Rysy (vrch): Rozdiel medzi revíziami
d aktualizácia, rozšírenie |
pravopis, gramatika, formulácia, typografia, poradie sekcií, navrátenie obsahu zmazaného po úprave |
||
Riadok 34: | Riadok 34: | ||
}} |
}} |
||
'''Rysy''' ({{mnm|2503.0|w}})<ref name="Turistická mapa 113 Vysoké Tatry">{{Citácia knihy |
|||
⚫ | |||
| titul = Turistická mapa 113 Vysoké Tatry 1 : 50 000 |
|||
| vydanie = 12 |
|||
| rok = 2013 |
|||
| vydavateľ = [[VKÚ]], akciová spoločnosť |
|||
| miesto = [[Harmanec (obec)|Harmanec]] |
|||
| isbn = 978-80-8042-680-4 |
|||
| dátum_prístupu = 2016-01-08 |
|||
⚫ | }}</ref> ({{vjz|pol|Rysy}}, {{vjz|deu|Meeraugspitze}}, {{vjz|hun|Tengerszemcsúcs}}) sú jedným z najpopulárnejších vyhliadkových štítov hlavného hrebeňa [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]]. Nachádzajú sa medzi Žabím sedlom ([[Žabí kôň|Žabím koňom]]) a [[Váha (sedlo)|Váhou]] ([[Ťažký štít|Ťažkým štítom]]) na [[slovensko]]-[[Poľsko|poľskej]] hranici.<ref name="Bohuš">{{Citácia knihy| priezvisko = Bohuš| meno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Bohuš | titul = Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier| vydanie = 1| vydavateľ = ŠL TANAPu| miesto = Tatranská Lomnica| rok = 1996| isbn = 80-967522-7-8| kapitola = | strany = 457 | jazyk = }}</ref> |
||
== Charakteristika == |
== Charakteristika == |
||
Od |
Od východného vrcholu tvorí prvý hraničný bod medzi Slovenskom a Poľskom na hlavnom hrebeni a severozápadný vrchol je najvyšším bodom Poľska. Na sever vysiela dlhý vedľajší hrebeň medzi [[Dolina Rybiego Potoku|Dolinu Rybiego Potoku]] a [[Bielovodská dolina|Bielovodskú dolinu]]. Medzi Rysmi a najbližším západným susedom - Žabím koňom, leží Žabie sedlo. Od Ťažkého štítu na juhovýchode oddeľuje Rysy sedlo Váha a od Malých Rysov v bočnom, na sever vybiehajúcom hrebeni Sedielko pod Rysmi. Horolezecky najatraktívnejšia je 400- metrová východná stena.<ref name="Tatranské štíty">{{Citácia knihy| priezvisko = Bohuš| meno = Ivan | odkaz na autora = Ivan Bohuš | titul = Tatranské štíty a ľudia| vydanie = 1| vydavateľ =IaB | miesto = Tatranská Lomnica| rok = 2012| isbn = 978-80-969017-9-1 | kapitola = | strany = 159| jazyk = }}</ref> |
||
Rysy majú |
Rysy majú tri vrcholy: |
||
* prostredný (hlavný) ({{mnm|2503.0}}) |
* prostredný (hlavný) ({{mnm|2503.0}})<ref name="Turistická mapa 113 Vysoké Tatry" /> |
||
* severozápadný ({{mnm|2498.7}}) |
* severozápadný ({{mnm|2498.7}})<ref name="Turistická mapa 113 Vysoké Tatry" /> |
||
* juhovýchodný ({{mnm|2473}}) |
* juhovýchodný ({{mnm|2473}}) |
||
[[Súbor:Rysy 001.JPG|náhľad|Turisticky prístupný severozápadný vrchol ({{mnm|2498.7}}) - najvyšší bod [[Poľsko|Poľska]]]] |
[[Súbor:Rysy 001.JPG|náhľad|Turisticky prístupný severozápadný vrchol Rysov ({{mnm|2498.7}}) - najvyšší bod [[Poľsko|Poľska]]]] |
||
Severozápadný vrchol zároveň slúži, od roku [[2000]], ako hraničný peší prechod |
Severozápadný vrchol zároveň slúži, od roku [[2000]], ako hraničný peší prechod po {{Turistická značka|červená}} červenej značke do Poľska. Otvorený je v čase letnej turistickej sezóny. Rysy (ich severozápadný vrchol) sú najvyšším bodom Poľska. |
||
Na úbočí Rysov sa v [[Nadmorská výška|nadmorskej výške]] {{mnm|2250}} nachádza najvyššie položená [[horská chata]] v [[Tatry|Tatrách]] i na Slovensku, [[Chata pod Rysmi]]. |
