Šibenik
O diaľničnom tuneli na Slovensku pozri Tunel Šibenik.| Šibenik | ||
| mesto | ||
 Hore: Letecký pohľad na Šibenik, Druhý rad: Kláštor sv. Františka, Stredoveká kláštorná záhrada sv. Vavrinca, Kostol sv. Barbory; Tretí rad: Katedrála svätého Jakuba, Štvrtý rad: Mestská knižnica Juraja Šižgorića, hotelový rezort Mandalina, Dole: Pevnosť svätého Mikuláša
| ||
|
||
| Štát |  Chorvátsko
| |
|---|---|---|
| Región | Šibenicko-kninská župa | |
| Nadmorská výška | 0 m n. m. | |
| Súradnice | 43°44′21″S 15°53′20″V / 43,73917°S 15,88889°V | |
| Obyvateľstvo | 51 553 (2006) | |
| Primátor | Dr. Željko Burić | |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | |
| PSČ | 22000 | |
  | ||
| Wikimedia Commons: Šibenik | ||
| Webová stránka: http://www.sibenik.hr | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Šibenik (tal. Sebenico, lat. Sebenicum, alb. Shibeniku) je mesto v Chorvátsku, ktoré leží pri ústí rieky Krka do Jadranského mora. Má približne 51 000 obyvateľov.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá zmienka o Šibeniku je z roku 1066 z charty chorvátskeho kráľa Petara Krešmira IV., archeologické prieskumy však preukázali, že oblasť bola osídlená už skôr, aj keď nie súvisle. Na rozdiel od iných miest, ktoré založili Gréci, Rimania alebo Ilýri, je Šibenik už od svojho založenia chorvátske mesto. V roku 1102 sa stal súčasťou Uhorského kráľovstva.
Roku 1298 získal štatút mesta aj stal sa sídlom diecézy. Do roku 1412 mesto úspešne odolávalo snahám Benátčanov o jeho ovládnutie, o zhruba sto rokov neskôr ho začala ohrozovať aj Osmanská ríša. Tej sa ho však dobyť nepodarilo; navyše v 17. storočí bol vybudovaný systém hradieb a štyroch pevností. Nad mestom sa týči pevnosť Svätého Michala (Tvrđava Sv. Mihovila), zaujímavá je najmä pevnosť Svätého Mikuláša (Tvrđava Sv. Nikole) postavená na malom ostrove Ljuljevac pred vstupom do šibenického prístavu. S pádom Benátskej republiky sa vlastníkmi Šibeniku stali Habsburgovci; Šibenik sa tak stal súčasťou Uhorska. Po prvej svetovej vojne patril Kráľovstvu SHS a Juhoslovanskému kráľovstvu. Počas druhej svetovej vojny bol okupovaný fašistickým Talianskom.
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Dnes je kultúrne žijúcim mestom – každý rok sa tu koná Medzinárodný detský festival, miestna katedrála je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO a navštevuje ho veľa turistov.
Osobnosti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]- Dražen Petrović (1964 – 1993), juhoslovanský a chorvátsky basketbalista
- Goran Višnjić (* 1972), chorvátsky herec (Pohotovosť, Spartakus)
- Maksim Mrvica (* 1975), chorvátsky klavirista
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šibenik
