Bonifác VIII.

Bonifác VIII.
193. rímsky biskup
Funkcie a tituly
Pontifikát
24. december 1294 – 11. október 1303
Celestín V. Benedikt XI.
Biografické údaje
Rodné meno	Benedetto Gaetani
Narodenie	1235 Anagni, Pápežský štát
Úmrtie	11. október 1303 Rím, Pápežský štát
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Pápež
Voľba	24. december 1294
Odkazy
Bonifác VIII. na catholic-hierarchy.org angl. Bonifác VIII.
Kompletný zoznam pápežov
Vatikánsky portál  Historický portál  Biografický portál

Bonifác VIII. (lat. Bonifacius Octavus), vl. menom Benedetto Gaetani (* 1235, Anagni – † 11. október 1303, Rím) bol taliansky duchovný a 193. rímsky pápež (v období rokov 1294 – 1303). Intelektuálne nadaný a panovačný Bonifác VIII. je považovaný za posledného „silného“ pápeža vrcholného stredoveku, vzdorujúceho vplyvu svetskej moci. Jeho pontifikát sa kryje s vládou francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného. Spor týchto dvoch predstaviteľov znamenal jeden z najostrejších konfliktov duchovnej a svetskej moci v cirkevných dejinách.

Benedetto Gaetani pochádzal zo schudobnenej aristokratickej rodiny z Anagni, južne od Ríma. Po štúdiu práva v Bologni sa čoskoro stal pápežským notárom a sekretárom. Pápež Martin IV. ho v roku 1281 povýšil na kardinála-diakona a o desať rokov neskôr Mikuláš IV. na kardinála-kňaza. Ako kardinál bol poverený diplomatickými úlohami vo Francúzsku, Neapole, Sicílii a Aragónsku.

13. decembra 1294 na svoj úrad abdikoval pápež Celestín V. O desať dní nato sa v neapolskom Castel Nuovo zišlo konkláve (bola to prvá voľba pápeža v cirkevných dejinách prebiehajúca ešte počas života predchádzajúceho pontifika), ktoré už na druhý deň zvolilo Celestínovho nástupcu. (Zaujímavosťou je fakt, že voľba novej hlavy rímskokatolíckej cirkvi bola úspešná už 23. decembra, no zvolený kardinál Matteo Orsini Rosso odmietol túto funkciu; voľba nasledujúci deň určila za víťaza kardinála Gaetaniho).

Konflikt Bonifáca VIII. a Filipa IV. ako predstaviteľov duchovnej a svetskej moci mal pôvod v neúmerných finančných požiadavkách francúzskeho kráľa. Okrem obrovských výdavkov potrebných k chodu kráľovského dvora, pre štátnu pokladnicu veľkou finančnou záťažou boli výdavky na armádu. Keď Filip IV. v roku 1294 vyhlásil vojnu Anglicku, požadoval na krytie vojenských výdavkov zavedenie zvláštnej dane, ktorá sa mala vzťahovať aj na duchovenstvo. Tým zdôraznil, že odteraz ruší súhlas Ríma pre zdanenie duchovných, ktorý bol dovtedy potrebný. Pápež Bonifác VIII. sa postavil na obranu kléru. V zvláštnej bule Clericus laicos z roku 1296 ostro vystúpil proti tomuto opatreniu, zakázal zdaňovať cirkevných predstaviteľov bez povolenia kúrie a pohrozil cirkevnými trestami všetkým, ktorí pápežský zákaz nebudú rešpektovať. Filipovou odpoveďou bol zákaz vývozu zlata a striebra z Francúzska za hranice, čím kráľ sledoval najmä ekonomické oslabenie Ríma. Bonifác, uvedomiac si, že stratil veľmi výnosný zdroj príjmov, v nasledujúcom roku vydal novú bulu - Romana Mater -, ktorou zmiernil ostrý tón predchádzajúcej buly. V nej povolil dobrovoľné príspevky duchovných, ktoré odteraz nepotrebujú pápežov súhlas. Ako „prejav dobrej vôle“ a spečatenie dočasného mieru medzi Svätou stolicou a Francúzskom 11. augusta 1297 kanonizoval Filipovho starého otca Ľudovíta IX.

Bonifácov pontifikát prebiehal na prelome dvoch storočí. Pri tejto príležitosti pápež vyhlásil rok 1300 za jubilejný. Významný rok, ktorému Bonifác VIII. dodal navyše punc duchovna, prilákal do Ríma početné zástupy pútnikov, ktorí na hroboch svätých Petra a Pavla dostali možnosť očistiť sa od svojich hriechov. Odhaduje sa, že počas krátkeho obdobia do Ríma prišli dva milióny ľudí. Tradícia jubilejných rokov pretrvala až do súčasnosti.