Na úbočí Rysov sa v [[Nadmorská výška|nadmorskej výške]] {{mnm|2250}} nachádza najvyššie položená [[horská chata]] v [[Tatry|Tatrách]] i na Slovensku, [[Chata pod Rysmi]]. |
||
Riadok 53: | Riadok 61: | ||
== Názov == |
== Názov == |
||
Názov Rysy (zhodný v slovenčine aj v poľštine) pochádza z [[Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)|goralského]] ''rysy'', čo je pomenovanie pre čiary, ryhy či štrbiny, ktoré sú viditeľné pri pohľade zo severu na vrchol Rysov a tiež na severné steny Mengusovských štítov. Tieto žľaby sú často i v lete zasnežené a tak sa vynímajú na tmavom žulovom podloží skalných stien. Nemá teda nič spoločného s rovnomennou mačkovitou šelmou. Pred [[Prvá svetová vojna|1. svetovou vojnou]] ich dokonca propagovali pod názvom ''uhorské/maďarské'' alebo ''tatranské Rigi'', pre ich široký výhľad. Prvý turistický návštevník [[Eduard Blasy]] so svojimi priateľmi, ktorý vystúpil na vrchol Rysov v lete [[1840]], ho pomenoval Meeraugspitze. Napísal: „Vypína sa tesne nad |
Názov Rysy (zhodný v slovenčine aj v poľštine) pochádza z [[Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)|goralského]] ''rysy'', čo je pomenovanie pre čiary, ryhy či štrbiny, ktoré sú viditeľné pri pohľade zo severu na vrchol Rysov a tiež na severné steny Mengusovských štítov. Tieto žľaby sú často i v lete zasnežené a tak sa vynímajú na tmavom žulovom podloží skalných stien. Nemá teda nič spoločného s rovnomennou mačkovitou šelmou. Pred [[Prvá svetová vojna|1. svetovou vojnou]] ich dokonca propagovali pod názvom ''uhorské/maďarské'' alebo ''tatranské Rigi'', pre ich široký výhľad. Prvý turistický návštevník [[Eduard Blasy]] so svojimi priateľmi, ktorý vystúpil na vrchol Rysov v lete [[1840]], ho pomenoval Meeraugspitze. Napísal: „Vypína sa tesne nad Meerauge a patrí mu zrejme piate miesto vo výškovom poradí“.<ref name="Bohuš" /><ref name=" Tatranské štíty " /> |
||
[[Súbor:Chata pod Rysmi 001.JPG|náhľad|[[Chata pod Rysmi]] ({{mnm|2250}}) - najvyššie položená [[horská chata]] v [[Tatry|Tatrách]] i na [[Slovensko|Slovensku]]]] |
[[Súbor:Chata pod Rysmi 001.JPG|náhľad|[[Chata pod Rysmi]] ({{mnm|2250}}) - najvyššie položená [[horská chata]] v [[Tatry|Tatrách]] i na [[Slovensko|Slovensku]]]] |
||
Riadok 64: | Riadok 73: | ||
V roku [[1886]] upravili chodník od Morského oka a na najťažších miestach namontovali reťaze. Dňa [[5. júl]]a [[2012]] sa z poľskej strany Rysov zrútila skalná lavína a na asi 200 metrovom úseku poškodila reťaze a chodník nad [[Czarny Staw pod Rysami|Czarnym Stawom]].<ref name=" Tatranské štíty " /> |
V roku [[1886]] upravili chodník od Morského oka a na najťažších miestach namontovali reťaze. Dňa [[5. júl]]a [[2012]] sa z poľskej strany Rysov zrútila skalná lavína a na asi 200 metrovom úseku poškodila reťaze a chodník nad [[Czarny Staw pod Rysami|Czarnym Stawom]].<ref name=" Tatranské štíty " /> |
||
== |
== Prístup == |
||
=== |
=== Značkované trasy === |
||
==== Zo Slovenska ==== |
|||
* po {{Turistická značka|modrá}} modrej značke od [[Popradské pleso|Popradského plesa]] [[Mengusovská dolina|Mengusovskou dolinou]] cez rázcestie ''Nad Žabím potokom'', odtiaľ po {{Turistická značka|červená}} červenej značke okolo [[Žabie plesá|Žabích plies]] a [[Chata pod Rysmi|Chaty pod Rysmi]] cez [[Horské sedlo|sedlo]] [[Váha (sedlo)|Váha]], trvanie: ↑ 3:35 [[Hodina|h]], ↓ 2:45 [[Hodina|h]] |
