Bernhard von Bülow

Bernhard Heinrich Karl Martin von Bülow (3. mája 1849, Klein Flottbek - 28. októbra 1929, Rím) bol nemecký diplomat a štátnik, ktorý bol od roku 1897 po tri roky ministrom zahraničia a potom v rokoch 1900 až 1909 nemeckým kancelárom.^[1]

Bernhard von Bülow sa narodil v Klein-Flottbeku v Holštajnsku (dnes v obvode Altona v Hamburgu). Jeho otec Bernhard Ernst von Bülow bol dánsky a nemecký politik a štátnik. Brat Bernharda, generálmajor Karl Ulrich von Bülow, velil počas prvej svetovej vojny jazde a zúčastnil sa bitky pri Liège v auguste 1914.

Bülow hovoril niekoľkými jazykmi, bol schopným rečníkom a vo vysokej spoločnosti sa cítil ako doma. Mal kapacity na to baviť aj zapôsobiť na svojich oponentov.

Bülow bol zástanca tzv. Weltpolitik. Svoje úsilie ako kancelár venoval tomu, aby sa Nemecko stalo vedúcou silou na svetovej scéne. Napriek tomu, že obdobie jeho kanclérstva bolo obdobím ekonomickému rastu a technologickému pokroku, na zahraničnopolitickej scéne spôsobovala antagonizmus medzinárodného spoločenstva a významne prispela k vypuknutiu prvej svetovej vojny.

Na začiatku prvej svetovej vojny pôsobil ako diplomat v Taliansku. Zomrel 28. októbra 1929 v Ríme.

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.