Biela stopa
Biela stopa, predtým tiež Biela stopa SNP je najstarší pravidelne organizovaný masový vytrvalostný beh na lyžiach na Slovensku, ktorý sa koná v Kremnických vrchoch pri Kremnici. V prvom ročníku v roku 1974 štartovali len muži na 51 km so štartom na Krahuliach a cieľom v Laskomerskom pri Banskej Bystrici a priami účastníci SNP na 22 km so štartom na Skalke. Od 32. ročníku, roku 2005, podujatie organizuje Telovýchovná jednota Biela stopa Kremnica. Zároveň z názvu vypadlo „SNP“[1] a štart a cieľ sú na bežeckom areáli Skalka. Jubilnejný 50. ročník Bielej stopy sa uskutočnil v dňoch 4. – 5. marca 2023.[2][3][4]
História podujatia
[upraviť | upraviť zdroj]Začiatok podujatia v roku 1974 mal súvisieť s 30. výročím vypuknutia SNP.[5] Už v roku 1973 sa začali prípravy a testovanie nového podujatia. Najdlhšia trasa (maratónskeho) behu bola plánovaná z Krahúl do Banskej Bystrice. Cieľ prvého ročníka musel byť nakoniec preložený pre nedostatok snehu do Laskomerského[6] a tak mala najdlhšia trať dĺžku 51 kilometrov. Dňa 17. februára 1974 vybehlo na Krahuliach na 51 km dlhú trať 421 mužov. So štartovým číslom 1 bežal zaslúžilý majster športu Rudolf Čillík,[6][7] kremnický rodák narodený v roku 1931.[8] Na štart sa v prvom ročníku postavilo 473 mužov v 3 vekových kategóriách.[7]
V druhom ročníku v 1975 pridali do programu podujatia aj kategóriu žien na 23,7 km.[1] V roku 1977 (4.ročník) po prvý raz štartovali juniori, juniorky a dorast v kategóriách SZM, v ďalšom roku 1978 pretekalo aj žiactvo (v kategóriách PO SZM) v tzv. Malej Bielej stope. O niekoľko rokov neskôr mohli muži aj ženy behať aj na polovičnej trati. Počet účastníkov postupne narastal. Rekordom v počte prihlásených na štart bol rok 1985 kedy bolo prihlásených 7 583,[7] avšak rekordná účasť bola až o dva roky neskôr. V roku 1987 najdlhšiu vzdialenosť bežalo 4 177 lyžiarov a spolu so ženami, účastníkmi SNP, dorastencami a žiakmi ich bolo až 6 015, čo bol účastnícky rekord.
17. ročník v roku 1990 sa neuskutočnil pre nedostatok snehu[1], ale číslovanie sa neprerušilo (napr. v roku 1995 sa konal 22. ročník už ako preteky združenia Euroloppetu[9]).[6] Z rovnakého dôvodu bol zrušený aj beh v roku 2014. V roku 2021 neboli preteky pre pandémiu, ale uskutočnil sa virtuálny beh. Slávnostný 50. ročník vyšiel na rok 2023.
Voľná technika, Euroloppet a majstrovstvá Slovenska
[upraviť | upraviť zdroj]Od času, keď vstúpila do bežeckého lyžovania tzv. voľná technika (korčuľovanie, freestyle, skejt), bola v programe Bielej Stopy hlavne táto. Klasická technika bola naposledy predpísaná v hlavnom preteku v r. 2004, potom sa presunula ako iná kategória a teraz sa behá v nedeľu.
Biela Stopa Kremnica je od roku 1985 členom združenia európskych diaľkových behov EUROLOPPET. V roku 1989 bola Biela stopa zaradená do medzinárodného kalendára vytrvalostných pretekov na lyžiach FIS.[5]
V roku 2003, bola Biela stopa aj národným šampionátom vo vytrvalostnom behu dospelých, juniorov a junioriek.
