Art film

Art film je zvyčajne seriózny, nezávislý film mieriaci viac na špecializované obecenstvo než na masového diváka. Art film je „vážnou umeleckou prácou, často experimentálnou a nie tvorený pre masovú obľubu“, tieto filmy sú „vytvárané primárne z estetických dôvodov a nie pre komerčný zisk“ a obsahujú „nekonvenčný a vysoko symbolický obsah“.

Filmoví vedci a kritici zvyčajne definujú art film ako nesúci „formálne kvality, ktoré ho odlišujú od mainstreamového hollywoodskeho filmu“, ktoré môžu zahŕňať – medzi mnohými inými prvkami – zmysel pre spoločenský realizmus, zdôraznenie autorského vyjadrenia režiséra, zameranie sa na myšlienky, sny, motivácie postáv ako protiklad k vykresľovaniu priamočiareho, jasného príbehu. Filmový vedec David Bordwell opisuje artovú kinematografiu ako „filmový žáner s vlastnými zreteľnými konvenciami“.

Producenti artového filmu zvyčajne prezentujú artovú kinematografiu v špeciálnych kinách (na Slovensku v klasických „kamenných“ kinách alebo klubových kinách, na rozdiel od multiplexov) a na filmových festivaloch. Termín art film je viac rozšírený v anglo-amerických krajinách ako vo zvyšku sveta, kde je tento termín viac prepojený s autorským filmom alebo národnou kinematografiou (napr. nemecká národná kinematografia).

Pretože sú artové filmy cielené na užšie špecializované publikum, len výnimočne získajú finančné krytie, ktoré by zabezpečovalo veľké produkčné náklady, drahé špeciálne efekty a populárnych hercov, alebo veľkú propagačnú kampaň, ako to býva zvyčajne pri mainstreamových komerčných filmoch. Artoví režiséri si vynahradzujú tieto obmedzenia vytváraním odlišného typu filmu, ktorý zvyčajne využíva menej známych hercov (aj amatérskych) a skromnejšie podmienky na tvorbu filmov zameriavajúcich sa na novátorské nápady a preskúmavanie nových naratívnych techník alebo tvorivých konvencií.

K akceptácií a pochopeniu takýchto filmov je u diváka vyžadovaný istý stupeň znalosti a poznania. Jeden artový film z polovice 90. rokov bol nazvaný „široko intelektuálny zážitok“, ktorý si človek užije „vďaka tomu, ako dobre pozná filmové umenie“. To ostro kontrastuje s mainstreamovými trhákmi, ktoré sú zamerané viac na eskapizmus a čistú zábavu. Čo sa týka propagácie, artové filmy sa spoliehajú na publicitu vychádzajúcu z recenzií filmových kritikov, diskusií, ktoré tvoria blogeri, komentátori, umeleckí fejtonisti a na slovnú propagáciu divákov medzi nimi samotnými. Keďže artové filmy majú zvyčajne nízke náklady, alebo sú podporované štátnymi dotáciami, nepotrebujú zaujať široké publikum na vykrytie svojich nákladov.

Termín art film pochádza z anglického art, ktorý vychádza z latinského ars. Obe slová označujú umenie. Okrem termínu art film sa používa aj artový film, alebo umelecký film.

V ranom období sa termín art film nepoužíval, no aj napriek tomu vznikali filmy zdôrazňujúce svoju estetiku a prinášajúce nové postupy vo vizuálnom a rozprávačskom stvárnení. Utrpenie panny Orleánskej (1928) Carla Theodora Dryera, tvorba Luisa Buñuela Andalúzsky pes (1929) a Zlatý vek (1930), či Ejzenštejnov Krížnik Potemkin (1925) a Občan Kane (1941) od Orsona Wellesa. Od 50. rokov zapadal do art filmu napríklad Ingmar Bergman, Federico Fellini, François Truffaut či Andrzej Wajda a mnohí ďalší. Medzi súčasných artových režisérov môžeme zaradiť režisérov ako Lars von Trier (Melanchólia, 2011), Nicolas Winding Refn (Drive, 2011), Terrence Malick (Strom života, 2011) alebo Jim Jarmusch (Paterson, 2016).

V slovenskej kinematografii do art filmu patrí napríklad Juraj Jakubisko (Vtáčkovia, siroty a blázni, 1969), Elo Havetta (Slávnosť v botanickej záhrade, 1969), Peter Solan (Dialóg 20/40/60, 1968), či zo súčasnejšej tvorby Martin Šulík (Všetko čo mám rád, 1992) alebo Ivan Ostrochovský (Koza, 2015) a Iveta Grófová (Piata loď, 2017).

Ars film je termín, ktorý označuje dokumentárny film o umení alebo umelecký dokument. Označenie vzniklo na festivale dokumentárnych filmov Ars film Kroměříž, ktorý sa konal v rokoch 1965 až 1977. Termín je zaužívaný na území bývalého Česko-Slovenska. Pomenovanie pochádza z latinského slova ars, v preklade znamenajúce umenie. Je dokumentárnou alternatívou k art filmu, ktorý zahŕňa len hranú tvorbu.

Príklady:

• Bubeník Červeného kríža (Juraj Jakubisko, 1977) – Štylizovaný, silne emotívne a výstražne ladený dokument je hlbokou sondou do sociálneho problému rodičmi opustených detí.
• Para nad riekou (Robert Kirchhoff, Filip Remunda, 2015) – Portrét exilových československých jazzmanov.
• Martin Benka a hudba (Jaroslav Pogran, 1988) – Televízny dokumentárny film o málo známom vzťahu maliara Martina Benku k hudbe.
• Praha secesní (František Vláčil, 1974) – Umelecký dokumentárny film slávneho režiséra Františka Vláčila je sprievodcom po pražských pamiatkach z obdobia secesie. Snímka viacej než na samotnom komentáre je založená skôr na obraze v súlade s dobovou hudbou a čítaním veršov.
• Škandálni impresionisti (François Lévy-Kuentz, 2010) – Tento film sa vydáva po stopách skupiny mladých maliarov, ktorí sa od roku 1874 vydali na neprebádanú cestu výtvarným umením, plnú prekážok a škandálov.
• Crumb (Terry Zwigoff, 1994) – Portrét o Robertovi Crumbovi zakladateľovi amerického undergroundového komiksu.
• Etudy o človeku zo slovenskej gotiky (Martin Slivka, 1967) – Spišská gotika na pozadí duchovnej hudby majstrov XX. storočia.

MFF Art Film je festival artového a arsového filmu na Slovensku. MFF Art Film sa každoročne odohráva v Košiciach (predtým v Trenčíne a Trenčianskych Tepliciach), kde v miestnych kinách prezentuje populárne aj menej známe diela miestnej a svetovej kinematografie. Festival sprevádzajú autogramiády, diskusie, koncerty a workshopy. Každoročne sem zavítajú tisícky divákov – milovníci filmu, laická verejnosť, študenti, umelci, filmoví profesionáli a samozrejme známe osobnosti filmového sveta.

• http://www.artslexikon.cz/index.php?title=Film_artov%C3%BD
• https://iffartfilm.com/

Filmový portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Art film na anglickej Wikipédii.