[go: up one dir, main page]

Preskočiť na obsah

Sojourner

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 09:42, 5. február 2024, ktorú vytvoril Teslaton (diskusia | príspevky) (pridaná Kategória:Úspešné sondy pomocou použitia HotCat)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Sojourner

Sojourner je prvé vozidielko, ktoré sa kedy pohybovalo po povrchu inej planéty ako Zeme - povrchu Marsu. Priletelo na palube sondy Mars Pathfinder. Po pristátí na Marse v panve Ares Vallis sa tri hliníkové panely sondy odklopili do strán ako okvetné lístky a po jednom z nich Sojourner zišiel na povrch. Bolo možné riadiť ho aj zo Zeme, no vzhľadom na dlhú dobu letu signálu väčšinu činností Sojourner vykonával automaticky.

Na Marse začal pracovať 6. júla 1997. Fungoval asi 12-krát dlhšie ako predpokladal plán. Posledné spojenie s pristávacím modulom bolo nadviazané 27. septembra 1997. Za tú dobu Sojourner odvysielal Zemi 550 snímok a vyše 15 chemických analýz.

Rover mal dĺžku 63 cm, šírku 48 cm a výšku 28 cm. Vážil 11,5 kg a pohyboval sa prostredníctvom šiestich koliesok, každého s vlastným pohonom. Navrchu mal umiestnený solárny panel, ktorý preň vyrábal elektrickú energiu. Pre mimoriadne situácie mal aj rezervnú batériu s kapacitou 12 Ah. Robot bol schopný riadiť sa autonómne. Riadil ho 8 –mi bitový mikroprocesor s rýchlosťou 100 tisíc inštrukcií za sekundu a operačnou pamäťou 0,576 Mbyte. Údaje odosielal v pásme UHF na materskú pristávaciu sondu.

Jeho vedeckou výbavou boli

  • kombinovaný spektrometer APXS (Alpha, Proton and X-ray Spectrometer) - na vyklápacej časti rovera, na zadnej strane. jeho hlavnou úlohou bolo zistiť zastúpenie väčšiny chemických prvkov v skúmaných horninách.
  • farebné televízne kamery
    • Kamera na monochromatické snímky - umiestnená vpredu
    • Farebná kamera schopná zobraziť až milimetrové detaily povrchu útvarov - umiestnená vzadu