* po {{Turistická značka|modrá}} modrej značke od [[Popradské pleso|Popradského plesa]] [[Mengusovská dolina|Mengusovskou dolinou]] cez rázcestie ''Nad Žabím potokom'', odtiaľ po {{Turistická značka|červená}} červenej značke okolo [[Žabie plesá|Žabích plies]] a [[Chata pod Rysmi|Chaty pod Rysmi]] cez [[Horské sedlo|sedlo]] [[Váha (sedlo)|Váha]], trvanie: ↑ 3:35 [[Hodina|h]], ↓ 2:45 [[Hodina|h]] |
||
=== Z Poľska === |
==== Z Poľska ==== |
||
* po {{Turistická značka|červená}} červenej značke od [[Morské oko (pleso)|Morskiego Oka]] okolo [[Czarny Staw pod Rysami|Czarneho Stawu pod Rysami]], trvanie: ↑ 4:00 [[Hodina|h]], ↓ 3:05 [[Hodina|h]] |
* po {{Turistická značka|červená}} červenej značke od [[Morské oko (pleso)|Morskiego Oka]] okolo [[Czarny Staw pod Rysami|Czarneho Stawu pod Rysami]], trvanie: ↑ 4:00 [[Hodina|h]], ↓ 3:05 [[Hodina|h]] |
||
=== Upozornenie === |
=== Upozornenie === |
||
Rysy sú najvyšším tatranským vrcholom, na ktorý vedie turistický chodník. Pre turistov sú prístupné počas letnej turistickej sezóny. V čase od 1. novembra do [[15. jún]]a sú počas vysokohorskej uzávery (ochrana [[Fauna|fauny]] a [[Flóra (kvetena)|flóry]]) pre turistiku uzavreté. |
Rysy sú najvyšším tatranským vrcholom, na ktorý vedie turistický chodník. Pre turistov sú prístupné počas letnej turistickej sezóny. V čase od 1. novembra do [[15. jún]]a sú počas vysokohorskej uzávery (ochrana [[Fauna|fauny]] a [[Flóra (kvetena)|flóry]]) pre turistiku uzavreté. |
||
=== |
=== Zjednodušenie prístupu === |
||
V roku [[2016]] |
V roku [[2016]] na najexponovanejších miestach, v závere turistického chodníka na Chatu pod Rysmi, boli umiestnené nové technické pomôcky, ktoré uľahčujú turistom i vysokohorským nosičom výstup na [[Chata pod Rysmi|Chatu pod Rysmi]].<ref>[http://www.outdoorfilmy.sk/videa/ako-sa-montovali-kovove-schody-na-rysy/ Ako a prečo sa namontovali kovové schody na Rysy]</ref> |
||
⚫ | |||
{{referencie}} |
|||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
* [http://www.outdoorfilmy.sk/videa/ako-sa-montovali-kovove-schody-na-rysy/ Nové technické pomôcky] |
|||
* [http://www.pluska.sk/regiony/vychodne-slovensko/foto-vo-vysokych-tatrach-je-bezpecnejsie-turistom-ulahcia-pohyb-nove-pomocky.html Uľahčený výstup na Chatu pod Rysmi] |
|||
== Galéria == |
== Galéria == |
||
<small>''Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.''</small> |
<small>''Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.''</small> |
||
Riadok 93: | Riadok 95: | ||
Rysy 005.JPG|Pohľad z vrcholu Rysov do doliny [[Žabie plesá|Žabích plies]] |
Rysy 005.JPG|Pohľad z vrcholu Rysov do doliny [[Žabie plesá|Žabích plies]] |
||
Rysy 006.JPG|Dolu [[Czarny Staw pod Rysami]] a [[Morskie Oko]], ležia skoro o 1000 m nižšie ako vrchol Rysov |
Rysy 006.JPG|Dolu [[Czarny Staw pod Rysami]] a [[Morskie Oko]], ležia skoro o 1000 m nižšie ako vrchol Rysov |
||
Rysy 007.JPG|Vrchol Rysov na ktorom nechýba schránka s vrcholovou knihou |
Rysy 007.JPG|Vrchol Rysov na ktorom nechýba schránka s [[Vrcholová kniha|vrcholovou knihou]] |
||
</gallery> |
</gallery> |
||
⚫ | |||
{{Referencie}} |
|||
== Literatúra == |
|||
=== Knihy === |
|||
* Šport, [[Bratislava]], Andráši Július a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 6, Vysoké Tatry, 1985 |
|||
