Bitka pri Zborove (1917)
| Bitka pri Zborove | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť bojov na východnom fronte počas prvej svetovej vojny | |||||||
 Príslušníci 7. roty v Zborovských zákopoch | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
 Ruská republika Česko-slovenské légie
|
 Rakúsko-Uhorsko Nemecké cisárstvo
| ||||||
| Velitelia | |||||||
| Vjačeslav Trojanov | Eduard von Böhm-Ermolli | ||||||
| Sila | |||||||
| 3500 vojakov | 5500 vojakov | ||||||
| Straty | |||||||
| 167 mŕtvych 700 ranených |
3300 zajatých | ||||||
Bitka pri Zborove bola bitka, ktorá sa odohrala 1. až 2. júla 1917. Predstavovala súčasť tzv. Kerenského ofenzívy a taktiež predstavovala prvé významné vystúpenie Česko-slovenských légií na východnom fronte prvej svetovej vojny. Úspech česko-slovenských jednotiek bol natoľko výrazný, že ruská dočasná vláda následne zrušila všetky obmedzenia na formovanie nových jednotiek zo slovenských a českých vojnových zajatcov.
Ešte pred bitkou boli v priebehu delostreleckej prípravy ťažko zranení dvaja vojaci, Jan Syrový (prišiel tam o oko) a Otakar Husák, ktorí sa neskôr stali významnými generálmi.
Česko-slovenská strelecká brigáda o sile asi 3500 mužov (1. strelecký pluk Mistra Jana Husa, 2. strelecký pluk Jiřího z Poděbrad, 3. strelecký pluk Jana Žižku z Trocnova) v rámci tzv. Kerenského ofenzívy, na vedľajšom smere dosiahla významný úspech. Nadšeným útokom prerazila cez štyri línie pozícií rakúsko-uhorskej armády až do hĺbky asi 5 kilometrov a získala veľký počet zajatcov a vojnového materiálu. Proti česko-slovenskej streleckej brigáde tu stáli časti 86. pešieho pluku a 6. pešieho pluku 32. uhorskej pešej divízie a rakúske pešie pluky č. 35 (plzeňský) a č. 75 (jindřichohradecký) z 19. pešej divízie o sile asi 5500 mužov. Tieto jednotky boli dobre vystrojené a výborne vyzbrojené. Práve z týchto dvoch plukov sa vzdalo alebo dobrovoľne zajalo množstvo českých vojakov, čo tiež dopomohlo k víťazstvu v bitke.
Oproti tomu česko-slovenská strelecká brigáda mala veľmi slabú výzbroj, zúfalý nedostatok guľometov a úplne nedostatočná bola aj výstroj. Straty streleckej brigády - 185 padlých v boji a následkom zranenia a asi 700 zranených. Krvavý bol aj obedňajší boj o Mogilu, opevnené návršie držané maďarským plukom. Tam zahynula väčšina z takmer 200 padlých českých a slovenských legionárov.
Zaujímavosti bitky
[upraviť | upraviť zdroj]S bitkou sú spájaní hneď traja budúci česko-slovenskí prezidenti. Kým T.G. Masaryk bitku sledoval z Petrohradu pomocou telegramov a vojnových vývesiek, Ludvík Svoboda sa jej zúčastnil v poli ako legionár, kde proti nemu podľa legendy stál na strane Rakúska-Uhorska Klement Gottwald. Prítomnosť Klementa Gottwalda však nemožno podľa dobových prameňov potvrdiť; podľa historika Aleša Knižka je jeho účasť teoreticky možná.
Pri Zborove bojoval 1. strelecký pluk ešte pod názvom pluk Svätého Václava. Po Zborovskej bitke, keď profesor Masaryk navštívil česko-slovenských legionárov, si ako predseda Česko-slovenskej národnej rady dovolil tento pluk premenovať na pluk Majstra Jana Husa. Súhrnne boli vyššie uvedené pluky označené ruským velením čestným názvom "pluky 18. júna" (na tento deň, 1 deň pred Zborovskou bitkou, podľa ruského kalendára sa začala Kerenského ofenzíva) a mohli si na svoje prápory a zástavy pripevniť čestné georgijevské stuhy. Vrchný veliteľ ruských vojsk generál Alexej Brusilov ocenil česko-slovenských legionárov tým, že sa sklonil pred ich statočnosťou a pred ich veliteľom T.G. Masarykom sa poklonil.
Tomáš G. Masaryk sa potom zaslúžil o doplnenie 1. divízie dvoma plukmi: pluku Jana Husa a Jiřího z Poděbrad, ďalej vyššie spomenutým tretím Jana Žižku z Trocnova a štvrtým plukom Prokopa Holého Veľkého. Tiež založením 2. divízie, ktorej prvý strelecký pluk bol pomenovaný práve po ňom (piaty pluk pražský T.G. Masaryka) a ďalej obsahoval šiesty pluk Hanácky-Olomoucký, siedmy Tatranský (zložený zo Slovákov, ktorí Masaryka vítali lepšie ako svojho) a ôsmy pluk Slezský. Rovnako jazdné pluky Jana Jiskru z Brandýsa a jazdecký pluk nitrianskych kozákov vznikol práve Masarykovou zásluhou. Pri odchode Masaryka cez Sibír (7. marca 1918) vznikala už 3. divízia, a to 9. strelecký pluk Jana Sladkého Koziny z Hrádku a 10. strelecký pluk Karla Havlíčka Borovského, neskôr doplnený plukmi Palackého a Štefánika. Keď Masaryk dorazil do Vladivostoku ako kvartýrmajster českých legionárov, bojovalo už 12 streleckých plukov, dva pluky jazdecké a dva obrnené vlaky.
Významní účastníci bitky
[upraviť | upraviť zdroj]- Josef Jiří Švec
- Stanislav Čeček
- Emanuel Moravec
- Radola Gajda
- Jan Syrový
- Otakar Husák
- Ludvík Svoboda
- Rudolf Medek
- Zdeněk Fierlinger
- Karel Vašátko
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie, váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím, 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, str.12 - 25, 31 - 52, 140 - 142, 146 - 163
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bitka pri Zborove (1917)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Bellum.cz: bitka pri Zborove 2. júla 1917
- Bitka pri Zborove na valka.cz
- Bitka pri Zborove 2012 na zborov1917.cz
- Hoši od Zborova na YouTube
- Dobový popis zborovského bojisko Archivované 2016-04-09 na Wayback Machinena www.background.webnode.cz
- Popis dnešného bojisko s interaktívnou mapou a fotodokumetací Archivované 2016-04-09 na Wayback Machinena www.background.webnode.cz
- Správa z návštevy Zborova aj bojisko v roku 2012 Archivované 2016-05-22 na Wayback Machinena www.background.webnode.cz
- Bitka pri Zborove - video z cyklu Českej televízie Historický magazín
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bitva u Zborova na českej Wikipédii.