Zmeny v organizácii a názve
[upraviť | upraviť zdroj]Prvým predsedom Centrálneho organizačného výboru Bielej stopy SNP (COV BS) bol Bystričan Ernest Caban st. (slovenský odbojár, komunistický funkcionár a športovec), ktorý v tejto funkcii pracoval do roku 1988.[10][7] Od roku 1988 bol predsedom COV BS SNP Bystričan JUDr. Ján Mesiarik, CSc., ktorého po nežnej revolúcii, v deväťdesiatych rokoch, vystriedal Kremničan MUDr. Igor Horváth, ktorý bol už od roku 1980 predsedom kremnického organizačného výboru.[11] Caban st. sa stal v roku 1988 predsedom Organizačného výboru BS SNP Banská Bystrica. V roku 1989 ho na tejto funkcii vystriedal PhDr. Igor Presperín, CSc.[7] (budúci bystrický primátor, politik, poslanec, podpredseda SNSR).
Do roku 2004 napriek poklesu počtu účastníkov až na 400 až 500 prihlásených pri príprave spolupracovali dva organizačné výbory.[12] Výročná schôdza TJ Biela stopa Kremnica, i na základe kritizovaných nedostatkov v organizácii 31. ročníka Bielej stopy SNP, dňa 2. apríla 2004, svojim uznesením k 30. aprílu 2004, rozpustila Centrálny organizačný výbor (COV) a Kremnický organizačný výbor, čo 22. decembra 2004 tajomník nového organizačného výboru Bielej stopy (už bez SNP), Viktor Halíř, listom oznámil členom COV BS SNP z banskobystrickej strany a oznámil, že s pomocou Banskobystričanov už nepočítajú.[12]
Organizátori na banskobystrickej strane potom ešte niekoľko rokov (od 12. februára 2005) usporiadali paralelne samostatne ročníky Bielej stopy SNP na Králikoch.[12] Po rozdelení pretekov v roku 2004 pokračovali preteky samostatne na kremnickej (Biela stopa) a banskobystrickej strane (Biela stopa SNP), až pokým na základe súdnej žaloby kremnickej strany na banskobystrickú, za používanie názvu Biela stopa SNP, na základe súdnych rozhodnutí z roku 2007, že Banskobystričania už nesmeli názov používať.[7] Spor ale neprospel ani jednej strane a navyše nevyriešil úbytok štartujúcich. V spomínanom liste z roku 2004 Viktor Halíř kritizoval organizáciu pretekov v roku 2004 tým, že účasť v hlavnom preteku na 48 kilometrov je z roka na rok nižšia (570 účastníkov v poslednom behu). Bystrický organizátori (z Dukly BB) mu v roku 2021 odpovedali, že počet účastníkov v hlavnej kategórii ním organizovanej BS už nikdy nedosiahol ani len tých 570 účastníkov. Počet účastníkov poslednej spoločnej Bielej stopy SNP v roku 2004, 31. ročníku, bol 1 011 štartujúcich, čo dosiahla nová Biela stopa len raz a to v roku 2008.[12]
Historický prehľad tratí
[upraviť | upraviť zdroj]Dĺžka tratí sa v jednotlivých rokoch menila v závislosti od trasy a snehových podmienok. Organizátori v súlade s poveternostnými podmienkami museli meniť pôvodne stanovenú trať, jej dĺžku i miesta štartu a cieľa.[1] Najdlhšia trať mala v histórii rôzne podoby. Najčastejšie mala štart na Krahuliach, pod Krahulským štítom a cieľ v B. Bystrici (pri plážovom kúpalisku, pri štadióne na Štiavničkách) alebo v Králikoch (na lyž. bežeckom štadióne). Boli aj ročníky so štartom na Krahuliach a cieľom na Skalke, so štartom a cieľom na Skalke, so štartom na Skalke a cieľom v Králikoch. Cieľ bol i v Kordíkoch pri B. Bystrici. V rokoch 2003, 2004 sa bežalo po trase Krahule – Krahule, so štartom v lokalite Pod čerešňou, už bez situovania trasy na banskobystrickú stranu.
