Fintice (pomenovanie)

Keďže prvá písomná zmienka obce Fintice je z roku 1272,^[1] čo je väčší časový odstup voči súčastnosti, tak sa skúmajú jednak nasledujúce tvary obce Fintice:

• Fyntha,
• Finta,
• [Finťice],
• [Finčiče],
• Suncia,^[2]
• Fruncta;^[2]

tak aj slovo:

• [fin].

Slovo je odvodené vlastného podstatného mena Finta, resp. jeho varianty. V stredovekej latinčine, odkiaľ pochádza najstaršia písomná zmienka, sa pri pomenovaní obce podľa osoby zapísoval^[3] jej názov v neohýbanom tvare.

Slovo Fintice je zložené z dvoch tvarov Finti + -ce:

• Fint:
  • tvary:
    • slovanizovaný: [Finťi],
    • neslovanizovaný: [Finti],
• -ice:
  • spodstatnené prídavné meno obsahujúce suffix stredovekej písanej latinčiny -icē (na základe analýzy slov finticē a becē jedného dokumentu^[4]), čo je skrátené pre -icae a označujúc nominatív plurálu:^[5][6][7]
    • Asociácia prípadne k čomu:

      	Latinčina	Slovenčina
      rieka (slovenčina)	m[8]	f
      villa (latinčina)	f[9]	f
      dedina (slovenčina)	m / n / m[10]	f
      terra (latinčina), zem (slovenčina)	f[11]	f
      mesto (slovenčina)	n[12]	n

  • praktický medzinárodný zápis (a zároveň neutrálny pre domácich a cudzincov^[13]), a ktorý je podobný/ekvivalentný v slovenčine -icke (napr. fintické zvony).
  • niekto odvádza že od potoka.

Pôvodný všeobecnejší význam *kʷey- sa asi neskôr špecifikoval a od neho sa „oddelil“ *pent-. Toto rozdelenie je zrejme v slovenčine, kde máme pre *pent- slová ako tiecť, vytekať, funí, a pre *kʷey- slová čin(iť), činka.

U predkov slova finta mohlo dosť k nasledujúcim zmenám:

• f zmenené na:
  • na [v] (napr. vynúť, vynájsť),
  • na [č] (napr. rumunské cinta [činta]),
  • na [c] (napr. cicať),
  • na [p]
    • chorvátske pičiti <slovenské piť>),
    • latinského fingo^[14] a pingo,^[15]
  • na [r] (napr. rinčať)
  • na [k]:
    • anglické kind – dieťa (možno súvisí s „dieťa piští/pišči, kričí“).
    • slovenské kýchať.
• t zmenené:
  • na [č/ć] – napr. slová či(či)čkať, čačkať,
  • na [t/ť] – napr. slovo finta, fintiť [finťiť],
  • na [d] – napr. nemecké slovo finden
  • na [g]:
    • gronský pingu (slovenský kopec)
    • inuktitutský pingu (slovenský malý kopček),^[16]
    • anglický penguin (slovenský tučniak),^[17]

Pôvodný význam *kʷey- možno vznikol z vody alebo dymu alebo bol nimi ovplyvnení.
Voda:

• pramení,
• tečie,
  • zvíja sa (t. j. meandruje),
• pení sa,
• zaplavuje (t. j. aj „kreslí“, keď klesá hladina vody),
• a „dáva život“ (dáva pitie, organizmy, material na tehly, …).

• 9. stor. pred Kr., Fintas, Grecko,^[18][19][20]
• 7. stor. pred Kr., Phintas (podľa Androkleide),^[21]

• ? – 279 pred Kr., Phidias z Agrigenta, založil mesto Φιντίας (Fintias, dnešná Licata, Sicília, Taliansko),^[22]
• 526 – 603, Fintan z Clonenagh, Írsko,^[23]
• ? – 635, Fintán z Taghmon, Severné Írsko^[24][25]
• 803/804 – 878, Fintan z Rheinau, Írsko/Švajčiarsko,^[26]
• 1332, Phinta, kňaz svätej Anny , Comuna Sântana de Mureș, Mureș (Rumunsko)
• 1367, Paulus filius Finech; súvis so Finčevec, Chorvátsko.^[27][28]

Rod (zrejme):^[29]

