Diskuse:Semtex

OPRAVA: Ing.kpt. Stanislav Bebera nevyvinul SEMTEX v r. 60 v Semtíně, ale v r. 1954-5 ve Vojenkém Technickém Ústavu (poztěji Technická správa NBO) v Praze-Dejvicích. Dělal jsem v té době diplomový projekt v jeho laboratoři a byl jsem tedy "při tom". Po ukončení vývoje (pro zajímavost: celý tým byl Ing. Brebera + 1 laborantka)přešel do Pardubic do VÚPCH, aby se zúčastnil zavedení výroby. Původně šlo o plastickou trhavinu B1 pro potřeby armády, posléze byla pod názvem Semtex A1 uvolněna pro průmyslové použití.

Omlouvám se: "později" a "Technická správa MNO".

Jen taková otázečka, opravdu by se tu mělo uvádět PŘESNÉ složení Semtexu??? 88.102.223.69 14. 2. 2015, 19:55 (CET)Odpovědět

Tie údajné „zloženia“ uvedené v tabulke sú fantazmagórie pravdepodobne skompilované v priebehu rokov rôznymi „nadšencami“ a následne kopírované jedným od druhého. Konkrétne je napríklad dohladatelné, že Semtex 1A a Semtex 10 neobsahujú vôbec žiaden hexogén, jedná sa o pôvodné Breberove čisto pentritové trhaviny. Semtexy typu H mohli podľa podnikovej špecifikácie resp. požiadavky odberajúceho zákazníka obsahovať ako brizantnú zložku zmes pentritu a hexogénu v pomerne širokom rozsahu, avšak Semtex 1H obsahuje ako brizant zmes ca. 60 % pentritu a ca. 40 % hexogénu. Takisto nesprávne údaje sú uvedené ohľadom pojiva — Semtexy 1A a 1H obsahujú ako pojivo syntetický minerálny olej s nízkou teplotou tuhnutia, zahustený do požadovanej viskozity prímesou 18—25 % styrén-butadiénového kaučuku definovanej molekulovej hmotnosti. Semtex 10 obsahuje ako pojivo nízko prchavé amidové rozpúšťadlo, zahustené na požadovanú viskozitu prímesou 25 % nitrilového kaučuku. Uvádzané prímesy rádovo tisícov ppm antioxidantov alebo farbív sú tiež „mimo misu“ — farbené varianty Semtexu obsahujú rádovo desiatky ppm farbív a max. stopy antioxidantov pochádzajúcich z technických polymérov. Tieto údaje sú dohladateľné v dokumentácii výrobcu a odbornej literatúre. Nemyslím si, že by publikácia zloženia týchto troch klasických Semtexov viedla k hrozbe amatérov či teroristov skúšajúcich „vyrobiť Semtex v kuchyni“; zodpovedajúce údaje o zložení väčšiny známych trhavín sú dohladateľné v odbornej a patentovej literatúre. Kritická v tomto ohľade je skôr evidencia dostupnosti prekurzorov pre výrobu vlastných brizantných molekulárnych trhavín, teda aby sa napríklad nedalo bez väčších problémov fyzickou osobou bez odbornej spôsobilosti a koncesie zakúpiť pár hektolitrov kyseliny dusičnej alebo metrák pentaerytritolu. Takisto si nemyslím, že by publikáciou zložení klasických Semtexov na Wikipedii mohla vzniknúť nejaká ujma firme Explosia a. s., nakoľko prípadná konkurencia v oblasti výroby priemyslových trhavín má prístup k rovnakej literatúre a okrem toho aj vlastné analytické laboratóriá, čo robí nejaké „tajenie“ zloženia bezpredmetným. Má niekto námietky voči zodpovedajúcej úprave týchto údajov v článku? Pokial áno, aké? S pozdravom, --134.3.130.234 12. 9. 2017, 01:31 (CEST)Odpovědět

Pokud budou dodané informace ozdrojované, tak si myslím, že námitky nikdo mít nebude. --Hugo (diskuse) 12. 9. 2017, 03:46 (CEST)Odpovědět

Taky se divím, že je tu tabulka se složením. To je vyloženě návod jak si to poskládat doma, stačí jen sehnat uvedené chemické látky. A jestli je to složení zbastlené amatéry nebo se jedná o informace z oficiálního zdroje odněkud, na tom nezáleží. Podle této tabulky si to kdokoliv může doma vyrobit a potenciálně se tak vystavit riziku. Nejen, že tím porušuje zákon o nedovoleném ozbrojování, ale navíc ohrožuje svůj vlastní život a životy okolí. Tabulku bych dal raději pryč, aby to někoho nelákalo. --Polda18 (diskuse • příspěvky) 9. 2. 2022, 11:21 (CET)Odpovědět