Dĺžka trate prvého ročníka bola 51 km. Najdlhšia trasa so štartom v Krahuliach, v lokalite Pod čerešňou a cieľom v B. Bystrici, pri štadióne na Štiavničkách merala 55 km. Po roku 2005 bola dĺžka trate 45 aj 48 km pri nedostatku snehu. Veľmi často je preto potom ako vzdialenosť najdlhšej trasy uvádzaných 50 km, tak ako je to stanovená trať aj v súčasnosti (od roku 2020).
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Súčasťou súčasných podujatí je beh mužov a žien, beh priamych účastníkov SNP a „Malá Biela stopa“ - preteky žiakov a dorastencov, mini Biela stopa pre škôlkárov. V sobotu sa bežia hlavné preteky, beh voľnou technikou na 50 a 25 km a v nedeľu 30 km trať klasickou technikou. Všetky behy majú štart aj cieľ na lyžiarskom štadióne na Skalke.
50. ročník bol súčasne majstrovstvom Európy diaľkových behov Euroloppet voľnou technikou mužov, žien, štafiet (dvojíc) na 25 a 50 kilometrov a klasickou technikou na 30 kilometrov.[9]
Dĺžka tratí
[upraviť | upraviť zdroj]- 50 km voľnou technikou[13]
- 25 km voľnou technikou
- 30 km klasickou technikou
- Štafeta (v posledných ročníkoch)
- Junior
- Mini
Víťazi
[upraviť | upraviť zdroj]
Muži[upraviť | upraviť zdroj]
|
Ženy[upraviť | upraviť zdroj]
|
Poznámka: V roku 2021 sa pre pandemickú situáciu uskutočnila virtuálna Biela stopa.[14]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d MECELE, JOZEF. Najdlhšia trať Bielej stopy mala v histórii rôzne podoby [online]. myziar.sme.sk, [cit. 2019-10-29]. Dostupné online.
- ↑ Propozície pretekov [online]. Biela stopa, [cit. 2019-01-12]. Dostupné online.
- ↑ Kremnica [online]. www.kremnica.sk, [cit. 2023-02-23]. Dostupné online.
- ↑ a b c Biela stopa: Ján Mikúš a Kristína Néč Lapinová zvíťazili na 50 km. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2023-03-05. Dostupné online [cit. 2023-03-05].
- ↑ a b OBRAZOM: Biela stopa SNP na historických fotografiách [online]. Teraz.sk, 28.1.2017, rev. 2019-01-12. Dostupné online.
- ↑ a b c História – Biela Stopa [online]. [Cit. 2023-02-23]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f IVAN, Jozef; ŠIŠKA, Jaroslav. Biela stopa SNP, vzostup a pád – I. časť: prvých 16 ročníkov v rokoch 1974 – 1989 [online]. 2021-01-14, [cit. 2023-02-23]. Dostupné online.
- ↑ Biela stopa SNP, vzostup a pád – I. časť: prvých 16 ročníkov v rokoch 1974 – 1989 [online]. 2021-01-14, [cit. 2023-02-23]. Dostupné online.
- ↑ a b STIEGLER, Sandra. Skimarathon Europameisterschaft - Biela stopa -SVK 2023 [online]. 2023-03-05, [cit. 2023-03-07]. Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ IVAN, Jozef. Biela stopa SNP. 1. vyd. Martin : Osveta, štátny podnik, 1990. S. 151.
- ↑ MECELE, Jozef. Zomrel MUDr. Igor Horváth [online]. Petit Press, [cit. 2023-02-23]. Dostupné online.
- ↑ a b c d IVAN, Jozef. Reakcia na články – Biela stopa SNP, vzostup a pád – a na otázky jej priaznivcov – 3. zo 4 častí [online]. 2021-04-14, [cit. 2023-02-23]. Dostupné online.
- ↑ Biela Stopa [online]. [Cit. 2019-10-29]. Dostupné online.
- ↑ Vyhodnotenie Virtuálnej Bielej stopy 2021 [online]. kremnica.sk, [cit. 2023-03-05]. Dostupné online.