Carl Ritter

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.

Carl Ritter
nemecký geograf
Narodenie	7. august 1779 Quedlinburg, Nemecko
Úmrtie	28. september 1859 (80 rokov) Berlín, Nemecko
Podpis
Odkazy
Commons	Carl Ritter
Biografický portál

Carl Ritter (* 7. august 1779, Quedlinburg, Nemecko – † 28. september 1859, Berlín) bol nemecký geograf. Spolu s Alexandrom von Humboldtom je považovaný za spoluzakladateľa modernej geografie. Od roku 1825 až do do smrti viedol prvé geografické pracovisko na Berlínskej univerzite.

Narodil sa v rodine uznávaného lekára F. W. Rittera ako jedno zo šiestich detí. Jeho otec zomrel, keď mal len dva roky.

Od roku 1785 získaval vzdelanie v Durýnsku na veľmi progresívnej škole (Salzmannschule Schnepfenthal), kde podľa životopiscov bol žiakom Johanna Christopha Friedricha GutsMthsa, inovátora športovej edukológie a zemepisu. Výučba na škole bola ovplyvnená dielami Jean-Jacques Rousseaua, ktoré sa týkali výchovy detí. Táto skúsenosť ho mohla ovplyvniť, keďže neskôr sa zaujímal o nové spôsoby vyučovania, vrátane tých od Johanna Pestalozziho. Väčšina jeho prác bola založená na troch Pestalozziho štádiách vyučuvania, a to: zber materiálu, porovnávanie materiálu a založenie všeobecného systému.

Po skončení štúdií bol predstavený Bertmannovi Hollwegovi, bankárovi vo Frankfurte. Neskôr sa dohodlo, že Ritter začne vyučovať jeho deti a zároveň počas toho bude navštevovať univerzitu, ktorá bude zaplatená Hollwegom. Vyučovať začal v roku 1798 a pokračoval pätnásť rokov. V rokoch 1814 – 1819 pôsobil v Göttingene. Tu sa zoznámil s Lilli Kramerovou z Duderstadtu, ktorú si neskôr zobral za ženu a vydal prvé dva zväzky jeho diela – Erdkunde (Zemepis).

V roku 1819 sa stal profesorom histórie na gymnáziu vo Frankfurte a v roku 1820 získal miesto na Univerzite v Berlíne. V roku 1821 tu získal doktorát, a v roku 1825 bol menovaný mimoriadnym profesorom (professor extraordinarius). Taktiež vyučoval na vojenskom kolégiu. Veľmi sa zaujímal o objavovanie Afriky a udržoval kontakty s Britskými odbornými a vedeckými kruhmi ako Kráľovská Geografická Spoločnosť. Bol jedným z učiteľov bádateľa Heinricha Bartha, ktorý precestoval severnú a západnú Afriku v mene Britskej vlády, ktorá chcela zrušiť dohody týkajúce sa transsaharského obchodu s otrokmi. Sám Carl Ritter bol veľký odporca otroctva a rasizmu. V roku 1822 bol zvolený do Pruskej Akadémie Vied, v roku 1824 sa stal korešpondujúcim členom Parížskej Ázijskej Spoločnosti. V roku 1828 založil Berlínsku Geografickú Spoločnosť. V roku 1856 bol menovaný na post riaditeľa Kráľovského Kartografického Inštitútu Pruska.

Ritterove 19-zväzkové veľdielo, Zemepis (Geografia) vo vzťahu k prírode a dejiny ľudstva, napísané v rokoch 1817 – 1859 rozvinulo v obdivuhodnej dĺžke tému vplyvu okolia na ľudskú aktivitu. Napriek svojej dĺžke bolo nedokončené v čase jeho smrti. Obsiahlo len Áziu a Afriku.

Ritterov vplyv na geografiu bol pozoruhodný, pretože priniesol novú koncepciu predmetu geografie. V jeho pohľade bola geografia druh fyziológie a porovnávacej anatómie Zeme, do ktorej patria lúky, hory, ľadovce atď. ako orgány, každý so svojimi vlastnými funkciami a ak jej rámec je základom pre človeka vymedzujúci priestor jeho života, tak štruktúra každej krajiny je vedúcim elementom v historickom vývoji národa. Zem je vesmírne indivíduum s vlastnou organizáciou a progresívnym vývojom. Úlohou geografie je skúmanie tejto individuality Zeme.

Ritterove diela taktiež ovplyvnili aj politické teórie. Jeho koncepcia orgánov mohla byť zneužitá na dokázanie snahy Lebensraumu, na účet existencie iného štátu, pretože víťazstvo bolo videné ako biologická nevyhnutnosť pre rast štátu. Jeho myšlienky pretvorené na expanzívnu ideológiu nemeckým geostratégom Friedrichom Ratzelom.

• Gustav Kramer: Carl Ritter. Ein Lebensbild nach seinem handschriftlichen Nachlass. 2 Bde. Buchhandlung des Waisenhauses, Halle 1864. umfangreiche Biografie geschrieben von seinem Neffen.
• Oscar Pesche: Geschichte der Erdkunde bis auf Alexander v. Humboldt und Carl Ritter. Cotta, München 1865.
• Heinrich Schmidthenner: Carl Ritter 1779—1859. In: Die großen Deutschen. Bd. 3. Berlin 1956, S. 189–200.
• Lothar Zögner: Carl Ritter in seiner Zeit: 1779—1859). Ausstellung der Staatsbibliothek preußischer Kulturbesitz, Berlin 1. November 1979 — 12. Januar 1980. Ausstellung und Katalog. Berlin 1979.
• Karl Lenz (Hrsg.): Carl Ritter – Geltung und Deutung. Beiträge des Symposiums zum 200. Geburtstag von Carl Ritter, 1979. D. Reimer, Berlin 1981. darin u. a. Peter Kremer: Carl Ritters Einstellung zu den Afrikanern - Grundlagen für eine philanthropisch orientierte Afrikaforschung.
• Hanno Beck: Carl Ritter. Genius der Geographie. Zu seinem Leben und Werk. Dietrich Reimer Verlag, Berlin 1979, ISBN 3-496-00102-X.
• Hanno Beck: Carl Ritter - Genius der Geographie (1779-1859). In: Hanno Beck: Große Geographen. Pioniere - Außenseiter - Gelehrte. Dietrich Reimer Verlag, Berlin 1982, ISBN 3-496-00507-6, S. 103–120.
• Peter Bernhardt, Jürgen Breuste: Schrifttum über Carl Ritter. Hermann Haak, Gotha 1983, (Geographisches Jahrbuch 66)
• Max Linke: Ritters Leben und Werk. Halle 2000, ISBN 3-932863-28-3.
• Ulrich Päßler unter Mitarb. v. Eberhard Knobloch (Hrsg.): Alexander von Humboldt – Carl Ritter. Briefwechsel. Berlin 2010, ISBN 978-3-05-004676-1 (Beiträge zur Alexander-von-Humboldt-Forschung 32)
• Carl Ritter: Montblanc. Geographisch-historisch-topographische Beschreibung zu K. W. Kummer’s Stereorama oder Relief des Montblanc-Gebirges und dessen nächster Umgebung. Mahler Verlag, Stühlingen 2008. (Neuedition der Ausgabe von 1824. Erstmals mit Abbildungen des Stereorama des Montblanc-Stocks von K. W. Kummer, ISBN 978-3-941212-00-8)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Carl Ritter

• Die Erdkunde im Verhältnis zur Natur und Geschichte des Menschen, oder allgemeine vergleichende Geographie... Google book, Download als PDF, 58 MB
• Biografischer Artikel von H. Olbrich