[go: up one dir, main page]

Preskočiť na obsah

Ara arakanga

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ara arakanga

Párik papagájov Ara arakanga
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Ara macao
Linnaeus, 1758

Teritórium prirodzeného výskytu ary arakangy.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ara arakanga alebo ara kanga (Ara macao, Linné 1758) je pestrofarebne sfarbený vták, patriaci do rodu Ara a k skupine papagájov Ara, ktoré majú svoj pôvod v tropickej oblasti od východného cípu Mexika cez Strednú Ameriku a od severu Južnej Ameriky po Brazíliu (Mato Grosso).

Ara arakanga je aj honduraským národným vtákom.

Ara arakanga dosahuje priemernú veľkosť 86 – 91 cm, krídla sú v priemere 407 mm dlhé a chvost má priemernú dĺžku 507 mm. Priemerná hmotnosť tohto papagája je okolo jedného kilogramu. Pre svoje rozmery patrí tento vták k najväčším papagájom sveta.

Ara arakanga je jedným z najpestrofarebnejších papagájov. Jej celkovému zafarbeniu dominuje šarlátovo červená farba. Chvostové perá sú bledomodré. V chvostových perách môžeme vidieť kombinácie červenej a modrej farby. Veľké a stredné perá na krídlach sú žlté so zeleným koncom. Na krídlach sa nachádzajú modré, zelené a červené perá. Lícna oblasť tváre arakangy je biela bez pierok. Horná časť zobáku má rohovinové zafarbenie, spodná časť je šedočierna. Oko ary arakangy má žltú dúhovku.

Samica má oproti samcovi menší, širší a zahnutejší zobák. Mladé vtáky sú podobné dospelým s menšími rozdielmi v sfarbení pier v krídlach, majú svetlejšiu spodnú časť zobáku a tmavú očnú dúhovku.

V zajatí sa podarilo odchovať niekoľko krížencov papagájov ara (arou modrožltou, arou zelenokrídlou a arou vojenskou), ktoré môžu mať kombináciu farieb, zdedenú po svojich rodičoch.

Životné prostredie

[upraviť | upraviť zdroj]

Prirodzeným biotopom ary arakangy sú vysoké stromy tropického dažďového pralesa. Hniezdia v dutinách vysokých stromov, niekedy až dvakrát za sebou. V jednej znáške bývajú 2 – 4 vajcia. Mláďatá sa liahnu po inkubácii v trvaní od 24 do 25 dní. Ich hniezda sa dedia z generácie na generáciu a bývajú ľahko identifikovateľné podľa chvostových pier, ktoré sa zvyknú nachádzať v blízkosti vletových otvorov. Počas denných preletov z miesta hniezdenia pri vyhľadávaní potravy lietajú ary v pároch, ktoré sa navzájom skoro dotýkajú krídlami. Jednotlivé páry sú spolu po celý rok, no po hniezdení sa zhromažďujú do väčších kŕdľov, niekedy až 20 jedincov, ktoré sú veľmi hlučné.

V niektorých ročných obdobiach sa tieto vtáky zhromažďujú na miestach, kde dozrievajú plody rastlín, ktoré patria k ich obľúbenej potrave na savanách a plantážach. Arakangy často spôsobujú škody vo figovníkových sadoch, majú radi plody paliem, semená ihličnatých stromov, rôzne bobule, orechy a výhonky stromov a kríkov. Často sa preto stávajú obeťou domorodých pestovateľov, ktorí sa snažia zachrániť svoju úrodu.

V zemiach svojho pôvodu sú mláďatá ary arakangy vyberané z hniezd a vychovávané ako domáci miláčikovia. Arakangy sa dožívajú viac ako 80 rokov.

Chov ary arakangy v ľudskej opatere

[upraviť | upraviť zdroj]

Ara arakanga je v Európe známa už od čias objavenia Ameriky Krištofom Kolumbusom, nakoľko boli tieto vtáky chované domorodcami. Traduje sa historka z roku 1509, keď sa skupina španielskych dobyvateľov pokúsila prepadnúť dedinku Yubaco v karibskej oblasti. Votrelci boli prezradení krikom "veľkých skrotených papagájov, ktorí sedeli v korunách stromov na jej okraji". Dedinčania mohli vďaka tomuto poplachu včas utiecť.

Papagáje ara arakanga sú často chované v zoologických záhradách. Arakangy sú populárne, majú veľmi efektný vzhľad, no ich chov si vyžaduje veľkú starostlivosť. Chovateľ, ktorý sa rozhodne pre tieto ary musí mať s papagájmi skúsenosti. Tieto vtáky sú extrémne hlučné. Ary patria medzi veľmi inteligentné vtáky, ktoré majú schopnosť napodobňovať ľudskú reč a rôzne zvuky.