=== Mapy === |
|||
* [[VKÚ]], akciová spoločnosť, [[Harmanec (obec)|Harmanec]], č. 113, Turistická mapa 113 Vysoké Tatry 1 : 50 000, 12. vydanie, 2013, ISBN 978-80-8042-680-4 |
|||
* BB Mapy, [[Banská Bystrica]], 6. časť, Vysoké Tatry Podrobná turistická a cykloturistická mapa 1 : 50 000 (príloha denníka [[Pravda (slovenský denník)|Pravda)]], 1. vydanie, 2016 |
|||
== Pozri aj == |
|||
* [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] |
|||
* [[Tatranský národný park]] |
|||
* [[Chata pod Rysmi]] |
|||
* [[Váha (sedlo)|Sedlo Váha]] |
|||
* [[Mengusovská dolina]] |
|||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
{{projekt|commons=Rysy}} |
{{projekt|commons=Category:Rysy}} |
||
⚫ | |||
⚫ | |||
* [http://www.cykloserver.cz/cykloatlas/#pos=49.17893P20.08818P15 Poloha na turistickej/cykloturistickej mape] |
|||
⚫ | |||
{{Tatry|stav=expanded}} |
{{Tatry|stav=expanded}} |
Verzia z 21:22, 11. február 2017
Rysy | |
vrch | |
Turisticky prístupný hraničný vrchol Rysov (2 498,7 m n. m.)
| |
Štáty | Slovensko, Poľsko |
---|---|
Regióny | Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo |
Okresy | Poprad, Powiat tatrzański |
Obce | Vysoké Tatry, Tatranská Javorina |
Katastrálne územie | Štrbské Pleso, Tatranská Javorina |
Pohorie | Vysoké Tatry |
Nadmorská výška | 2 503,0 m n. m. Najvyšší vrch Poľska |
Súradnice | 49°10′45″S 20°05′19″V / 49,17906°S 20,08855°V |
Najľahší výstup | cez Mengusovskú dolinu a sedlo Váha po turistickej značke |
Prvovýstup | Eduard Blasy a sprievodca Ján Ruman Driečny starší |
- dátum | 30. júl 1840 |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Rysy | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Turisticky prístupný je hraničný vrchol s nadmorskou výškou (2 498,7 m n. m.), ktorý je zároveň najvyšším vrcholom Poľska |
Rysy (2 503,0 m n. m.)[1] (poľ. Rysy, nem. Meeraugspitze, maď. Tengerszemcsúcs) sú jedným z najpopulárnejších vyhliadkových štítov hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Nachádzajú sa medzi Žabím sedlom (Žabím koňom) a Váhou (Ťažkým štítom) na slovensko-poľskej hranici.[2]
Charakteristika
Od východného vrcholu tvorí prvý hraničný bod medzi Slovenskom a Poľskom na hlavnom hrebeni a severozápadný vrchol je najvyšším bodom Poľska. Na sever vysiela dlhý vedľajší hrebeň medzi Dolinu Rybiego Potoku a Bielovodskú dolinu. Medzi Rysmi a najbližším západným susedom - Žabím koňom, leží Žabie sedlo. Od Ťažkého štítu na juhovýchode oddeľuje Rysy sedlo Váha a od Malých Rysov v bočnom, na sever vybiehajúcom hrebeni Sedielko pod Rysmi. Horolezecky najatraktívnejšia je 400- metrová východná stena.[3]
Rysy majú tri vrcholy:
- prostredný (hlavný) (2 503,0 m n. m.)[1]
- severozápadný (2 498,7 m n. m.)[1]
- juhovýchodný (2 473 m n. m.)
Severozápadný vrchol zároveň slúži, od roku 2000, ako hraničný peší prechod po červenej značke do Poľska. Otvorený je v čase letnej turistickej sezóny. Rysy (ich severozápadný vrchol) sú najvyšším bodom Poľska.
Na úbočí Rysov sa v nadmorskej výške 2 250 m n. m. nachádza najvyššie položená horská chata v Tatrách i na Slovensku, Chata pod Rysmi.
Na úpätí Rysov (na slovenskej strane) sa nachádzajú 3 malé karovo-morénové jazerá - Žabie plesá (Veľké, Malé a Vyšné), na poľskej strane ležia dve plesá: Czarny Staw pod Rysami a najväčšie tatranské pleso - Morskie Oko.