• Fynta, Dávid syn, Scelench castrum, 1282-10-08 – Zeleneč, okres Trnava, Slovensko,^[30][31]
• Finta, Alber, 1328 – dnes Albeř, Čechy (žeby?),
• Finta; Finta fia, Sarfeu (Vas m), cca 382-06-06 – dnes Blatné, Senec, Slovensko,^[32][33]
• Finta Diozisius, Szcutmiklós vara, 1276 – dnes hrad/pevnosť v Turda, Sedmohradsko, Rumunsko,^[34][35]
• Finta Peter, comes, Mosolány, 1330-04-29 – Mocsolya, Rumunsko,^[36][37]
• Fintai Ilona,Finta leánya; Sarfeu (Vas m); 1382-06-06
• Fyntha-i Miklós; Feketehygh vára, Fyntha birtok, Sáros megye; 1272-11-16^{[Pozn. 1][Pozn. 2]}.

Na základe analýze z 12. a 13. storočia:^[38]

• *Finta
  • Fyn,
  • Fynta/Phynta/Phinta.

• ďateľ:
  • zo starej angličtiny fina (ďateľ) + suffix -ta,^[39][40]

• súvisiace s vodou:
  • ryba:
    • Alóza finta (Alosa fallax) - lebo je Finta (maďarsky, ukrajinský a ruský) a Finte (nemecký),^[41]
    • U nás by alóza finta nemala žiť,^[42][43] takže by sa mohlo prípadne jednať o alóza neškvrnitá (Alosa immaculata, Alosa pontica),^[44]
    • súvis s rybolovom? (?),
  • prameň, tiecť, vytekať, prúdiť:
    • z pra-západnej nemčiny finþan,^[45]
    • z praindoeurópskeho pent-,^[46]
    • z latinského fons^[47] → fontana,^[48]
    • Z latinského fio^[49] → na rumunské ființă,^[50]
    • gótsky 𐍆𐌹𐌽𐌸𐌰𐌽 (po anglicky),
    • dedina Finthen, dnes súčasť Mainz (pramene a rimské akvadukty),^[51]
    • rumunsky fântână – prameň, „vodná“ stena,^[52]
    • podobné so slovenským slovom fontána,
  • močiare, bažina:
    • možno narážka na terén a lužné lúky a lesy (okolo rieky Sekčov a západne od centra obce),^[53][54]
    • Fintau, Nemecko^[55] – rieka, ktorá sa do močiarov vlieva,
    • Fintel (hist. aj Wintla), Nemecko – bažinový terén,^[56]
    • Fintavägen, Svédsko; značková cesta („pristupová cesta“) – a la „prameň“ prichádzajúcich áut do sídliska,^[57]
    • Fintlandsmoor, Nemecko – močiar, rašelinisko,^[58]
  • plač:
    • slovinský finčica – ženský „hanblivý“/prudérny plač,^{[59][60][61][62][63]}

nájsť:

• bavorský fint znamená nájsť,^[64]
• zo starej Irštiny „objaviť“, „odkryť“, „zistiť“, „vedieť“,^[65][66][67]

päť:

• zo stredno-hornej nemčiny vünf,^[68]
• v jazyku Mòcheno (v Taliansku) vinf značí päť,^[68][69]

finta (trik): podvodník

• slovinsky finka – prasa, svina (pri hre),^[59]

„strážisko“:

• zo starej angličtiny finta – hraničné územie, družina/posádka, sledovať,^[70][71][72]
• latinské finita ako tvar slova finitus – hraničná,^[73][74]

výmysel:

• zo staršej slovenčiny,^[75][76]

skrytý:

• v berberskom jazyku názov oázy Fint znamená skryté,^[77]

(o)zdobiť, „pačiť sa“:

• zo slovenského fintiť,
• možno odvodené z latinského fingo,^[78]
• možno odvodené z latinského pingo,^[79]
• grecké slovo φίντα (fínta, stredný rod)

šikovný:

• stará gotčina 𐍆𐌹𐌽 (fin) – nomina sacra lord (vo význame pán, vládca alebo majster)^[80][81][82]
• stará francúzština fin:^[83]
  • 14. storočie: šikovný;
  • 15. storočí: malý,malicherný (došlo k negácií/ironizovaniu významu).^[84]
• „vedieť dotiahnuť (niečo) do konca“:
  • zo starej angličtiny finta znamenajúc:^[70]
    • „tail“ – slovenský „chvost“,^[71] „časť“ (niečoho),
    • „sequence“ – slovenský „sekvencia“,
    • „result“ – slovenský „výsledok“,

súvis s peniazmi:

