Agility

Agility (po slovensky pohyblivosť, obratnosť, zručnosť) je kynologický šport, pri ktorom pes pod vedením psovoda prekonáva prekážky rozostavané na parkúre v poradí určenom rozhodcom. Víťazom na pretekoch sa stáva tím, ktorý prebehne parkúr v čo najkratšom čase a bez trestných bodov. Na plemene nezáleží.

Prekážky sa v agility delia do troch kategórií. Poznáme prekážky skokové, zónové a priebežné. Pre všetky prekážky platí, že nesmú byť nebezpečné pre psa ani pre psovoda a musia svojimi rozmermi zodpovedať ustanoveniam daným Reglementom FCI a Pravidlami Agility ASKA.

Skokové prekážky, ako už názov napovedá, prekonáva pes ich preskočením, pričom je žiaduce, aby ju prekonal bez zhodenia niektorej jej časti.

Táto prekážka sa používa najčastejšie. Skladá sa z dvoch krídel a tyčky položenej na držiaky umiestnené na krídlach v potrebnej výške.

Pes musí preskočiť ponad tyč tak, aby ju nezhodil. Psovod psa navádza gestami a zvukovými povelmi, pričom sa nesmie psa dotknúť, ani sám preskočiť prekážku, či zhodiť krídlo.

Je to prekážka, ktorú tvoria dve jednoduché skokové prekážky stojace za sebou vo vzdialenosti 30-55 centimetrov (v závislosti od veľkosti psa). Tyč prvej prekážky je umiestnená vyššie ako tyč druhej.

Skok ďaleký je skoková prekážka pozostávajúca z dvoch až piatich elementov, ktoré sú od seba rovnomerne vzdialené. Počet elementov závisí od veľkostnej kategórie, ktorá sa práve preteká. Všetky štyri rohy prekážky sú označené 120 cm vysokými tyčami.

Kruh je pneumatika z motocykla zavesená do rámu, ktorého rozmery určuje reglement. Pneumatika sa musí dať nastaviť do potrebnej výšky. Úlohou psa je preskočiť vnútrom pneumatiky.

Múr a viadukt sú skokové prekážky, ktoré tvoria dva stĺpy spojené pevnou stenou, pričom pri viadukte je do steny vyrezaný jeden až dva otvory vo forme obráteného U. Na stene sa nachádzajú zhoditeľné elementy a múr aj viadukt sa musia dať prestaviť na všetky veľkostné kategórie psov (stena sa skladá z viacerých do seba zapadajúcich častí, ktoré sa dajú ľubovoľne rozobrať).

Zónové prekážky majú na svojom začiatku a konci inou farbou vyznačenú takzvanú zónu. Táto zóna je miesto, na ktoré pes pri vystupovaní na prekážku a zostupovaní musí položiť aspoň jednu labku, inak dostane na preteky trestné body za jej preskočenie.

Kladina sa skladá z troch častí. Stúpajúcej, vodorovnej a klesajúcej. Pes musí kladinu prebehnúť celú a popri tom musí dať pozor na zóny označené na prekážke inou farbou.

Táto prekážka je pre svoj tvar familiárne nazývaná aj „áčko“. Tvoria ju dve strmé plochy opreté vrchnou časťou o seba. Pes musí prekonať prekážku tak, že jednou stranou vybehne hore a na druhej strane zbehne dole.

Hojdačka pozostáva z dosky podopretej v strede. Podobne ako hojdačka pre deti, sa aj táto prekážka sa preklápa z jednej strany na druhú, pričom sa však táto hojdačka musí preklopiť pri zaťažení jej konca hmotnosťou 1 kg za max. 4 sekundy. Hojdačku neprekonáva psovod so svojím psom.

Ako už názov prezrádza, ide o prekážky, ktorými pes prebehne.

Tunel predstavuje pre psov veľmi obľúbenú prekážku. Patrí medzi prekážky, s ktorými sa začínajúci štvornohý „agiliťák“ oboznamuje na začiatku svojej agilitnej kariéry. Je to vlastne ohybná rúra s priemerom 60 centimetrov a dĺžkou 3-6 metrov. Úlohou psa je prebehnúť vnútrom tohto tunelu z jednej strany na druhú.

Látkový tunel je oproti pevnému tunelu trochu komplikovanejší. Tvorí ho pevná časť vo forme tunela, na ktorého konci sa nachádza látka tvoriaca akýsi druh rukávu. Táto látka vplyvom gravitácie leží na zemi. Pes teda musí prekonávaní látkového tunela túto látku nadvihnúť. Z toho vyplývajú dve špecifiká tejto prekážky. Po prvé: na druhom konci tunela pes nevidí svetlo, čo pre niektorých psích začiatočníkov môže byť predstavovať psychologickú bariéru. A po druhé: samotná látka môže spôsobovať problémy malým plemenám najmä v daždi, kedy je ťažká a malé psy musia vyvinúť väčšiu silu, ako je zvykom pri jej nadvihovaní.

