Bitka pri Falklandských ostrovoch

Bitka pri Falklandských ostrovoch
Súčasť prvej svetovej vojny
Nemecký pancierový krížnik SMS Scharnhorst
Dátum 8. december 1914 Miesto Pri Falklandských ostrovoch, Južný Atlantik Výsledok Britské víťazstvo
Protivníci
Britské impérium	Nemecké cisárstvo
Velitelia
Doveton Sturdee	Maximilian von Spee †
Sila
2 bojové krížniky 3 pancierové krížniky 2 ľahké krížniky 1 stará vojnová loď	2 pancierové krížniky 3 ľahké krížniky 3 transportné lode
Straty
10 mŕtvych a 19 zranených	2 pancierové krížniky 2 ľahké krížniky 2 transportné lode 1 871 mŕtvych 215 zajatých
Historický portál

Bitka pri Falklandských ostrovoch bola námorná bitka počas prvej svetovej vojny. Je považovaná za priame pokračovanie bitky pri Coroneli.

4. novembra 1914 dostala britská admiralita správu z ambasády vo Valparaíse o porážke eskadry kontraadmirála Cradocka pri Coroneli. Reakcia verejnosti bola veľmi búrlivá, išlo o prvú porážku britskej flotily, vládkyne svetových morí po sto rokoch. Bolo jasné že musí byť okamžite odčinená. Prvý lord Admirality, lord Fisher vydal ihneď rozkaz veliacemu admirálovi pre Južný Atlantik, kontraadmirálovi Stoddartovi, sústrediť sily ktoré mal k dispozícii na Falklandských ostrovoch, pretože Speeova eskadra musela logicky smerovať do tejto oblasti. Stoddart mal k dispozícii pancierové krížniky HMS Carnarvon, HMS Cornwal, HMS Defence, ľahké krížniky HMS Bristol, HMS Kent a HMS Glasgow. Ako plávajúca batéria na ochranu prístavu v Stanley bol určený semi-dreadnought HMS Canopus. Už z rozloženia síl, ktoré mal Stoddart k dispozícii je jasné, že za porážku Cradocka bola jednoznačne zodpovedná Admiralita, pretože Stoddartove sily samotné vysoko prevažovali sily Speeovej eskadry. Súčasne lord Fisher nariadil viceadmirálovi Sturdeeovi prevziať velenie nad bojovými krížnikmi HMS Invincible a HMS Inflexible a okamžite odplávať do južného Atlantiku.

11. novembra 1914 opustili oba bojové krížniky pristav Devonport a zamierili k súostroviu Abrolhos pri brazílskom pobreží, kde sa 26. novembra spojili s Stoddardovou eskadrou a 28. novembra zamierili spoločne k Falklandom. HMS Defence bol odoslaný ku juhoafrickému pobrežiu pre prípad, že Spee zamieri týmto smerom.

Nemecká flotila opustila 4. novembra Valparaís a pomaly zamierila na juh. 6. decembra oboplávala mys Horn a nabrala kurz k Falklandským ostrovom, ku ktorým dorazila ráno 8. decembra. Spee nariadil pancierovému krížniku SMS Gneisenau v sprievode ľahkého krížnika Nurberg zničiť prístav Stanley. Podľa jeho odhadu by na základni nemali byť žiadne vojnové lode. Britská flotila zakotvila v prístave 7. decembra a začala po dlhej plavbe doplňať palivo.

Ráno 8. decembra mali palivo doplnené iba HMS Carnarvon a HMS Glasgow. O 7:50 boli Briti zaskočení správou o prítomnosti dvoch neznámych vojnových lodí v ich blízkosti. Rovnako boli prekvapení i Nemci o 9:15, keď podľa typických trojnožkových bojových sťažňov identifikovali v prístave prítomnosť lodí typu dreadnought, alebo bojových krížnikov. Vtedy sa dopustil rozhodujúcej chyby veliteľ Gneisenau – namiesto toho, aby napadol nepripravenú základňu, po rádiovej depeši admirálovi Speeovi a niekoľkých výstreloch z HMS Canopus sa o 9:25 obrátil na ústup. Glasgow opustil prístav o 9:45 aby preskúmal situáciu a informoval o postavení nemeckej flotily. Vzhľadom na vynikajúcu viditeľnosť ju okamžite uvidel a podával správy o jej pohybe. Nemecká eskadra zmenila kurz na juhovýchodný a začala maximálnou rýchlosťou 24 uzlov ustupovať. Až o 10:20 začala britská eskadra opúšťať prístav a prenasledovať Nemcov. V čele kolóny britských lodí sa plavil vlajkový krížnik admirála Stoddarta HMS Cornwall, ktorý dosahoval rovnakú rýchlosť ako nemecké lode, t. j. 24 uzlov.

O 11:45 si admirál Sturdee uvedomil, že Speeova eskadra dokáže udržať odstup a v noci uniknúť, preto proti námorným pravidlám, hovoriacim že bez rozkazu musia lode flotily vždy nasledovať vlajkovú loď, vybočil zo zostavy a nariadil zvýšiť rýchlosť na maximum. HMS Inflexible a HMS Invicible boli o 2 uzly rýchlejšie. O 12:55 začal paľbu zo svojich 300,5mm diel HMS Invicible. Spee si uvedomil, že eskadra ako celok nemá nádej na únik, preto sa rozhodol prijať boj so Sharnhorstom a Gneisenau, aby umožnil únik ľahkým krížnikom. O 13:25 obidva krížniky zmenili kurz na severovýchodný a začali paľbu. Už prvými výstrelmi ich delostrelci potvrdili svoje kvality a zaznamenali zásahy. Sturdee nechcel riskovať zbytočné poškodenie svojich lodí a stiahol sa z dostrelu nemeckých diel. O 14:50 začali Briti mimo dostrelu nemeckých diel zničujúcu paľbu. O 16:15 sa potopil Sharnhorst a o 18:02 Gneisenau. Na vlajkovej lodi zahynula celá posádka, z Gneisenau bolo zachránených 187 námorníkov. Medzitým prebiehal boj medzi ľahkými krížnikmi. Glasgow a Cornwall napadli Leipzig, tento sa po urputnej obrane, keď vystrieľal skoro všetku muníciu, o 21:23 potopil, prežilo 19 mužov. Nurberg potopil ľahký krížnik HMS Kent o 19:23, zachránilo sa 10 námorníkov. Z celej eskadry unikol iba ľahký krížnik Dresden, ktorý sa následne niekoľko mesiacov skrýval pri pobreží Ohňovej zeme, kým nebol zničený pri ostrovoch Juana Fernandéza. S flotilou boli potopené i zásobovacie lode Baden a Isabel.

Briti zvíťazili vďaka enormnej prevahe, váha britskej bočnej salvy bola 7 552 kg oproti 1 921 kg nemeckej. Nemci stratili s loďami 2 100 námorníkov, škody na britských lodiach napriek ich jednoznačnej prevahe boli prekvapujúco veľké. HMS Invicible utrpel 22 zásahov, HMS Inflexible 3, HMS Cornwal 18 a HMS Kent 40 zásahov. Podstatný bol fakt, že po potopení krížnika Emden pri Kokosových ostrovoch, Karlsruhe v Karibskom mori a Konigsbergu britskými monitormi v delte Rufiji, nemecké hladinové vojnové lode zmizli zo svetových oceánov, ktoré plne ovládli námorné sily Dohody.^[1]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bitka pri Falklandských ostrovoch

• Východoázijská eskadra krížnikov až po bitku pri Falklandských ostrovoch