• „finta“ – španielský starodávna daň („finītus“⇒„fintito“ <súvis so „finito“ – „nastaviť limity“>),^[85]
• podobné so:
  • srbsko-chorvatský funta/фунта – jednotka váha, finančná mena,^[86][87][88]
  • macedonský фунта – jednotka váha, finančná mena,^[89]
  • ruský фунт – jednotka váha, finančná mena,^[90]
  • ukrainský фунт – libra alebo jednotka váhy, množstva,^[91]
  • jidiš פֿונט/funt – jednotka hmotnosti, pôvodovne označenie pre ruskú mieru (po anglicky),^[92]
  • armenský ֆունտ/funt – libra alebo jednotka váhy,^[93]

krivý, ohnutý

• z maďarského slova finta,^{[94][95][96][97]}
• zo starej angličtiny finta,^[70][71]
• tiež aj Finteușu Mare, Maramureș; Rumunsko,^[98]

skalnatý:

• z maďarského slova finta,^[97]

nôž:

• poľsky finka – puzdrový nôž, ^[99][100]

klam, lesť:^[101]

• zo slovenského slova finta,

pasca

• grécky φίντα (fínta),

botanické významy:

• absint (nápoj) alebo Palina pravá (Artemisia absinthium),^{[102][103][104]}
• Suncia^[2] – v stredovekej latinčine Valeriána lekárska (Valeriana officinalis),^[105]

uzdraviť:

• „zmeniť predpokladaný ortieľ smrti“ – t. j. vyliečiť sa,
• Cethern mac Fintain (Írska mytológia),^[106]

zabávači/šašovia:

• maď. fintorog, fintur, fintor – slov. grimasa,^{[107][108][109][110][111]}
• Fruncta – stará francúzština frunce = fronce (mračiť sa, chmúriť sa) + suffix -ta,^{[2][112][113][114][115][116]}

ako „urážka“/„žart“ (?):

• v poľštine: „zadymení papier držaní pod nosom“.^[117]

1. ↑ Maď. „Feketehygh“ = slov. „Čierný les“ (Zdroj informácie)
2. ↑ Možno je zdroj DIPLOMATIKAI LEVÉLTÁR (Q szekció) • Családi levéltárak (P szekcióból) • Dessewffy család, grófi (Q 62) • 74669

• Blanár, Dominik. FINTA Z RODU ABA -VOJVODA A PALATÍN. ,
• Fintan (meno, po anglicky),
• stará angličtina: finta (po anglicky),
• fín (slovenský), Finn (anglický), finnr (stará_norčina), Finnic (angličtina).

