aktivista, zakladateľ občianskeho združenia Park v meste.
  • ocenenie mu bolo udelené za nezištnú občiansku aktivitu, spájanie ľudí, zastupovanie záujmu verejnosti a vytrvalosť aj napriek nevôli miestnych politikov a ich neochote diskutovať s obyvateľmi mesta^[6]
• Zuzana Melicherčíková – bývalá zamestnankyňa študijného oddelenia Právnickej fakulty UK v Bratislave.
  • ocenenie jej bolo udelené za principiálny postoj a dôslednú obhajobu pravidiel aj za cenu straty zamestnania proti presile inštitúcie a jej vedenia^[7]
• Ján Mičovský – bývalý šéf komunikačného odboru štátneho podniku Lesy SR.
  • ocenenie mu bolo udelené za principiálny a morálny postoj, neúnavnosť a schopnosť mobilizovať verejnú pozornosť a podporu prípadu neefektívneho nakladania s majetkom štátneho podniku^[8]

• Ivan Cehelský – dôchodca.
  • ocenený bol za vytrvalý aktivizmus v ochrane prírody napriek viacnásobným útokom na jeho majetok, ktoré spôsobili značné škody.
• Erika Lakatošová – bývalá zamestnankyňa Obecného úradu v obci Ruská.
  • ocenená bola za dôslednú ochranu obecných financií, vytrvalosť (aj napriek tomu, že v úsilí ostala sama) a nepodľahnutie tlaku.
• Marta Lauková (in memoriam) – sudkyňa Okresného súdu Bratislava I.
  • ocenená bola za odvážne presadzovanie sudcovskej nezávislosti napriek politickému tlaku a šikanovaniu.

• Simona Rudavská – pracovníčka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
  • bola ocenená za svoj postoj, keď ohlásila svojho kolegu, ktorý jej ponúkal úplatok. Spolupracovala s políciou ako agentka. Z práce bola prepustená, po medializácii jej prepustenia opätovne prijatá – miesto generálnej riaditeľky sekcie však pracuje ako referentka.
• Jozef Žaťko – bývalý zamestnanec Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra.
  • bol ocenený za svoj postoj, keď upozornil, že jeho kolegovia kradnú pohonné hmoty tak, že nadhodnocujú spotrebu služobných áut. Následne čelil šikanovaniu – aj vo forme disciplinárnych konaní vedených voči nemu. Neskôr dal výpoveď. Upozornil aj na korupciu vo futbale, kde pôsobí ako rozhodca.
• Marcel Strýko (in memoriam) – košický undergroundový umelec, filozof, významný predstaviteľ disentu.
  • ocenený bol za trvalý prínos pre slobodnú demokratickú spoločnosť.^[11]

• Vladimír Crmoman – učiteľ hudobnej výchovy a umenia na bratislavskej Spojenej škole Novohradská.
  • bol ocenený za svoju aktivitu pri kontrole míňania financií v rezorte Ministerstva školstva SR. Založil občiansku iniciatívu „Vláda tvrdí, že nie sú peniaze, tak jej ich učitelia pomôžu nájsť“. Novinárov upozornil na viacero prípadov plytvania. Svojimi aktivitami sa snažil poukázať na to, že pri efektívnom hospodárení v školstve by sa platy učiteľov mohli zvýšiť.
• Oto Žarnay – do mája 2013 učiteľ a predseda Rady školy na Obchodnej akadémii Polárna v Košiciach.
  • bol ocenený za svoj postoj, keď poukázal na faktúru za externé právne služby, o poskytovaní ktorých nevedeli ani učitelia, ani školská rada. Prišiel o zamestnanie. Kontrola preukázala nehospodárne minutých 2 400 €, no ukázalo sa, že podobný problém existuje na viacerých školách.^[13]
• Mariana Vavrová – bývalá pracovníčka Ústredia Sociálnej poisťovne.
  • bola ocenená za svoj postoj, keď upozornila na rozpor medzi znením zákona a vnútornou smernicou. Podľa tej sa vyplácali starobné dôchodky aj policajtom a vojakom, ktorí odpracovali menej ako 15 rokov. Spísala petíciu a získala podporu 86 zamestnancov. Zakrátko sa jej miesto stalo nadbytočným a ocitla sa bez zamestnania.^[14]
• Katarína Šimončičová – ochranárka a aktivistka, ktorá sa s odhodlaním dlhodobo venuje záchrane stromov.
  • ocenená bola za trvalý prínos pre spoločnosť. V priebehu mnohých rokov sa zúčastnila stoviek výrubových konaní, pri ktorých oponovala riešeniam likvidujúcim stromy. Angažovala sa aj vo viacerých ochranárskych kauzách.^[15]

