[go: up one dir, main page]

Smazaný obsah Přidaný obsah
Hovno
Značky: vrátené vulgarizmy; slang vizuálny editor úprava z mobilu úprava z mobilného webu
d Verzia používateľa 185.152.112.199 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ
Značka: rollback
 
Riadok 45:
Viaceré krajiny kontinentu ale v ostatných rokoch zaznamenali rýchly rast hospodárstva. Medzi inými napríklad Angola, Nigéria, Etiópia, Mozambik a Rwanda.<ref>[http://www.economist.com/blogs/dailychart/2011/01/daily_chart/], [[Africa's impressive growth, The Economist]]</ref> Afrika je k roku 2013 ekonomicky najrýchlejšie rastúcim kontinentom <ref>[http://www.economist.com/news/leaders/21572773-pride-africas-achievements-should-be-coupled-determination-make-even-faster/], [[The world’s fastest-growing continent, The Economist]]</ref>. Značnú časť tohto rastu možno pripísať rozšíreniu informačných technológií, predovšetkým mobilným telefónom. <ref>[http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=1693963 Mobile Phones and Economic Development in Africa by Jenny Aker, Isaac Mbiti :: SSRN<!-- Bot generated title -->]</ref>
 
== HovnoObyvateľstvo ==
[[Demografia|Populácia]] Afriky sa za posledných 40 rokov rapídne zvýšila, a preto je relatívne mladá. V niektorých afrických štátoch je viac ako polovica populácie mladšia ako 25 rokov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=World Population Prospects - Population Division - United Nations|url=https://population.un.org/wpp/|vydavateľ=population.un.org|dátum prístupu=2022-10-02}}</ref> Celkový počet ľudí v Afrike vzrástol z 229 miliónov v roku [[1950]] na 630 miliónov v roku [[1990]].<ref name=":0" /> V roku 2021 sa počet obyvateľov Afriky odhaduje na 1,4 miliardy.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Africa - The World Factbook|url=https://www.cia.gov/the-world-factbook/africa/|vydavateľ=www.cia.gov|dátum prístupu=2022-10-02}}</ref> V južnej, strednej a juhovýchodnej Afrike je väčšina osôb hovoriacich [[Bantu|bantuskými]] jazykmi (súčasť nigero-konžskej jazykovej rodiny). Bantusky hovoriace národy zo [[Sahel|Sahelu]] sa postupne rozširovali cez väčšinu [[Subsaharská Afrika|subsaharskej Afriky]]. Obyvatelia [[Západná Afrika|západnej Afriky]] hovoria predovšetkým nigersko-konžskými jazykmi, hoci sa nachádzajú aj niektoré nilosaharsky a afro-ázijsky hovoriace skupiny. Najväčšie a najvplyvnejšie sú etnické skupiny Joruba, Igbo, Fulani, Akan a Wolof. Na centrálnej [[Sahara|Sahare]] sú najvýznamnejšie skupiny Mandinka alebo Mande. Čadsky hovoriace skupiny, vrátane Hausa, sa nachádzajú v severnejších častiach regiónu najbližšie k Sahare a nilo-saharské komunity, ako sú Songhai, Kanuri a Zarma, sa nachádzajú vo východných častiach západnej Afriky hraničiacej so strednou Afrikou. Národy [[Severná Afrika|severnej Afriky]] tvoria tri hlavné domorodé skupiny: [[Berberi]] na severozápade, [[Egypťania]] na severovýchode a národy hovoriace nilo-saharsky na východe. [[Arabi]], ktorí prišli v 7. storočí nášho letopočtu, zaviedli do severnej Afriky arabský jazyk a [[islam]]. Semitskí [[Feničania]] (ktorí založili [[Kartágo]]) a Hyksósovia, indoiránski Alani, indoeurópski Gréci, Rimania a Vandali sa usadili aj v severnej Afrike. V [[Maroko|Maroku]] a [[Alžírsko|Alžírsku]] zostali v 21. storočí významné berberské komunity, zatiaľ čo v menšej miere sú ľudia hovoriaci berbersky prítomní aj v niektorých regiónoch [[Tunisko|Tuniska]] a [[Líbya|Líbye]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Q&A: The Berbers|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/africa/3509799.stm|dátum=2004-03-12|dátum prístupu=2022-10-02|jazyk=en-GB|periodikum=BBC}}</ref> Berbersky hovoriaci [[Tuaregovia]] a iné často kočovné národy sú hlavnými obyvateľmi saharského vnútrozemia severnej Afriky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tuaregové: muslimové s křesťanskou minulostí a polyteistickými berberskými kořeny|url=https://info.dingir.cz/2020/02/tuaregove-muslimove-s-krestanskou-minulosti-a-polyteistickymi-berberskymi-koreny/|dátum prístupu=2022-10-02|jazyk=cs|meno=Ondřej|priezvisko=Havelka|vydavateľ=Dingir|odkaz na autora=Ondřej Havelka (cestovateľ)}}</ref> V [[Sudán|Sudáne]], hoci prevláda arabská [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúra]], ho väčšinou obývajú skupiny, ktoré pôvodne hovorili nilosaharsky, ako sú Núbijci, Fur, Masalit a Zaghawa, ktorí sa v priebehu storočí rôzne miešali s migrantmi z [[Arabský polostrov|Arabského polostrova]]. Malé komunity afroázijsky hovoriacich nomádov Beja možno nájsť aj v [[Egypt|Egypte]] a [[Sudán|Sudáne]].<ref>{{Citácia knihy|titul=The Linguistic Prehistory of the Sahara|url=https://www.cambridge.org/core/books/burials-migration-and-identity-in-the-ancient-sahara-and-beyond/linguistic-prehistory-of-the-sahara/76E34016357D7694FCF23CCF9A7F29D3|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=2019|miesto=Cambridge|isbn=978-1-108-47408-5|strany=431–463|edícia=Trans-Saharan Archaeology|poznámka=DOI: 10.1017/9781108634311.014|meno=Roger|priezvisko=Blench}}</ref> V Africkom rohu niektoré [[Etiópia|etiópske]] a [[Eritrea|eritrejské]] skupiny (ako Amhara a Tigrajci) hovoria jazykmi semitskej vetvy afro-ázijskej jazykovej rodiny, zatiaľ čo Oromovia a Somálci hovoria jazykmi z kušitskej vetvy.