1. ↑ Boleš, Konštantín Daniel (2016). "DAROVACIA LISTINA KRÁĽA ŠTEFANA V. NA MAJETOK FYNTHA". NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ 5 (1): 115. ISSN 1338-9572. http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-1_2016.pdf. 
2. ↑ ^{2.0 2.1 2.2 2.3} Historický schematizmus slov. farností. www.dominikani.sk. [2023-10-18]. 
3. ↑ Medieval Latin
4. ↑ Jacobus, de Voragine. Legenda aurea sanctorum, sive Lombardica historia. 1497. 
5. ↑ -icus (po anglicky)
6. ↑ -icia (po anglicky)
7. ↑ belong (po anglicky)
8. ↑ villa (po anglicky)
9. ↑ rivus (po anglicky)
10. ↑ village (po anglicky)
11. ↑ terra (po anglicky)
12. ↑ oppidum (po anglicky)
13. ↑ Boleš, Konštantín Daniel (2019). "POČIATKY A VÝVOJ HRADNÉHO PANSTVA ŠEBEŠ". NOTITIÆ HISTORIÆ ECCLESIASTICÆ 8 (2): 118. ISSN 1338-9572. http://nhe.ktfke.sk/data/uploads/archiv/notitiae-2_2019.pdf. 
14. ↑ fingo (po anglicky)
15. ↑ pingo (po anglicky)
16. ↑ pingo (po anglicky)
17. ↑ penguin (po anglicky)
18. ↑ Fintas
19. ↑ Phintas (po nemecky)
20. ↑ Phintas (po nemecky)
21. ↑ Phintas (Androkleide) (po nemecky)
22. ↑ Φιντίας_του_Αγκριτζέντο (po grécky)
23. ↑ Fintan of Clonenagh (po anglicky)
24. ↑ Fintan of Clonenagh (po anglicky)
25. ↑ Fintán of Taghmon (po anglicky)
26. ↑ Fintan of Rheinau (po anglicky)
27. ↑ ZDENKO BALOG: GRAĐA ZA TOPONOMASTIKU I HAGIOGRAFIJU KALNIČKOG KRAJAč; Cris, god. VI., br. 1/2004., str. 59-72
28. ↑ Finčevec (po anglicky)
29. ↑ Székely, Erzsébet. fiok 144. a-i-10 F. 
30. ↑ Dzurjanin, Zdenko. Miesto starého nový, ale socialistický (31. január 2009. sme.sk. Petit Press, a.s. 2009-02-05. 
31. ↑ Zeleneč
32. ↑ Beláková, Mária. HYDRONYMIA SEVERNEJ ČASTI POVODIA MALÉHO DUNAJA. Trnava. 2014. 
33. ↑ Blatné
34. ↑ Mikod Kökényesradnót (po anglicky)
35. ↑ Turda (po česky)
36. ↑ Mocsolya.. arcanum.com. 
37. ↑ Mocsolya (po maďarsky)
38. ↑ Nováková, Mária. Najstaršie uhorské osobné mená a pomenovacia prax na Slovensku v 13.-14. storočí. Filozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, Katedra histórie. 2010-06-30 [2023-12-08]. 
39. ↑ fina
40. ↑ woodpecker
41. ↑ 2028.xlsx. 
42. ↑ Atlas rýb. www.srz-ds.sk. 
43. ↑ Alosa fallax (Lacepède, 1803), Twaite shad. 
44. ↑ Slovensko - Obchodné označenia. [2023-10-18]. 
45. ↑ Proto-West Germanic/finþan (po anglicky)
46. ↑ Proto-Indo-European/pent- (po anglicky)
47. ↑ fons#Latin (po anglicky)
48. ↑ fontana#Latin (po anglicky)
49. ↑ fio#Latin (po anglicky)
50. ↑ ființă#Romanian (po anglicky)
51. ↑ Mainz-Finthen (po nemecky)
52. ↑ fântână#Romanian (po anglicky)
53. ↑ Voj. mapovanie 2 - mapa rok 1839. [2023-10-18]. 
54. ↑ Fintice#Záplavy
55. ↑ Fintau (po nemecky)
56. ↑ Fintel (po nemecky)
57. ↑ Cesta: Fintavägen (1071987913). [2023-10-18]. 
58. ↑ Fintlandsmoor (po nemecky)
59. ↑ ^{59.0 59.1} Pleternik, Makso. Slovensko-nemki slovar. Uredil M. Pleternik. 1891. 
60. ↑ weiblich#German (po anglicky)
61. ↑ Scham (po anglicky)
62. ↑ shame (po anglicky)
63. ↑ bashfulness (po anglicky)
64. ↑ Bairisch (po nemecky)
65. ↑ rofinnadar#Old_Irish (po anglicky)
66. ↑ discover (po anglicky)
67. ↑ find_out (po anglicky)
68. ↑ ^{68.0 68.1} vinf#Mòcheno (po anglicky)
69. ↑ Mòcheno language (po anglický)
70. ↑ ^{70.0 70.1 70.2} finta#Old_English (po anglicky)
71. ↑ ^{71.0 71.1 71.2} tail#Etymology_1 (po anglický)
72. ↑ tailing#Noun (po anglický)
