Angličtina

angličtina (English)
Región	Britské ostrovy (pôvodne) Anglicky hovoriaci svet
Počet hovoriacich	rodný jazyk: 360 - 400 miliónov (2006) druhý jazyk: 750 miliónov; ako cudzí jazyk: 600 - 700 miliónov
Poradie	3
Klasifikácia	Indoeurópske jazyky Germánske jazyky Západogermánske jazyky Angličtina
Písmo	Latinka
Postavenie
Úradný jazyk	67 krajín 27 nezvrchovaných štátov Rôzne organizácie: - OSN - EÚ - atď.
Regulátor	žiadny
Jazykové kódy
ISO 639-1	en
ISO 639-2	eng
ISO 639-3	eng
Mapa rozšírenia
Regióny, kde je väčšinou materinským jazykom angličtina      Regióny, kde je angličtina úradným jazykom, ale nie väčšinovým materinským jazykom
Wikipédia
Adresa	en.wikipedia.org
Pomenovanie	Wikipedia, the free encyclopedia
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
Jazykový portál

Angličtina je významný západogermánsky jazyk. Pôvodne sa ním hovorilo v ranom stredoveku v Anglicku, ale v novoveku sa stal aj hlavným jazykom Írska, USA, Kanady, Austrálie, Nového Zélandu, významným jazykom rôznych (bývalých) britských kolónií a nakoniec aj popredným jazykom medzinárodnej komunikácie. Po anglicky hovoriace osoby sa nazývajú anglofóni.

Jazyk je pomenovaný po Angloch, čo bol jeden zo starogermánskych kmeňov, ktoré sa v 5. storočí po Kr. sťahovali na ostrov Veľká Británia. Etymológia názvu Anglovia je sporná.

Angličtina je indoeurópsky jazyk a patrí do západogermánskej skupiny germánskych jazykov.

V rámci západogermánskych jazykov angličtina (vrátane škótčiny) tvorí spolu s frízštinou tzv. anglofrízske jazyky. Jazykom najviac príbuzným s angličtinou je teda frízština. Podľa niektorých názorov je angličtina blízko príbuzná aj s dolnou nemčinou a v rámci dolnej nemčiny najmä s dolnosaskými nárečiami nemčiny. Následne je angličtina najviac príbuzná s ostatnými západogermánskymi jazykmi, t. j. s (ostatnou) nemčinou a s holandčinou.

Slovnú zásobu angličtiny neskôr ovplyvnila okrem iného staroseverčina (severogermánsky jazyk), latinčina a francúzština.

Angličtina je podľa počtu hovoriacich najpoužívanejším jazykom a po štandardnej čínštine a španielčine tretím najviac hovoreným rodným jazykom na svete. Je to najrozšírenejší druhý jazyk a je buď úradným jazykom, alebo jedným z úradných jazykov v takmer 60 zvrchovaných štátoch. Existuje viac ľudí, ktorí sa ho naučili ako druhý jazyk, než rodených hovoriacich. K roku 2005 sa odhadovalo, že po anglicky hovorilo viac ako 2 miliardy ľudí. Angličtina je hlavným materinským jazykom v Spojených štátoch, Spojenom kráľovstve, Kanade, Austrálii, na Novom Zélande a v Írsku a bežne sa ním hovorí v niektorých oblastiach Karibiku, Afriky a južnej Ázie. Je jedným z úradných jazykov OSN, Európskej únie a mnohých ďalších svetových a regionálnych medzinárodných organizácií. Je to najrozšírenejší germánsky jazyk, ktorý predstavuje najmenej 70 % hovoriacich tohto indoeurópskeho obyvateľstva.

Variabilita medzi nárečiami angličtiny používanými v rôznych štátoch a regiónoch - z hľadiska fonetiky a fonológie a niekedy aj slovnej zásoby, frazémy, gramatiky a pravopisu - zvyčajne nebráni porozumeniu hovoriacich iných dialektov, aj keď môže dôjsť k vzájomnej nezrozumiteľnosti na krajných koncoch dialektového kontinua.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Historický vývoj angličtiny

Najstaršia fáza angličtiny (5. - 11./12. storočie) sa nazýva stará angličtina (=anglosaština; po anglicky Old English, Anglo-Saxon). Stará angličtina vznikla postupne v 5. až 7. storočí viac-menej splynutím západogermánskych jazykov (či nárečí) Sasov, Anglov a Jutov, ktorí prišli do dnešného východného Anglicka v 5. storočí z dnešného severozápadného Nemecka. Prvé súvislé písomné texty starej angličtiny sú doložené z 8. storočia (sčasti ako opisy zo 7. storočia). Stará angličtina sa na ostrove Veľká Británia rozšírila jednak vytlačením pôvodného keltského obyvateľstva a jednak postupnou asimiláciou pôvodného obyvateľstva, pričom pôvodní obyvatelia postupne prijali jazyk a kultúru novej vládnucej vrstvy. Stará angličtina pripomínala niektoré dnešné nárečia severozápadného pobrežia Nemecka a Holandska (resp. Frízska). Neskorá stará angličtina prevzala časť slovnej zásoby a gramatiky zo staroseverčiny, ktorú používali Vikingovia usídlení predovšetkým v severnejších oblastiach ostrova Veľká Británia a pri východnom pobreží až k dnešnému Londýnu v historickej oblasti dnes známej ako Danelaw. Písaná stará angličtina si dlho udržovala svoju syntetickú štruktúru a viac-menej bola tvorená jedným literárnym štandardom. Hovorená stará angličtina naopak túto štruktúru postupom času strácala a stávala sa viac analytickou. Opustila komplexnejší systém práce s podstatnými menami a začala sa viac spoliehať na predložky a pevný slovosled.

