Gustave Courbet

Jean Desiré Gustave Courbet (* 10. jún 1819 Ornans, Francúzsko – † 31. december 1877 La Tour-de-Peilz, Švajčiarsko) bol francúzsky maliar a jeden z hlavných predstaviteľov realizmu v 19. storočí.

Je maliarom skutočnosti, akýkoľvek motív podáva poeticky a veľkoryso. Charakteristický je realistickými a zároveň nekonvenčnými námetmi. Jeho dielo ostro kritizovali a oficiálne neuznávali, pretože sa snažil narušiť akademické kánony. Jeho dielo veľmi ovplyvnilo maliarstvo 19. storočia a jeho základný prínos ďalej rozvíjal impresionizmus.

Život

Maliarom sa stal ako samouk, sám aj uznával len školu života a prírody. V Louvri študoval obrazy starých známych maliarov (hlavne španielskych a holandských realistov).

Bol odporcom bonapartizmu a mal socialistické zmýšľanie, preto sa aktívne zúčastnil na Parížskej komúne. Po jej porážke bol uväznený a neskôr roku 1873 utiekol do Švajčiarska, kde aj zomrel.

Dielo

**Pekná Írka (Portrét Jo)**, maľba Joanny Hiffernanovej, pravdepodobného modelu pre obraz Pôvod sveta

Na svojich najlepších dielach maľuje bohato sfarbené akty, zátišia a krajinky, všetky rozochvené vzrušením, ktoré zabraňuje, aby sa stali obyčajnou fotografiou.

V obrazoch Štrkári (1849) a Osievačky obilia (1853-54) oslavuje jednoduché gestá práce, čo je v protiklade k „veľkolepým“ témam romantizmu či klasicizmu.

Obrovské nekonvenčné plátna Pohreb v Ornanse (1850, 7x3 m) a Ateliér (1855, 6x3,5 m) namaľoval, aby dokázal, že jeho realizmus je rovnocenný s veľkolepými historickými a náboženskými maľbami. Prvý obraz zobrazuje smútočný obrad s množstvom postáv v životnej veľkosti. Druhý zobrazuje maľujúceho Courbeta s nahým modelom obklopeného postavami zo všetkých vtedajších spoločenských vrstiev.

Známy je aj obraz Dobrý deň, pán Courbet.

Nahá žena je zobrazená napríklad na obraze Raňajky v tráve. Ku koncu 1860-tych rokov namaľoval viacero aktov. Je napríklad autorom škandalózneho obrazu na objednávku Pôvod sveta (1866), ktorý bol v tých časoch označovaný ako pornografia.

Jeho krajinomaľby (napr. Potok) fungujú ako spojovací článok medzi romantizmom a impresionizmom. Romantické („veľkolepé“) sú len jeho obrazy mora.

Vytvoril aj niekoľko sôch: portrétne medailóny, bustu Helvetie, Chlapec loviaci rybya pod.