73. ↑ finita#Latin (po anglický)
74. ↑ finitus#Latin (po anglický)
75. ↑ Finta.png. 
76. ↑ Bernolák, Anton. Slowár slowenskí česko-latinsko-ňemecko-uherskí = seu, Lexicon slavicum bohemico-latino-germanico-ungaricum. Budae, typis et sumtibus Typogr. Reg. univers. hungaricae. 1825. 
77. ↑ L'Oasis de Fint. 2023-10-18. 
78. ↑ fingo (po anglicky)
79. ↑ pingo
80. ↑ 𐍆𐌹𐌽#Gothic (po anglicky)
81. ↑ 𐍆𐍂𐌰𐌿𐌾𐌰#Gothic (po anglicky)
82. ↑ lord#English (po anglicky)
83. ↑ https://www.jeantosti.com/noms/f2.html
84. ↑ petit (po anglicky)
85. ↑ Roberts, Edward Arthur. A Comprehensive Etymological Dictionary of the Spanish Language with Families of Words based on Indo-European Roots. 2014. 
86. ↑ funta#Serbo-Croatian
87. ↑ фунта#Serbo-Croatian
88. ↑ dict.cc | currency | English-Slovak Dictionary. dict.cc. Paul Hemetsberger. 
89. ↑ фунта#Macedonian (po anglicky)
90. ↑ фунт#Russian (po anglicky)
91. ↑ фунт#Ukrainian (po anglicky)
92. ↑ פֿונט#Yiddish
93. ↑ ֆունտ#Armenian (po anglicky)
94. ↑ Szamota, István; Zolnai, Gyula. Magyar oklevél-szótár, régi oklevelekben és egyéb iratokban elöforduló magyar szók gyüjteménye. Legnagyobb részüket gyüjtötte Szamota István. A Magyar Tudományos Akadémia megbízásából szótárrá szerk. Zolnai Gyula. Budapest V. Hornyánszky. 1210. 
95. ↑ curvus (po anglicky)
96. ↑ bent#English (po anglicky)
97. ↑ ^{97.0 97.1} Bizonfy, Ferencz. English-Hungarian dictionary. 1886. 
98. ↑ Finteușu_Mare, Maramureș (po rumunsky),
99. ↑ finka#Polish (po anglicky)
100. ↑ Sheath knife (po anglicky)
101. ↑ Historický slovník slovenského jazyka. A – J. Red. M. Majtán et al. 1. vyd. Bratislava: Veda 1991. 535 s. ISBN 80-224-0228-1 (spoluautori V. Blanár, E. Jóna, I. Kotulič, E. Krasnovská, R. Kuchar, M. Majtán, M. Majtánová, Š. Peciar, B. Ricziová, J. Skladaná). (heslo finta)
102. ↑ Antonini, Annibale. Dizionario italiano, latino e francese in cui si contiene, non solamente un compendio del dizionario della Crusca, ma ancora tutto cio, che v'ha di piu rimmarchevole ne' migliori lessicografi, etimologisti, e glossarii,... raccolto dall' abbate Annibale Antonini. Nuova edizione. Riveduta, corretta, e notabilmente accresciuta. Tomo primo, Zväzok 1. 1770. 
103. ↑ assenzio (po anglicky)
104. ↑ Absinthe (po anglicky)
105. ↑ Ferrari V., 2016 - Lessico botanico popolare della provincia di Cremona: dialettale, etimologico, “Monografie di Pianura”, n. 11, Provincia di Cremona, Cremona.
106. ↑ Cethern mac Fintain (po anglicky)
107. ↑ Magyar duda (po anglicky)
108. ↑ fintor#Hungarian (po anglicky)
109. ↑ Szentpétery Imre: Az Árpádházi királyok okleveleinek kritikai jegyzéke II. kötet 2-3. füzet 1272–1290 (Magyar Országos Levéltár kiadványai, II. Forráskiadványok 9. Budapest, 1961 (heslo Fintor) (po maďarsky)
110. ↑ Magyar duda (po maďarsky)
111. ↑ Magyar duda (po anglicky)
112. ↑ frunce#Old_French (po anglicky)
113. ↑ fronce#Old_French (po anglicky)
114. ↑ froncer#French (po anglicky)
115. ↑ scowl (po anglicky)
116. ↑ Synonymický slovník slovenčiny. Red. M. Pisárčiková. 3. nezm. vyd. Bratislava: Veda 2004. 998 s. ISBN 80-224-0801-8 (kolektív autorov: A. Anettová, I. Hrubaničová, Š. Michalus, E. Pícha, M. Pisárčiková, M. Považaj, E. Tibenská). (heslo kaboniť
117. ↑ Rykaczewski, Erazm. A complete dictionary English and Polish and Polish and English. 1849.