Stredná angličtina (Middle English) sa začala koncom 11. storočia dobytím Anglicka Normanmi, niektoré zdroje jej začiatok však kladú až do polovice 12. storočia. Stredná angličtina bola ovplyvnená starou francúzštinou, najmä prostredníctvom jej staronormanského dialektu.

Od konca 15. storočia dodnes trvá fáza angličtiny nazývaná moderná angličtina (nová angličtina; Modern English) v širšom zmysle. Táto sa delí na dve menšie fázy:

• Raná moderná angličtina (raná nová angličtina; Early Modern English) sa začala zavedením kníhtlače do Londýna, tlačou Biblie kráľa Jakuba a začiatkom tzv. Veľkého posúvania samohlások (Great Vowel Shift).
• Moderná angličtina (nová angličtina; Modern English) v užšom zmysle. Túto fázu niektorí autori nazývajú neskorá moderná angličtina (neskorá nová angličtina; Late Modern English) či súčasná angličtina (Present Day English^[1]). Datovanie začiatku modernej angličtiny v užšom zmysle (a teda aj konca ranej modernej angličtiny) je sporné - v závislosti od autora sa ako hranica týchto dvoch fáz udáva rok 1650, druhá polovica 17. storočia, rok 1700, prvá polovica (resp. začiatok) 18. storočia alebo rok 1800.

Moderná anglická gramatika (a do značnej miery už gramatika strednej angličtiny)^[1] je výsledkom postupnej zmeny z typického indoeurópskeho jazyka so značením na závislom člene (dependent-marking language) s bohatou inflexnou morfológiou a relatívne voľným slovosledom na prevažne analytický jazyk s malým množstvom skloňovania, pomerne ustáleným slovosledom a zložitou syntaxou. Moderná angličtina sa pri vyjadrovaní zložitých časov, vidov a slovesných spôsobov viac spolieha na pomocné slovesá a slovosled, ako aj na pasívne konštrukcie, opytovacie prostriedky a sčasti zápor.

Angličtina sa od 17. storočia šíri po celom svete jednak osídľovaním Severnej Ameriky a Austrálie anglicky hovoriacimi osobami a jednak globálnym vplyvom Britského impéria a Spojených štátov. Angličtina sa postupne stala popredným jazykom medzinárodnej komunikácie a linguou franca v mnohých regiónoch a odboroch, napríklad v prírodných vedách, v informatike, práve, ekonómii či diplomacii.

Slovná zásoba angličtiny obsahuje veľký podiel slov cudzieho pôvodu, a to prevažne z románskych jazykov. Francúzština mala na angličtinu zásadný vplyv, nakoľko bola 300 rokov úradným jazykom Anglicka (11 až 14 storočie). Preto bolo z tohto jazyku do angličtiny prevzatých mnoho slov, napr. language - langue (jazyk), grand - grande (veľký), parrot - perroquet (papagáj). Slová germánskeho pôvodu (resp. anglosaské alebo odvodené zo škandinávskych jazykov) vrátane všetkých zámen a spojok bývajú kratšie než latinské slová a sú bežnejšie v každodennej reči. Dlhšie slová latinského pôvodu sú často považované za elegantnejšie a sú preferované v písomnom prejave.

Bohatstvo jazyka spočíva v množstve rôznych variantov rozdielnych významov a odtieňov umožňujúcich komplexne a presne vyjadriť popisované myšlienky. Angličtina je typická aj svojou prispôsobivosťou. Do bežného použitia ľahko prijíma technické termíny, často dokonca celé nové frázy. Na formovanie anglickej slovnej zásoby má zásadný vplyv stúpajúci počet anglicky hovoriacich ľudí po celom svete. Rôzne odtiene je možné pozorovať nielen medzi rodenými anglicky hovoriacimi z rôznych krajín (USA, Veľká Británia, Austrália, a pod.), ale aj medzi študentmi angličtiny, ktorý tento jazyk plynule používajú pracovne či na úradoch. Angličtina je oficiálnym jazykom v mnohých ľudnatých štátoch (India, Pakistan, Filipíny, až 24 afrických štátov, a pod.).

Vďaka rýchlemu technologickému pokroku sme do slovenčiny prevzali množstvo anglických slov. Niektoré sme udomácnili (víkend-weekend, hokej-hockey, džús-juice, míting-meeting, a pod.) a niektoré používame v originálnej podobe (online, cool, song, okay, notebook, a pod.). Navyše početná slovná zásoba európskych jazykov pochádza ešte z dávnych čias, kedy ako do slovenčiny, tak do angličtiny prenikali výrazy z latinčiny a gréčtiny (situácia-situation, administrátor-administrator, geografia-geography, cirkulácia-circulation, subjekt-subject, stabilný-stable, tradícia-tradition, a pod.).

Angličtina má bohatú slovnú zásobu a schopnosť prijímať nové slová. Keďže však na rozdiel od ostatných veľkých jazykov neexistuje žiadny regulačný úrad, ktoré by nové slová "prijímal", je veľmi problematické určiť ich počet. Novotvary vznikajú predovšetkým v medicíne, vede a technológiách, ale aj v ďalších oblastiach.

Druhé vydanie Oxford English Dictionary zahŕňa 600 000 slov, ale autori slovníka Merriam Webster 's Third New International Dictionary, Unabridged predpokladajú, že celkový počet je oveľa vyšší. Global Language Monitor po skombinovaní oxfordského slovníka a ďalších slovníkových zdrojov odhadol, že angličtina v súčasnosti obsahuje približne 990 000 slov.

• Zoznam jazykov

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Angličtina
• Wikislovník ponúka heslo Angličtina

• The Story of English
• The Adventure of English