Chov arakangy vo voliérach

[upraviť | upraviť zdroj]

V zajatí sú ary arakangy chované vo voliérach, v ktorých sa za dodržania určitých podmienok a s istou dávkou šťastia sa darí aj odchov potomstva týchto papagájov. Voliéry musia byť priestranné, ary pre svoj let potrebujú priestor, a musia byť vyrobené z pevného kovu. Drevené konštrukcie tento papagáj rýchlo likviduje. Aklimatizovaní jedinci sa relatívne dobre prispôsobia našim klimatickým podmienkam. Ary arakangy majú radi aj dážď, jednotlivo chované ary v domácnostiach obľubujú aj jemný postrek vodou z fľaše.

V zimných obdobiach by minimálna teplota vo voliére nemala klesnúť pod 5 – 10 °C. V niektorých zoologických záhradách ary bežne lietajú vonku aj v zime, majú však možnosť kedykoľvek vojsť do temperovanej miestnosti.

Voliérové vtáky sú plaché, temperamentné a na klietku, či stojan si nikdy nezvyknú. Austrálske druhy papagájov vyhľadávajú potravu väčšinou na zemi, preto sa im krmivo ukladá na dno voliéry. Väčšina juhoamerických druhov papagájov žije v pralesoch vo vysokých korunách stromov, na zem nesadá a preto im v zajatí, hlavne u importovaných vtákov, dávame krmivo a vodu na najvyšších miestach v blízkosti bidiel, na ktorých sa zdržiavajú. Časom znižovaním miesta kŕmenia sa dajú tieto vtáky naučiť na to, aby si potravu a vodu brali aj zo zeme. Tiež je dôležité si uvedomiť, že biotop, z ktorého ary pochádzajú sa vyznačuje vyššou vlhkosťou vzduchu. Pre dosiahnutie úspešného hniezdenia týchto vtákov je potrebné udržiavať vlhkosť vzduchu na úrovni 80 – 85%, ktorá je ročným priemerom na amazonskej nížine. V dobe ich hniezdenia je vlhkosť vzduchu v tropickom amazonskom pralese až 95%.

Chov v ZOO

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku ju chovajú zoologické záhrady v Bojniciach a Košiciach. Ako prvá u nás ich v minulosti chovala koncom šesťdesiatych a v sedemdesiatych rokoch XX.storočia aj Zoo Bratislava. Chov bol zrušený začiatkom 80-ych rokov v súvislosti s búraním časti areálu zoo kvôli diaľnici D2, kedy zanikol bez náhrady tamojší Pavilón vtákov s vtedy najväčšou kolekciou papagájov rodu Ara vo vtedajšom Československu.

Domáci miláčikovia

[upraviť | upraviť zdroj]

Pri individuálnom odchove domáceho miláčik si arakanga vyžaduje intenzívnu starostlivosť a snahu o to aby bol niečím zamestnaný. Papagáje ara arakanga sa radi hrajú, potrebujú pre svoju stimuláciu rôzne hlavne drevené hračky. Znudený papagáj prepadá depresiám a môže sa stať až extrémne agresívnym. V čase, keď tento papagáj zostáva doma sám, je dobré hlavne pre zachovanie dreveného vybavenia domácnosti, ho umiestniť do uzavretej klietky. Klietka pre aru arakangu by mala mať minimálne 1×1×1,5 m (šírka×dĺžka×výška).

Skrotenie arakangy, ktorá nie je krotká je veľmi ťažké až nemožné. Pokusy o priblíženie môžu byť nebezpečné, je známy prípad, keď ara arakanga svojim silným zobákom zabila aj psa. Skrotená ara je k svojmu pánovi nežná, na cudzích reaguje ostražito, v prípade prudkého pohybu rúk môže zaútočiť.

Potrava v ľudskej opatere.

[upraviť | upraviť zdroj]

Ary arakangy kŕmime v zajatí potravou, ktorá by mala byť podobná potrave, ktorou sa živí vo svojom prirodzenom prostredí. Sú to hlavne rôzne druhy orechov, ovocia a semien. Arakangy dorbe znášajú aj varenú ryžu, mrkvu, rôzne zelené krmivo, pochúťkou pre ne býva aj tvrdý chlieb máčaný v sladenom mlieku.

Tak ako každý domáci miláčik si aj ara arakanga vyžaduje pravidelnú veterinárnu kontrolu.

  • Milan Vašíček- Papušci nového světa
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ara arakanga na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Scarlet Macaw na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. BirdLife International. 2016. Ara macao. The IUCN Red List of Threatened Species 2016: e.T22685563A93079992. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2016-3.RLTS.T22685563A93079992.en. Prístup 17. august 2017.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]