• Ľubica Lapinová – bývalá kontrolórka v Národnom lesníckom centre.
  • ocenená za dôslednosť pri výkone pracovných povinností kontrolórky aj napriek tlaku zo strany nadriadených.
• Zuzana Pechočiaková – detská lekárka vo Fakultnej nemocnici v Nitre.
  • ocenená za odvahu a odhodlanie bojovať za práva pacienta.
• Oleg Pastier – vydavateľ, autor básnických zbierok, rozhlasový publicista.
  • ocenený za dlhodobý občiansky a kultúrny prínos i životnú konzistenciu.

• Magdaléna Kovačovičová
  • ocenená za občiansku aktivitu. Ako zdravotná sestra a členka správnej rady nemocnice sa spolu s Alanom Suchánkom sa postavila proti predraženému nákupu v kauze CT prístroja v Piešťanoch.
• Andrej Bán
  • ocenený za dlhodobý prínos. Fotograf a reportér, založil neziskovú organizáciu Človek v ohrození.
• Anton Srholec
  • Ocenený za dlhodobý prínos. Kňaz, predseda Konfederácie politických väzňov. Zomrel v roku 2016.
• Alan Suchánek
  • Ocenený pre kauzu predraženého nákupu CT prístroja do piešťanskej nemocnice. Svoje ocenenie vrátil v polovici júna 2016.

• Monika Podolinská
  • ocenená za pomoc rómskym deťom. Bývalá riaditeľka a súčasná učiteľka na Základnej škole v obci Muránska Dlhá Lúka.
• Ján Benčík
  • ocenený za systémové monitorovanie a odhaľovanie extrémistov napriek osobnému riziku.
• Khadra Abdile
  • „Khadra Abdile a Emília Trepáčová získali ocenenie za vzájomnú solidaritu a toleranciu, takú potrebnú v dnešnom svete. Obe čelia útokom a prejavujú odvahu, ktorou prekračujú strach i svoje kultúrne i ľudské hranice.“
• Emília Trepáčová
  • „Khadra Abdile a Emília Trepáčová získali ocenenie za vzájomnú solidaritu a toleranciu, takú potrebnú v dnešnom svete. Obe čelia útokom a prejavujú odvahu, ktorou prekračujú strach i svoje kultúrne i ľudské hranice.“

• Zuzana Hlávková
  • ocenená „za dôslednú a poctivú obhajobu verejných financií, opakovanú snahu o nápravu vo vnútri inštitúcie, ale aj následnú odvahu pomenovať problémy a pokúsiť sa o nápravu verejne napriek mocenskej prevahe, ktorá stála proti nej počas tejto najprestížnejšej udalosti ostatných rokov na Slovensku“. Upozornila na podozrivé zákazky na ministerstve zahraničných vecí počas slovenského predsedníctva v Európskej únii.
• Pavol Szalai
  • ocenený „za dôslednú a poctivú obhajobu verejných financií, opakovanú snahu o nápravu vo vnútri inštitúcie, ale aj následnú odvahu pomenovať problémy a pokúsiť sa o nápravu verejne napriek mocenskej prevahe, ktorá stála proti nemu počas tejto najprestížnejšej udalosti ostatných rokov na Slovensku“. Upozornil na podozrivé zákazky na ministerstve zahraničných vecí počas slovenského predsedníctva v Európskej únii.
• Štefan Straka
  • ocenený „za vytrvalú oddanosť tomuto netradičnému inovatívnemu prístupu, ktorým spoločnosti ukazuje možné pozitívne riešenia, prispieva k lepšiemu spolužitiu a zníženiu napätí medzi etnikami“. Učí Rómov ekologickému farmárčeniu.
• Erik Baláž
  • ocenený „za výnimočnú vytrvalosť a oddanosť svojmu poslaniu získať ľudí pre ochranu prírody, schopnosť vytvárať v nich vzťah k prírode a spájať rôznych aktérov“. Ako ochranár stál na čele záchrany Tichej a Kôprovej doliny pred vyrúbaním po známej kalamite v Tatrách a významnou mierou sa zaslúžil o vznik a ochranu najväčšieho divokého prostredia na Slovensku i jedného z najväčších v Európe.

