Chlorid boritý

Chlorid boritý
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	BCl3
Vzhľad	Bezfarebný plyn
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	117,2 u
Molárna hmotnosť	117,169 g/mol
Teplota topenia	-107,3 °C (165,85 K)
Teplota varu	12,5 °C (285,65 K) (1 013 hPa)
Kritický bod	178,8 °C (451,95 K), 3 746 kPa, 0,7 g/cm³
Hustota	1,34 g/cm³ (12,5 °C, kvapalina) 4,95 kg/m³ (15 °C, 1 013 hPa, plyn)
Rozpustnosť	vo vode: rozkladá sa v nepolárnych rozpúšťadlách: tetrachlórmetán
Teplota vzplanutia	−17,0 °C
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia	58,1 J/g
Entropia varu	204,0 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia	−418,4 kJ/mol
Štandardná entropia	206 J K−1 mol−1
Štandardná Gibbsová energia	−387,2 kJ/mol
Merná tepelná kapacita	0,913 J K−1 g−1
Bezpečnosť Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemikálií Hrozby Nebezpečenstvo Vety H H280, H300, H314, H330 Vety EUH EUH014, EUH071 Vety P P260, P280, P304+340, P303+361+353, P305+351+338, P403, P405 Európska klasifikácia látok Hrozby Žieravina (C) Veľmi jedovatá (T+) Vety R R14, R26/28, R34 Vety S S1/2, S9, S26, S28, S36/37/39, S45
Ďalšie informácie
Číslo CAS	10294-34-5
Číslo UN	3390
EINECS číslo	233-658-4
Číslo RTECS	ED1925000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Chlorid boritý (BCl₃) je za normálnej teploty plyn štipľavého a dráždivého zápachu, s približne štyrikrát väčšou hustotou ako vzduch.

Pripravuje sa buď priamym zlučovaním elementárneho bóru s chlórom, alebo redukciou oxidu boritého uhlíkom za prítomnosti chlóru; vedľajším produktom reakcie je oxid uhoľnatý:

2 B + 3 Cl₂ → 2 BCl₃

B₂O₃ + 3 C + 3 Cl₂ → 2 BCl₃ + 3 CO

Molekula chloridu boritého je svojou štruktúrou veľmi podobná štruktúre molekuly fluoridu boritého, jej planárne (rovina) má trojpočetnú symetriu.

Vzhľadom na to, že valenčná elektrónová vrstva atómu bóru je neúplne obsadená iba šiestich elektróny molekula chloridu boritého vystupuje v reakciách ako Lewisova kyselina a ľahko sa viaže s molekulami obsahujúcimi voľný elektrónový pár; vzhľadom na veľký objem chlórového atómu však zvyčajne nasleduje disociácia chlórového atómu, takže postupne dochádza k výmene chlórových atómov, ak reagujúce molekuly sú menšie ako atómy chlóru.

Tak napríklad pri reakcii s vodou vzniká v prvom stupni:

BCl₃ + H₂O → Cl₃B–O⁺H₂ → Cl₂B–OH + HCl.

Postupne tak dôjde k nahradeniu všetkých atómov chlóru hydroxylovými skupinami, takže súhrnnou reakciou vzniká kyselina boritá a chlorovodík:

BCl₃ + 3 H₂O → H₃BO₃ + 3 HCl.

Táto reakcia prebieha aj so vzdušnou vlhkosťou, preto kvapalný chlorid boritý ponechaný v otvorenej nádobe na vzduchu dymí. Je teda za prítomnosti stop vody značne korozívny a z toho dôvodu sa nesmie uchovávať v kovových nádobách bez náležitej povrchovej úpravy.

Podobne reakciou s amoniakom vzniká triamid kyseliny boritej a chlorid amónny:

BCL₃ + 6 NH₃ → B(NH₂)₃ + 3 NH₄Cl

Chlorid boritý sa používa pre vnášanie atómov bóru (dopovania) do monokryštalických vrstiev kremíka pri výrobe polovodičov typu p.

Pary chloridu boritého pri nadýchnutí uvoľňujú pôsobením vody vo slizniciach chlorovodík, ktorý je dráždi. Vo väčšom množstve môže spôsobiť poleptanie slizníc alebo kože, prípadne až edém pľúc. Je preto nebezpečný už pri koncentráciách vo vzduchu okolo 20 ppm.

• Fluorid boritý
• Bromid boritý
• Jodid boritý
• Chlorid hlinitý
• Chlorid galitý
• Oxid boritý
• Tetrachlórmetán

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Chlorid boritý na českej Wikipédii.

• VOHLÍDAL, Jiří; ŠTULÍK, Karel; JULÁK, Alois. Chemické a analytické tabuľky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.