Archidamos III.

Archidamos III.
kráľ Sparty
Busta Archidama III.
Panovanie
Dynastia	Eurypontovci
Panovanie	360 pred Kr. – 338 pred Kr.
Predchodca	Agésilaos II.
Nástupca	Agis III.
Biografické údaje
Úmrtie	2.august 338 pred Kr. Mandúria
Rodina
Manželka	Deinicha
Potomstvo	synovia Agis a Eudamidas
Otec	Agésilaos II.
Matka	Kleora
Odkazy
	Archidamos III. (multimediálne súbory na commons)
Historický portál  Biografický portál

Archidamos III. alebo Archidámos III. (starogr. Αρχίδαμος) bol kráľom Sparty kráľovskej línie rodu Eurypontovcov. Vládol od roku 360 pred Kr. do roku 338 pred Kr. Jeho spolukráľom z rodu Agiovcov bol Kleomenes II. Bol aktérom pohnutého obdobia dejín Sparty a na jej politickom dianí sa aktívne podieľal už aj za vlády svojho otca Agésilaa II. ako veliteľ vojsk v mnohých bitkách.

Bitka Sparty s Tébami pri Leuktre v roku 371 pred Kr. patrí medzi najvýznamnejšie v gréckych dejinách. Téby v tejto bitke utŕžili Sparte totálnu porážku a dostali sa na vrchol svojej slávy ako vedúca mocnosť v Grécku. Od Sparty sa následne odtrhla väčšina spojeneckých a podmanených miest. Peloponézsky spolok sa rozpadol a proti Sparte povstali Messénčania a Arkádčania, ktorým v roku 370 pred Kr. prišlo na pomoc vojsko o počte 70 000 mužov z celej Boiótie a oslobodilo ich. Stratu Messénie Sparťania niesli najťažšie, lebo práca messénskych heilótov bola hlavným zdrojom ich hospodárstva.

Sparta sa ale s týmto stavom nezmierila. Kráľ Agésilaos II. so svojim synom Archidamom sa následne snažili opäť vydobyť stratené územia Sparty a jej bývalé politické postavenie.

V roku 365 pred Kr. požiadali Eliďania napadnutí Arkádiou o pomoc Spartu. Po spoločnom rokovaní sa stali spojencami Sparty a spartské vojsko vedené Archidamom zaútočilo na Arkádiu a zmocnilo sa mesta Krómnos. V ďalších bojoch sa už však Archidamovi nedarilo. Po krvavej bitke, v ktorej bol vážne zranený (mal prebodnuté stehno) a medzi mŕtvymi ležal výkvet jeho armády bol nakoniec donútený svoje územné pozície v Arkádii opustiť. O dva roky neskôr sa Sparta, Atény a ostatní Peloponézania spojili proti Tébam z obavy z jej rastúcej moci. Početná prevaha bola na strane Sparty, ale Tébanom velil veľmi schopný stratég Epameinóndas, ktorý sa presadil už v bitke pri Leuktrách. Obe armády sa stretli pri Mantinei a následná neobyčajne tvrdá bitka sa skončila nerozhodne. Epameinóndas smrteľne zranený ešte prikázal uzavrieť mier a tým sa definitívne rozbili základy Tébskej hegemónie. (Archidamos sa pred touto bitkou vyznamenal pri obrane Sparty.)

Už ako kráľ Sparty podporil Archidamos Fókov v tzv. tretej svätej vojne, ktorá sa začala v roku 356 pred Kr. Príčinou tohto konfliktu bolo udelenie vysokej finančnej pokuty delfskou amfiktyóniou (kde mali hlavné slovo Tébania) Fókom za ich údajnú spoluprácu s Peržanmi ešte v grécko-perzskej vojne. Rozhorčení Fókovia sa rozhodli preto chopiť zbraní a postaviť sa Tébanom a ich spojencom. Vodcom Fókov sa stal Filomelos, ktorý presvedčil v osobnom rozhovore spartského kráľa Archidama pre spojenectvo. Z peňažnej pomoci Sparty postavil potom Filomelos vojsko, obsadil Delfy a vylúpil ich. Z ukradnutého zlata razil mince, ktorými platil žoldnierom o počte 10 000 mužov. Po počiatočných vojenských úspechoch ho šťastena opustila v roku 354 pred Kr., keď ho Tébania porazili a po tejto bitke spáchal samovraždu. Po smrti Filomela sa vodcom Fókov stal jeho brat Onomarchos, ktorý sa ukázal ako výborný stratég a obsadil značnú časť stredného Grécka. Keď sa však na strane Téb do boja zapojila aj Macedónia prehral v roku 346 pred Kr. rozhodujúcu bitku v Pagasajskom zálive. Onomarchos pri pokuse o útek zahynul vo vlnách mora a jeho mŕtve telo dal macedónsky kráľ Filip II. pribiť na kríž, ako za trest pre svätokrádež. Sparta bola po víťazstve Macedóncov nútená uzavrieť s Tébami dohodu o prímerí a Macedónia si víťazstvom v tejto vojne začala raziť cestu k vedúcemu postaveniu v Grécku.

Ešte v tom istom roku odišiel Archidamos na Krétu pomôcť mestu Lyttos v ich boji proti Knóssu, ktorému velil bývalý veliteľ vojsk Fókov Falaikos. Archidamos prišiel s vojskom ešte včas a zachránil Lyttos. Falaikos preto obrátil svoju pozornosť na Kydóniu, kde neskôr v boji zahynul.

V roku 338 pred Kr. požiadal Tarent Sparťanov (svoju materskú zem) o pomoc v konflikte s Apúlčanmi a Lukánčanmi. Tarent (Tarás) bol silný grécky štát na juhu Apeninskeho polostrova, ktorý sa zapájal do častých vojen so svojimi susedmi. Archidamos sa Tarentu rozhodol pomôcť a to sa mu stalo osudným. Smrť si ho našla v boji pod hradbami mesta Mandúrie. Mŕtve telo kráľa Archidama Sparťanom nepriateľ odmietol vydať na dôstojné pochovanie. Sparťania mu preto postavili sochu a umiestnili ju v Olympii, kde ju ešte v druhom storočí videl Pausanias.

• ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Grécky zázrak. [s.l.] : Perfekt, 2002. ISBN 80-8046-103-1. (slovenský jazyk)
• Xenofón, Hellenica, VII,4,20; VII,19 – 25.
• Diodoros Sicílsky, Bibliotheca historia, kniha XV,59; XVI,23 – 24; XVI,39; XVI,59; XVI,63; XVI,88.
• Theocharis Detorakis, (1994). A History of Crete. Heraklion: Heraklion. ISBN 960-220-712-4.
• Pausanias, Periégésis tés Hellados, 3,10,3 – 5; 6,4,9; 8,27,8 – 9. [1]
• Marcus Iunianus Justinus, Historiarum Philippicarum libri XLIV, VIII,1 – 2. [2] Archivované 2021-03-02 na Wayback Machine