Slalom tvorí 8, 10 alebo 12 tyčí umiestnených za sebou a pripevnených na spoločnom podstavci. Úlohou psa je do slalomu vbehnúť tak, že prvá tyčka je po jeho ľavej strane. Ďalšie tyčky striedavo obchádzať raz sprava a raz zľava, čiže kľučkuje medzi tyčkami. Z hľadiska tréningu patrí spolu s hojdačkou medzi najobtiažnejšie prekážky.

Prekážka stôl je štvorcový stôl stojaci na štyroch nohách. Jeho výška je nastaviteľná v závislosti od veľkosti psa. Úlohou psa pri tejto prekážke je vyskočiť na ňu zo správnej strany, zostať na nej minimálne 5 sekúnd a potom pokračovať ďalej v behu podľa pokynov psovoda.

Verejnosť mala možnosť po prvýkrát vzhliadnuť agility dňa 10. februára 1978 na prestížnej výstave psov Cruft's v Londýne. V roku 1977 dostal člen výstavného výboru John Varley za úlohu zorganizovať zábavné predstavenie, ktoré malo upútať divákov počas prestávky pred zahájením posudzovania skupín.

Varley sa inšpiroval konským parkúrom a spolu s cvičiteľom psov Petrom Meanwellom vymysleli športovú disciplínu, ktorá zvýrazňuje rýchlosť psa i jeho obratnosť, zároveň je divácky príťažlivá, zábavná a nie je nebezpečná pre psa či psovoda. Hneď prvé predstavenie agility zožalo obrovský úspech a táto nová kynologická disciplína sa začala šíriť zo Spojeného kráľovstva do celého sveta.

Slovenskí kynológovia mali možnosť prvýkrát vzhliadnuť agility v roku 1991 na medzinárodnej výstave psov v TJ Slávia, kde ho predviedli rakúski psovodi. Hŕstka nadšencov si vybudovala vlastné cvičisko, vyrobila provizórne prekážky a založila historicky prvý slovenský agility klub. Postupne sa cez účasť na pretekoch prepracovali k organizovaniu pretekov na prekážkach zhotovených podľa reglementu FCI.

Časom vzniklo viacero miestnych klubov agility, ktoré si založili strešnú organizáciu – Slovenský klub agility. Agility sa stávalo čoraz populárnejším, organizácia sa rozrastala o ďalšie kluby z rôznych kútov Slovenska, čo si vyžiadalo transformáciu strešnej organizácie zo združenia fyzických osôb na združenie právnických osôb a tak vznikla v roku 2004 nová strešná organizácia - Asociácia slovenských klubov agility (ASKA).

Od roku 1996 sa každoročne koná vrcholné podujatie roka – Majstrovstvá SR v agility. V roku 2000 sa kvalifikovali prvé slovenské pretekárky Daniela Dzedzinová s maďarskou vyžlou Hajou a Jana Baďová s parson russel teriérom Megy na Majstrovstvá sveta v agility, ktoré sa konalo v Helsinkách. Od vtedy nás na majstrovstvách sveta každoročne reprezentujú najlepší pretekári zo Slovenska.

V dnešnej dobe sa agility na Slovensku aktívne venuje vyše 200 pretekárov vo viac ako 30 kluboch. Najlepšie podmienky pre agility sú v Bratislave a Košiciach, kde záujemcovia majú možnosť trénovať vo viacerých kluboch a kde sa koná najviac slovenských pretekov. Medzi najaktívnejšie a najúspešnejšie agility kluby na Slovensku patria Agility AllStars Bratislava, Agility Dobrý pes, Kynologická hala RSDC a AK Skiper Bratislava, ktorých členovia sa najaktívnejšie zúčastňujú reprezentácie Slovenskej republiky na Otvorených Majstrovstvách Európy, Otvorených Majstrovstvách Európy detí a mládeže a Majstrovstiev sveta FCI.

Najúspešnejším slovenským pretekárom agility je Pavol Vakonič (AK Skiper Bratislava), ktorý ako prvý v histórii získal dvojité víťazstvo^[1][2] na majstrovstvách sveta v Taliansku roku 2015. V kategórii large získal titul majstra sveta so sučkou borderkólie menom Fiona a titul vicemajstra so sučkou borderkólie menom Ikea^[3].

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Agility

• ASKA - Asociácia slovenských klubov agility