Žobranie

Žobranie je „získavanie obživy poníženou prosbou o almužnu (peňažný dar alebo vec, ktorá má peňažnú hodnotu) u cudzích osôb a to na verejnom priestranstve alebo dom od domu“.^[1] Žobrák svojím vzhľadom, verbálnym alebo neverbálnym prejavom deklaruje stav hmotnej núdze a snaží sa získať od okoloidúcich obvykle peňažné prostriedky, príp. jedla, cigariet alebo pod., a to bez toho, aby dávajúci od neho očakával nejakú protislužbu (na rozdiel napr. od pouličných hudobníkov či predajcov časopisu Nota bene, ktorí sú podobne ako mnoho žobrákov tiež často ľuďmi bez domova). Žobráci sa zdržiavajú najmä na frekventovaných cestách, námestiach, v parkoch, pri trhoch a pod.

Podľa výskumu kanadských lekárov Rohita Boseho a Stephena W. Hwanga uverejnenom v Canadian Medical Association Journal v roku 2002: „70 % (respondentov z radov žobrákov [v centre Toronta], t. j. 38 zo 67) uviedlo, že by uprednostili prácu za minimálnu mzdu, obvykle kvôli ‚pravidelnému príjmu‘ alebo aby sa ‚dostali z ulice‘. Avšak mnoho z nich si myslelo, že by nezvládli obvyklé práce pre svoju duševnú chorobu, telesné postihnutie alebo nedostatok zručností.“^[2]

Žobranie môže byť pokladané za ilegálne, čo závisí od konkrétneho štátu alebo mesta. Na Slovensku žobranie ako také nie je zakázané, avšak obecná samospráva ho môže obmedziť.^[3]

1. ↑ žebrota. In: Lidová kultura : národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska. Ed. Stanislav Brouček, Richard Jeřábek. Vyd. 1. Zväzok 3 O – Ž. Praha : Mladá fronta, 2007. ISBN 978-80-204-1713-8. S. 1235.
2. ↑ Income and spending patterns among panhandlers. CMAJ 167 (5): 477–9. September 2002. PMC 121964. PMID 12240813.
3. ↑ Zákaz žobrania v historickom centre Košíc zrušili Archivované 2016-03-06 na Wayback Machine. Košice dnes. 09.01.2015. Pozri bližšie materiál: „Mapovanie žobrania a núteného žobrania ako jednej z foriem obchodovania s ľuďmi“. Bratislava : Akadémia PZ, 2013.