Medzitým však do Ríma prichádzali správy o neúmernom zdaňovaní duchovenstva vo Francúzsku. Bonifác ostro vystúpil proti kráľovi, opätovne mu zakázal vyberať dane od cirkvi a hľadal opatrenia proti Filipovej politike škodiacej cirkevným záujmom. Francúzska strana videla v pápežových aktivitách snahu zmeniť Francúzsko na pápežské léno. Filip dal zvolať predstaviteľov stavov a prinútil ich otvorene vystupovať proti „neúmerným nárokom pápeža“. Bonifácovou odpoveďou bolo vydanie známej buly Unam sanctam (Jediná svätá), 18. novembra 1302, ktorá presadzovala tézu o jedinej svätej katolíckej cirkvi, ktorá má „...iba jedno telo a jednu hlavu.“:

Rozhodný tón pápežskej buly sa čiastočne vysvetľoval tým, že francúzsky kráľ utrpel porážku vo vojne s Anglickom a pápež dúfal, že čoskoro príde k vynútenému prímeriu. Okrem toho Benedikt dúfal v spojenectvo s rakúskym vojvodom Albrechtom I. Habsburským, ktorému ponúkol cisársku korunu. Dúfal, že Albrecht ponuku príjme a na dôvažok z neho urobí „strážcu Bohom vytvoreného poriadku“. Predpokladal, že Albrecht sa postaví proti Filipovi v záujme obrany cirkvi. Jeho predpoklad sa však ukázal ako nesprávny. Albrecht vôbec netúžil po konflikte s francúzskym kráľom. Morálne posilnený Filip prešiel do protiútoku. Z iniciatívy svojho najbližšieho poradcu Guillaume de Nogareta, vzniesol na Bonifáca obžalobu, v ktorej bol označený ako uzurpátor pápežského stolca. Súčasne požadoval zvolanie všeobecného cirkevného snemu, ktorý by Bonifáca odsúdil ako heretika, simonistu, smilníka a doslova nehanebného zločinca. Kráľovskí úradníci okrem toho začali po celej krajine agitačnú kampaň proti Bonifácovi VIII. s cieľom zachrániť Francúzsko a cirkev pred nebezpečenstvom, ktoré im hrozí zo strany zločinného pápeža.

Bonifác VIII. však všetky obvinenia poprel a na svoju obhajobu pripravil novú bulu Super Petri solio, v ktorej Filipa exkomunikoval. Jej vydaniu, plánovanému na 8. september 1303, však zabránil zásah francúzskeho kráľa. Deň predtým, na priamy Filipov príkaz, sa jeho poradca Nogaret vybral do Talianska, kde zorganizoval skupinu, pomocou ktorej vtrhol do pápežského paláca v Anagni. Žiadal Bonifáca aby odstúpil. Keď to pápež odmietol, zajal ho a nechal zbiť. Avšak v meste začali protesty proti cudzím votrelcom a vzápätí z Ríma dorazili Bonifácovi záchrancovia, ktorí pápeža oslobodili a jeho väzniteľov vyhnali. Bonifác sa po krátkom odpočinku vrátil do Ríma, kde však prežil iba necelé tri týždne. Osemdesiatšesťročný starec, zlomený a ponížený, 11. októbra 1303 zomrel.

Spor s Filipom IV. nebol jediným konfliktom sprevádzajúcim pontifikát Bonifáca VIII. V úzadí prebiehal konflikt s rímskym rodom Colonnovcov. Spor s týmto mocným a vplyvným aristokratickým rodom (o.i. z neho pochádzal aj neskorší pápež Martin V.) pramenil z majetkových sporov oboch strán ako aj nespokojnosť so spôsobom Bonifácovej vlády. Čoskoro sa Colonnovci, sprvu podporovatelia pápeža, od neho odvrátili a pridali sa na stranu jeho odporcov, ktorí spochybňovali právoplatnosť abdikácie Celestína V. Colonnovci požadovali zvolanie všeobecného cirkevného snemu, ktorý mal posúdiť legitimitu Bonifácom zastávaného úradu. Napriek intrigám sa im však Bonifáca nepodarilo zosadiť a napokon sa mu podrobili.

Bonifácov nie príliš úspešný pontifikát mal aj svetlejšie stránky. Pápež sa prejavil ako veľký podporovateľ vzdelanosti a umení; založil univerzitu v Ríme ako aj umeleckú školu, z ktorej o.i. vyšli aj dvaja velikáni neskorogotického umenia - Giotto a Arnolfo di Cambio.

Pozostatky pápeža Bonifáca VIII. odpočívajú v renesančnom mramorovom sarkofágu s postavou ležiaceho pápeža, diele Arnolfa di Cambio, v podzemí svätopeterskej baziliky.

• Zoznam kardinálov vymenovaných Bonifácom VIII.

• Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Bonifác VIII.
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bonifác VIII.

• BONIFÁC VIII. In: KELLY, J. N. D. Pápeži dvoch tisícročí : od sv. Petra po Jána Pavla II. Preklad Otto Havrila; ilustrácie Monika Čulenová. Vyd. 1. Bratislava : Roal, 1994. 288 s. ISBN 80-88706-00-9. S. 167 – 169.
• S. G. Lozinskij, Dějiny papežství, Horizont, Praha, 1989, ISBN 80-7012-000-2

Predchodca: Celestín V.

Pápež Bonifác VIII. (zoznam)

Nástupca: Benedikt XI.