• Ján Kuciak (in memoriam) – investigatívny novinár, úkladne zavraždený spolu so snúbenicou Martinou Kušnírovou, pričom pravdepodobným motívom vraždy bola jeho investigatívna práca
• Zuzana Petková – riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu, predtým zástupkyňa šéfredaktora týždenníka Trend a reportérka v denníku SME a Hospodárske noviny
• Pavla Holcová – novinárka, zakladateľka Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku. Spolupracovala s Jánom Kuciakom a ďalšími novinármi pri viacerých kauzách (Panama Papers, talianska mafia na Slovensku, drogová kriminalita). Po jeho vražde jej bola v Česku pridelená policajná ochrana.
• Marek Vagovič – komentátor a šéf investigatívneho tímu Aktuality.sk. Po vražde Jána Kuciaka dostal spolu s redakciou policajnú ochranu.
• Monika Tódová – reportérka Denníka N, predtým pracovala v denníku SME. Venuje sa domácej politike a investigatíve.
• Xénia Makarová – redaktorka týždenníka Trend, venovala sa najmä ekonomickým témam. V súvislosti s novinárskou prácou čelila trestnému stíhaniu.
• Adam Valček – ekonomický reportér a vedúci investigatívnych projektov denníka SME, intenzívne sa venuje aj dátovej žurnalistike. Po vražde Jána Kuciaka patril medzi novinárov, ktorí dostali policajnú ochranu.

• Mária Sisáková – dôchodkyňa zo Zbudze, malej obce neďaleko Michaloviec, ktorá si prehľadávaním katastra všimla podozrivé prevody pozemkov.
• Milan „Igor“ Hudák – jeden zo šestice Rómov, zbitých pri policajnom zásahu v Moldave nad Bodvou.
• Branislav Tvarožek – jeden z posledných žijúcich členov Vysokoškolského strážneho oddielu, ktorí počas Slovenského národného povstania chránili generálov Goliana a Viesta.
• Eduard Marek – najstarší československý skaut, ktorý v duchu tejto filozofie pomáhal ostatným. Za Protektorátu pomáhal prenasledovaným židovského pôvodu, po nástupe komunistov založil protištátnu skupinu, ktorá pomáhala ľuďom pri úteku za slobodou.

• Jaroslav Macek – predseda Okresného súdu Žilina vybudoval protischránkový register, ktorý núti firmy obchodujúce so štátom priznávať ich skutočných vlastníkov.
• Jolana a Štefan Nátherovci – manželia vyše 25 rokov pracujú s rómskymi deťmi v náročných komunitách.
• Andrej Belák – odborník na zdravie Rómov, ktorého iniciatíva prispela k tomu, aby mal štát dostatok informácií pre testovanie vylúčených komunít.
• Za našu FIIT – študentská iniciatíva upozornila na neštandardné vyhodenie profesorky aj podozrenia z možného ovplyvňovania senátnych volieb na Fakulte informatiky a informačných technológií STU.

• Zuzana Baťová – „riaditeľka Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. Jej úrad vypracoval počas vrcholiacej vládnej a pandemickej krízy nezávislé hodnotenie neregistrovanej vakcíny Sputnik, ktoré nevyhovovalo zjavnej politickej objednávke. Čelila mediálnym aj politickým tlakom, zažívala posmech i vyhrážky. Napriek tomu neuhla a principiálne obhájila odbornosť a integritu verejnej služby.“
• Lenka Ticháková – „nezávislá poslankyňa Varína, ktorá sa snaží, aby obec našla nový názov pre ulicu Dr. Jozefa Tisa. Pátrala v archívoch, získala stanovisko historikov, robila osvetu a tlačila na zmenu. V obci čelí urážkam, presile a nepochopeniu. Napriek tomu sa nevzdáva a principiálne stojí za hodnotami humanizmu a demokracie i naďalej.“
• Soňa Holúbková – „psychologička, ktorá sa už tridsať rokov venuje ľuďom s postihnutím. V skostnatenom systéme vyšľapáva nové cesty, aby ich podporila v túžbe žiť samostatne. Pestuje začlenenie každého z nás do spoločnosti, učí nás prijímať a oceňovať inakosť. Znalci témy o nej hovoria ako o ‚legende zo Žiliny‘.“

