[go: up one dir, main page]

Preskočiť na obsah

Rýn

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 12:15, 27. február 2023, ktorú vytvoril Pe3kZA (diskusia | príspevky) (Verzia používateľa 193.87.13.210 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA)
(rozdiel) ← Staršia verzia | Aktuálna úprava (rozdiel) | Novšia verzia → (rozdiel)
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
Rýn
nem. Rhein, franc. Rhin, hol. Rijn, rétorom. Rein
rieka
Pôvod názvu: z keltského Renos
Štáty
Hlavná zdrojnica Predný Rýn
 - výška 2 345 m
 - súradnice 46°37′57″S 8°40′2″V / 46,63250°S 8,66722°V / 46.63250; 8.66722
Sekundárna
zdrojnica
Zadný Rýn
Ústie Severné more
 - výška m
 - súradnice 51°58′54″S 4°4′50″V / 51,98167°S 4,08056°V / 51.98167; 4.08056
Dĺžka 1 233 km
Povodie 185 000 km² (18 500 000 ha)
Prietok
 - priemerný 2 330 /s
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Upper Middle Rhine Valley
Rok zápisu
(č. zasadnutia)
2002 (#26)
Číslo 1066
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ii, iv, v
Wikimedia Commons: Rhine
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Rýn (po nemecky Rhein, po francúzsky Rhin, po holandsky Rijn, v jaz. romanši: Rein) je jedna z najdlhších riek západnej Európy.

Názov rieky vo všetkých troch jazykoch pochádza z keltského Renos, doslova „tečúci“, z protoindoeurópskeho koreňa *rei- („tiecť, utekať“), z ktorého vzniklo aj anglické slovo „run“.

Spolu s Dunajom tvoril Rýn podstatnú časť severných hraníc Rímskej ríše a od tých čias je živou splavnou magistrálou.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Veľká intenzita dopravy, spolu s faktom, že rieka spája najpriemyselnejšie oblasti Európy, veľmi negatívne ovplyvňuje kvalitu vody. Rieka je splavná od švajčiarskeho mesta Bazilej, pre menšie lode približne 40 km ďalej. Splavné sú aj všetky hlavné prítoky Rýna. Na hornom a strednom toku má alpský vodný režim. V oblasti delty je hladina vody v ramenách rieky vždy nad úrovňou okolitej nížiny, ktorú preto treba chrániť pred záplavami 4 – 5 m hrádzami. So všetkými veľkými západoeurópskymi riekami je spojený kanálmi. Významné mestá na brehoch sú Bazilej, Mannheim, Mainz, Kolín nad Rýnom, Duisburg (najväčší vnútrozemský prístav na Rýne) a Rotterdam.

Rieka vzniká sútokom Predného Rýnu a Zadného Rýnu vo Švajčiarsku. Podľa morfológie krajiny a charakteru toku sa rozlišuje:

  • vrchný Rýn / Hochrhein (po Bazilej) – preteká cez Bodamské jazero
  • stredný Rýn / Mittelrhein (po Bonn) - niekedy sa rozlišuje horný Rýn / Oberrhein (kúsok za Wiesbadenom) a stredný Rýn (ďalej)
  • dolný Rýn (po ústie) – má nížinný charakter, na brehoch sú hrádze

Pred ústím sa delí na niekoľko ramien:

  • Waal
  • Dolný Rýn (v jednotlivých oblastiach sa nazýva Lek, Nieuwe Maas, Nieuwe Merwede, Nieuwe Waterweg), jeho vetva tvorí rieku Ijsel.

Do rýnskej delty ústi aj belgická rieka Šelda (Schelde/Escaut).

Ľavostranné prítoky

[upraviť | upraviť zdroj]

Thur, Murg, Necker, Glatt, Sitter, Töss, Glatt, Aare, Birs, Ill, Lauter, Queich, Speyerbach, Rehbach, Isenach, Pfrimm, Selz, Nahe, Mosela, Mása, Nette, Ahr, Erft

Pravostranné prítoky

[upraviť | upraviť zdroj]

Landquart, Ill, Dornbirner Aach, Bregenzer Aach, Argen, Schussen, Radolfzeller Aach, Wutach, Alb, Murg, Wehra, Wiese, Elz, Kinzig, Rench, Murg, Federbach, Alb, Pfinz, Kraichbach, Neckar, Weschnitz, Mohan, Wisper, Lahn, Wied, Sieg, Wupper, Düssel, Ruhr, Emscher, Lippe

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rýn

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]