Artem Čech
| Artem Čech | |
| ukrajinský spisovateľ a vojak | |
 | |
| Rod. meno | Artem Oleksandrovyč Čerednyk |
|---|---|
| Narodenie | 13. jún 1985 (39 rokov) Čerkasy, Ukrajina |
| Národnosť | ukrajinská |
| Profesia | spisovateľ, novinár, vojak |
| Manželka | Iryna Cilyk |
| Deti | Syn |
| Odkazy | |
| Commons |  Artem Čech |
Artem Čech (ukr. Арте́м Чех, občianskym menom ukr. Артем Олександрович Чередник – Artem Oleksandrovyč Čerednyk; * 13. jún 1985, Čerkasy, Ukrajina) je ukrajinský spisovateľ a novinár. Slúžil ako vojak Ozbrojených síl Ukrajiny vo vojne na Donbase aj počas totálnej invázie Ruska na Ukrajinu.[1][2][3]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Ako dieťa absolvoval Artem Čerednyk výlet do Prahy a keďže sa odtiaľ vrátil nadšený, spolužiaci ho začali volať „Čech“.[4] Táto prezývka sa stala jeho umeleckým menom. V roku 1997 absolvoval hudobnú školu (klavír, gitara, flauta). Osem rokov hral v Čerkaskom divadle, študoval choreografiu, zborový spev. V roku 2002 absolvoval strednú školu v meste Čerkasy a presťahoval sa do Kyjeva, kde študoval sociológiu. V tejto oblasti nikdy nepracoval.
Za svoj debutový román „Цього ви не знайдете в Яндексі“ (Toto nenájdete na Yandexe) získal v roku 2007 cenu Mestský mládežnícky román vydavateľstva Folio.[5]
V decembri 2008 sa presťahoval do obce Mryn v Černihivskej oblasti. V roku 2012 sa vrátil do Kyjeva.[6]
Do svojho prvého pôsobenia v armáde vydal ešte niekoľko kníh.
Od mája 2015 do júla 2016 slúžil ako vojak ukrajinskej armády na Donbase.[7] Svoju skúsenosť z vojny opísal v románe „Точка нуль“ (Bod nula), ktorý vyšiel aj v češtine.
Artem Čech je ženatý s ukrajinskou spisovateľkou a režisérkou Irynou Cilyk, s ktorou má jedného syna.[8]
Od roku 2007 napísal viac ako 16 kníh, z ktorých niektoré boli preložené do nemčiny, angličtiny, poľštiny, ruštiny a češtiny.[9][10]
Na začiatku totálnej invázie Ruska na Ukrajinu na jar v roku 2022 sa Čech vrátil do služieb ukrajinskej armády. V máji 2023 utrpel otras mozgu v bitke o Bachmut.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- Toto nenájdete na Yandexe (ukr. «Цього ви не знайдете в Яндексі»), Folio, 2007
- Kinya (ukr. «Киня»), Fact, 2007
- Anatomický atlas. Je ťažké byť žabou (ukr.: «Анатомічний атлас. Важко бути жабою»), Folio, 2008
- Plastic, Folio, 2008
- Doc 1, Folio, 2009
- Modré dvere naľavo (ukr. «Сині двері зліва»), Folio, 2010
- Ružové sirupy (ukr. «Рожеві сиропи»), Folio, 2012
- Úžasná Ukrajina (spoluautorka Irina Tsilyk), Osnovi, 2012
- História motošportu v Ukrajine (ukr. «Історія мотоспорту в Україні»), Osnovi, 2012
- 94 dní. Euromajdan očami TSN (ukr. «94 дні. Євромайдан очима ТСН»), Osnovi, 2014
- Vojna očami TSN (ukr. «Війна очима ТСН»), Osnovi, 2015
- Bod nula (ukr. «Точка нуль»), Vivat, 2017 – [11] Táto kniha bola preložená do češtiny a roku 2023 vyšla vo vydavateľstve Éditions Fra
- Na pevnine, Izdatelstvo, 2021
- Kto si? (ukr. «Хто ти такий?»), Meridian Czernowitz, 2021
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- V roku 2007 zvíťazil v súťaži vydavateľstva Folio – Urban Youth Novel.[12]
- 26. januára 2018 mu bola v blízkosti pamätníka Hrdinu Ukrajiny Michaila Žižnevského na Hruševského ulici udelená cena „Bojovník svetla“ za dielo Bod nula.[13]
- 2. apríla 2018 sa stal laureátom Ceny M.V.Gogola za dielo Bod nula.[14]
- V novembri 2019 získal Cenu Josepha Conrada.[15]
- Román District D sa dostal na shortlist BBC Kniha roku.[16]
- V roku 2021, bola kniha Kto si? vyhlásená za BBC Knihu roku.[17]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ПОМЕРАНЦЕВ, Игорь. Моя отечественная война. Радио Свобода, 2018-05-25. Dostupné online [cit. 2024-04-13]. (po rusky)
- ↑ LEUNG, Katherine. The Dissonance of War: Reviewing Absolute Zero by Artem Chekh [online]. 2021-01-20, [cit. 2024-04-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Ukrainian writer Artem Chekh concussed in Bakhmut [online]. Ukrainska Pravda, [cit. 2024-04-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Молодой украинский писатель Артем Чех: "Самое энергетически сильное слово – это имя" [online]. Gloss, [cit. 2024-04-13]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Знай наших: двадцатка черкащан, известных в Украине и за границей [online]. in.ck.ua, 2015-10-17, [cit. 2024-04-13]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Chekh Artem [online]. PEN Ukraine, [cit. 2024-04-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ PRZEKRÓJ. Artem Chekh [online]. Przekrój.org, [cit. 2024-04-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ "Делать фигню нет времени". Как режиссерка Ирина Цилык создает в Украине мировое кино [online]. LIGA, 2021-10-15, [cit. 2024-04-13]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ "I've accepted my death:" NYT publishes an essay by Ukrainian author Artem Chekh [online]. imi.org.ua, [cit. 2024-04-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Artem Chekh [online]. [Cit. 2024-04-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ SATURCZAK, Łukasz. Sometimes I Dream About the War [online]. Przekrój.org, 2020-06-06, [cit. 2024-04-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Archivovaná kópia [online]. antikor.com.ua, [cit. 2024-04-13]. Dostupné online. Archivované 2023-03-30 z originálu.
- ↑ "Чужой" и "Точка ноль" получили Международную литературную премию "Воин Света" [online]. asn.in.ua, [cit. 2024-04-13]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ ELENA. Артем Чех став лауреатом Премії імені Гоголя - Litgazeta.com.ua [online]. 2018-04-03, [cit. 2024-04-13]. Dostupné online. (po ukrajinsky)
- ↑ Артем Чех стал лауреатом премии имени Джозефа Конрада [online]. ТСН.ua, 2019-11-18, [cit. 2024-04-13]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ ВВС Украина объявила шорт-лист премий Книга года — PORT-MONE TV [online]. [Cit. 2024-04-13]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Winners of 2021 BBC News Ukraine Book Awards revealed: Artem Chekh, Petro Yatsenko and Andriy Sodomora [online]. www.bbc.com, [cit. 2024-04-13]. Dostupné online. (po anglicky)[nefunkčný odkaz]
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Artem Čech
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Artem Chekh na anglickej Wikipédii.