• Martina Paulíková – „dlhoročná enviro-aktivistka a koordinátorka občianskeho združenia Slatinka. Takmer tridsať rokov sa snažila zabrániť výstavbe vodnej nádrže, ktorá by zaplavila nielen dedinu, ale aj vzácne prírodné biotopy. Tento rok sa to aj vďaka nej podarilo. Vláda schválila dokumenty, ktoré oblasť označili za chránené územie európskeho významu a zaväzujú štát, aby na ňom nestaval.“
• Roman Samotný – „dlhoročný LGBTI+ aktivista a majiteľ kaviarne Tepláreň na Zámockej ulici v Bratislave. Od roku 2015 v nej vytváral bezpečný a prijímajúci priestor nielen pre queer ľudí. Po teroristickom útoku v polovici októbra sa stal neformálnym hovorcom potrieb komunity a tlačí na jej spoločenské zrovnoprávnenie.“
• symbolické ocenenie za pomoc Ukrajine – „rada sa po prvý raz v histórii ocenenia rozhodla udeliť ocenenie ako otvorené symbolicky pre každého, kto v tejto dejinnej situácii nestratil kompas a pomohol legitímne sa brániacemu štátu a jeho obyvateľom pred neprijateľnou agresiou alebo sa pokúsil akokoľvek zmierniť dôsledky hrôz vojny.“

• Tomáš Bálint – „bývalý pracovník Mestského kultúrneho strediska v Rimavskej Sobote. Ako kultúrny manažér priniesol do regiónu viaceré úspešné podujatia. Popri tom sa venoval občianskemu aktivizmu. Po kritike primátora prišiel o miesto aj dotáciu na hudobný festival.“
• Lukáš Hrošovský – „pracovník s mládežou a riaditeľ združenia SYTEV, ktoré pre mládež organizuje vzdelávacie aktivity. Keď vystúpil voči extrémistom na Kysuciach, začali mu chodiť nenávistné listy. Jeho blízki si na aute našli prepichnuté gumy, až napokon odišiel za prácou s mládežou do Trnavy.“
• Peter Sabaka – „infektológom na bratislavských Kramároch. Počas pandémie informoval verejnosť o rizikách covidu a výhodách očkovania. Čelil za to hejtu na sociálnych sieťach aj na ulici. Extrémistov, ktorí o ňom šírili nezmysly, sa rozhodol žalovať a vedie s nimi súdne spory.“
• Martin Bútora – „sociológ, spisovateľ a diplomat. Počas Novembra 89 bol spoluautorom jazyka, ktorým lídri hovorili na námestiach. Mečiarovej vláde nastavoval zrkadlo kritickými správami o stave spoločnosti. Roky je dôležitým hlasom vo verejných diskusiách a podporovateľom mnohých občianskych aktivít.“

• Milan Olekšák – „ochranár a bývalý riaditeľ Národného parku Slovenský kras. Previedol ho procesom zonácie, ktorá býva označovaná za vzorovú. Keď ho ministerstvo vyzvalo, aby prepúšťal, odmietol. Ministrovi odkázal, nech začne šetriť na štátnych tajomníkoch – a o funkciu prišiel.“
• Michal Kovačič, Viktor Vincze, Adel Ghannam – „kolegovia z Markízy, ktorí v televízii bránili zásahom do spravodajstva a najsledovanejšej politickej relácie. Rokovali s vedením, zakladali odbory a o pomeroch vnútri prehovorili verejne. Kovačič na konci prišiel o prácu, Vincze o moderovanie šou a Ghannam z televízie odišiel sám.“
• Ilona Németh – „vizuálna umelkyňa, ktorá svojou tvorbou nastavuje spoločnosti zrkadlo. Venovala sa holokaustu, menšinám aj pomerom v Maďarsku. Angažuje sa aj občiansky. Iniciovala výzvu na odvolanie ministerky kultúry, pre ktorú ju polícia volala na výsluch.“
• Michal Šúrek – „dlhoročný prokurátor, posledné roky pôsobil na Úrade špeciálnej prokuratúry. Dostal pred súd dve úplatkárske kauzy Dušana Kováčika – v jednej je odsúdený právoplatne, v druhej neprávoplatne. Po zrušení ÚŠP ho preradili na referát väzenstva, neskôr ho obvinili a vzali mu všetky spisy.“

• Oficiálna stránka ceny