Agadir

Agadir (أكادير)
Marocké mesto
Pohľad na Agadir
Štát	Maroko
Provincia	Sús
Región	Sús-Mása-Dra’a
Nadmorská výška	23 m n. m.
Súradnice	30°24′S 9°36′Z / 30,4°S 9,6°Z / 30.4; -9.6
Obyvateľstvo	346 106
Vznik	1505
Primátor	Tariq Kabbage (USFP)
Časové pásmo	ZEČ (UTC+0)
- letný čas	ZELČ (UTC+1)
Poloha mesta Agadir v rámci Maroka
Wikimedia Commons: Agadir
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Agadir (staršie po slovensky Agádír; arab. أكادير -aġádír alebo أڭادير- agádír; etymol. z berber. múr, pevnosť) je prístavné mesto v Atlantickom oceáne na juhu Maroka, ležiace cca 500 kilometrov južne od mesta Casablanca. 20 kilometrov od mesta sa nachádza medzinárodné Letisko Al-Masíra. Mesto má priemerne 300 slnečných dní s priemernou ročnou teplotou 24 °C a len zriedka sa vyskytne chladnejší nárazový vietor.

Agadir bol založený v roku 1505 portugalskými moreplavcami. V roku 1541 dobyli mesto Saádovci. V čase vrcholenia nemecko-francúzkych rozporov o územie Maroka v roku 1911 poslala Nemecká ríša do Agadiru dve delostrelecké lode Panther a Eber a menší krížnik Berlin. Táto udalosť, ktorá skoro zapríčinila v Európe veľkú vojnu, sa nazýva Druhá marocká kríza alebo Skok pantera do Agadiru. Francúzsko vtedy vyhlásilo Maroko za ochranné územie Francúzska. Večer 29. februára 1960 bolo mesto spustošené 15 sekundovým zemetrasením (sila 5,7 Richterovej stupnice), pri ktorom prišlo o život 10 000 – 15 000 ľudí. Okrem starej citadely, ktorá sa nachádza 240 m n. m., sa v meste po zemetrasení nezachovali žiadne historické stavby. Pri obnovení Agadiru pomáhalo mnoho národov. Napríklad Švajčiarsko v Agadire pomohlo postaviť jednu celú štvrť, ktorú Maročania dodnes nazývajú Švajčiarska štvrť.

Mestské múzeum Musée municipal d'Agadir bolo založené v kooperácii francúzskych odborníkov s mestom Agadir v roku 2000. Budova múzea v centre mesta je typická orientálnou architektúrou a vysoké vchodové dvere s rázovými bielymi orientálnymi oblúkmi lemujú vždyzelené palmové a tujové stromy. Hlavná výstava je na dvoch poschodiach, pričom spodné poschodie je v tmavom podlaží a využíva sa pre vystavenie na svetlo citlivých ručne tkaných a farbených berberských kobercov a v tmavom prostredí jasných svetlom podsvietených strieborných, farebnými kamienkami vykladaných šperkov. Múzeum vlastní 932 kusov šperkov z ktorých je 227 vystavených, rozsah exponátov siaha od náročne zhotovených, farebnými kameňmi vykladaných čelových šperkov a pokrýviek hlavy, strieborných náušníc, brošien, talizmanov cez šperky krku a kompletné riešenia sviatočného ozdobenia hlavy, krku a hrude (podobné našim dobovým krojom). Exponáty sú sprevádzané anglickým, francúzskym a arabským popisom, pri niektorých sú presné návody o tom, akým spôsobom boli dané nástroje prípadne šperky zhotovené. V berberskej kultúre sa uprednostňujú strieborné, kameňmi a mozaikou vykladané, šperkársky náročne zhotovené ozdoby. Popri šperkoch múzeum vystavuje tradičné nástroje na ich výrobu a na stenách prízemia visia viaceré berberské ručne tkané a farbené koberce, kuchynské, remeselnícke a bojové predmety a manuskripty pochádzajúce z okolia Agadiru, regiónu Sús-Mása-Dra’a alebo južnej časti Maroka. Popri kobercoch nájdeme vystavené prvky a suroviny na ich výrobu, prírodné farbivá (napr. šafran) a postupy na výrobu farbív (napr. indigo), ktorými sa koberce následne farbili. Tieto pôvodne zhotovené farbivá mali vynikajúcu kvalitu, farebný odtieň kobercov sa ani po sto rokoch výrazne nezmenil, čo napriek vtedajším technicky obmedzeným remeselníckych možnostiam svedčí o vysokej kvalite a zručnosti berberských remeselníkov, ktorá nie je význačná len vo výrobe farbív. Berberská rozvinutá remeselná zručnosť sa prejavila, nielen vo výrobe šperkov či kobercov ale i pri vonkajšom zdobení vlastných príbytkov, začínajúc od toho prvého, od vchodových dverí domu. Význačné sú na zručnosť a umelecký prejav náročné drevorezby zárubní a dverových listov, umeleckým kováčstvom spracované pánty a podobné spracovanie uzamykacích mechanizmov dverí. Asi troje dvere sú kompletne zavesené na väčších stenách múzea. Múzeum v niekoľkých dňoch v mesiaci ponúka živé vystúpenia berberských hudobníkov, prednášky, participuje na projektoch pre deti a mládež, organizuje večerné seansy premietania odborných filmov a pripravuje kultúrny program s rozličnými témami. Na prízemí sa nachádza umelecká dielňa, kam sa chodia školiť a precvičovať si zručnosť začínajúci umelci zo širokého okolia.

Agadir leží v baníckej oblasti, v ktorej sa nachádzajú kobaltové, zinkové a mangánové bane. Ďalšími dôležitými odvetviami je kovospracujúci priemysel, rybolov, spracovanie rýb a turizmus. Rozvoj cestovného ruchu podporila výstavba ďalších turistických zariadení neďaleko mesta. Medzinárodné letisko Al Massira (IATA-Code AGA, ICAO-Code GMAD) prepraví ročne okolo 1,4 milióna cestujúcich.

V meste je veľa hotelových rezortov, hlavne pozdĺž pláže. Typické sú lokálne obchodíky s rázovitým umeleckým tovarom a miestni predajcovia poznávacích zájazdov naprieč krajinou (napríklad denné výlety do miest As-Sawira, Tafrawt, Marrákeš, Tiznít alebo túry do pohoria Atlas). Agadir je cieľom homosexuálneho sexturizmu.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Agadir

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Agadir na nemeckej Wikipédii a Agadir na anglickej Wikipédii.