Názov
Názov Rysy (zhodný v slovenčine aj v poľštine) pochádza z goralského rysy, čo je pomenovanie pre čiary, ryhy či štrbiny, ktoré sú viditeľné pri pohľade zo severu na vrchol Rysov a tiež na severné steny Mengusovských štítov. Tieto žľaby sú často i v lete zasnežené a tak sa vynímajú na tmavom žulovom podloží skalných stien. Nemá teda nič spoločného s rovnomennou mačkovitou šelmou. Pred 1. svetovou vojnou ich dokonca propagovali pod názvom uhorské/maďarské alebo tatranské Rigi, pre ich široký výhľad. Prvý turistický návštevník Eduard Blasy so svojimi priateľmi, ktorý vystúpil na vrchol Rysov v lete 1840, ho pomenoval Meeraugspitze. Napísal: „Vypína sa tesne nad Meerauge a patrí mu zrejme piate miesto vo výškovom poradí“.[2][3]
Prvovýstupy
Prvý známy letný výstup na Rysy uskutočnil v roku 1840 Eduard Blasy s priateľmi a so sprievodcom Jánom Rumanom-Driečnym starším, prvý zimný výstup uskutočnili Teodor Wundt a Jakub Horvay 10. apríla 1884. Prvou ženou bola v zime na Rysoch 17. februára 1905 budapeštianska horolezkyňa a lyžiarka Terézia Egenhofferová (1885 – 1940) s horským vodcom Jánom Franzom st.[3]
Známe výstupy
Roku 1899 navštívila Rysy poľsko-francúzska vedkyňa Marie Curiová (1867-1934) s manželom Pierrom a roku 1913 neskorší vodca ruskej revolúcie, Vladimir Iľjič Lenin, na ktorého počesť sa počas socializmu v Česko-Slovensku konali výstupy na Rysy. Dňa 18. augusta 1939 spáchal na Rysoch samovraždu zakopanský pedagóg, básnik, kritik Adam Prochal (1890 – 1939). Ťažko znášal politické napätie spojené s pripravovanou hitlerovskou agresiou do Poľska.[3]
V roku 1886 upravili chodník od Morského oka a na najťažších miestach namontovali reťaze. Dňa 5. júla 2012 sa z poľskej strany Rysov zrútila skalná lavína a na asi 200 metrovom úseku poškodila reťaze a chodník nad Czarnym Stawom.[3]
Prístup
Značkované trasy
Zo Slovenska
- po modrej značke od Popradského plesa Mengusovskou dolinou cez rázcestie Nad Žabím potokom, odtiaľ po červenej značke okolo Žabích plies a Chaty pod Rysmi cez sedlo Váha, trvanie: ↑ 3:35 h, ↓ 2:45 h
Z Poľska
- po červenej značke od Morskiego Oka okolo Czarneho Stawu pod Rysami, trvanie: ↑ 4:00 h, ↓ 3:05 h
Upozornenie
Rysy sú najvyšším tatranským vrcholom, na ktorý vedie turistický chodník. Pre turistov sú prístupné počas letnej turistickej sezóny. V čase od 1. novembra do 15. júna sú počas vysokohorskej uzávery (ochrana fauny a flóry) pre turistiku uzavreté.
Zjednodušenie prístupu
V roku 2016 na najexponovanejších miestach, v závere turistického chodníka na Chatu pod Rysmi, boli umiestnené nové technické pomôcky, ktoré uľahčujú turistom i vysokohorským nosičom výstup na Chatu pod Rysmi.[4]
Galéria
Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
-
Pohľad z vrcholu Rysov na vrchy Belianskych Tatier
-
Výhľad z vrcholu Rysov
-
Pohľad z vrcholu Rysov do doliny Žabích plies
-
Dolu Czarny Staw pod Rysami a Morskie Oko, ležia skoro o 1000 m nižšie ako vrchol Rysov
-
Vrchol Rysov na ktorom nechýba schránka s vrcholovou knihou
Referencie
- ↑ a b c Turistická mapa 113 Vysoké Tatry 1 : 50 000. 12. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2013. ISBN 978-80-8042-680-4.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b c d e BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
- ↑ Ako a prečo sa namontovali kovové schody na Rysy
Literatúra
Knihy
- Šport, Bratislava, Andráši Július a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 6, Vysoké Tatry, 1985
Mapy
- VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, č. 113, Turistická mapa 113 Vysoké Tatry 1 : 50 000, 12. vydanie, 2013, ISBN 978-80-8042-680-4
- BB Mapy, Banská Bystrica, 6. časť, Vysoké Tatry Podrobná turistická a cykloturistická mapa 1 : 50 000 (príloha denníka Pravda), 1. vydanie, 2016
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rysy (vrch)