Vincent van Gogh

Vincent van Gogh sa narodil 30. marca 1853 v Groot Zundert, v časti Severného Brabantska v Holandsku, ako prvý z piatich (žijúcich) detí kalvínskeho pastora, Theodora van Gogha. Vincent bol až druhorodený syn, prvý syn, tiež pomenovaný Vincent, sa narodil mŕtvy. Van Goghova mama pochádzala z prosperujúcej rodiny z Haagu a jeho otec bol najmladší syn ministra. Stretli sa, keď sa Annina mladšia sestra, Cornelia, vydala za Theodorovho staršieho brata Vincenta. Van Goghovi rodičia sa zobrali v máji 1851 a presťahovali sa do Zundertu. Jeho brat Theo bol narodený 1. mája 1857. Mal aj ďalšieho brata, Cor, a tri sestry: Elisabeth, Anna a Willemina. V neskoršom živote si Van Gogh zachoval kontakt len s Theom a Willeminou.

Van Gogh bol vážne a zamyslené dieťa. Doma ho učila mama s vychovávateľkou a v roku 1860 ho poslali do dedinskej školy. V roku 1864 bol umiestnený do internátnej školy v Zevenbergene, kde sa cítil opustený a bojoval za to, aby mohol ísť domov. Namiesto toho ho rodičia poslali na strednú školu v Tilburgu, kde bol veľmi nešťastný. Jeho záujem o umenie začal v mladom veku. Jeho mama ho povzbudzovala ku kresleniu, keď bol dieťa. Jeho prvotné kresby sú expresívne, ale nepribližujú sa intenzite jeho neskorších diel. Constant Cornelis Huijsmans, ktorý bol úspešný maliar v Paríži, učil študentov v Tilburgu. Javí sa, že Van Goghovo hlboké nešťastie zatienilo Huijsmansove hodiny, ktoré mali malý efekt. V marci 1868 sa náhle vrátil domov. Neskôr napísal, že jeho mladosť bola "strohá a chladná a neúrodná".

V júli 1869 mu Van Goghov ujo Cent sprostredkoval miesto v Goupilovej galériíí-antikvariátu v Haagu. Po dokončení jeho tréningu v roku 1873 bol preložený do pobočky Goupil & Cie pobočky v Londýne. Toto bolo pre Van Gogha šťastné obdobie, bol úspešný v práci a v dvadsiatich zarábal viac ako jeho otec. Theova manželka neskôr poznamenala, že to bol najlepší rok pre Van Gogha.

Zaľúbil sa do dcéry jeho prenajímateľa bytu, Eugénie Loyerovej, ale po tom, čo vyznal svoje city, bol odmietnutý, lebo Eugénie bola tajne zasnúbená s bývalým podnájomníkom. Stal sa viac osamoteným a nábožensky horlivým. Jeho otec a ujo zariadili jeho prestup do Paríža v roku 1875, kde sa pohoršoval nad problémami firmy a bol prepustený nasledujúci rok.

V apríli 1876 sa vrátil do Anglicka, kde zobral neplatenú prácu ako suplujúci učiteľ v malej internátnej škole v Ramsgate. Keď sa majiteľ presťahoval do Isleworth v Middlesex, Van Gogh išiel s ním.^[3] Táto dohoda nevyšla a Van Gogh odišiel. Jeho rodičia sa zatiaľ presťahovali do Ettenu, v roku 1876 sa vrátil domov na Vianoce na šesť mesiacov začal pracovať v kníhkupectve v Dordrechte. V práci bol nešťastný a trávil čas čmáraním alebo prekladaním častí Biblie do angličtiny, francúzštiny a nemčiny. Ponoril sa do náboženstva a stával sa čoraz viac zbožnejším a rehoľným. Podľa jeho spolubývajúceho, Paulus van Görlitz, Van Gogh jedol šetrne a vyhýbal sa mäsu.

Aby podporil jeho nábožné presvedčenie a jeho túžbu stať sa kňazom, v roku 1877 ho jeho rodina poslala do Amsterdamu žiť s jeho ujom Johannesom Strickerom, rešpektovaným bohoslovcom. Pripravil sa na vstupnú skúšku z teológie na Amsterdamskú univerzitu, ale neprešiel a v júli 1878 odišiel z domu svojho uja. Pustil sa do trojmesačného kurzu v protestantskej misijnej škole v Lakene, blízko Bruselu, ale tiež neprešiel.

V januári 1879 prijal prácu ako misionár v Petit-Wasmes, ťažobnej oblasti s uhlím, Borinage, v Belgicku. Aby ukázal podporu jeho ochudobnenému zhromaždeniu, vzdal sa svojho pohodlného ubytovania v pekárni pre bezdomovca a presťahoval sa do malej chaty, kde spal na slame. Jeho úbohé podmienky na život sa nepáčili cirkevným úradom, ktoré ho odmietli za "podkopávanie dôstojnosti kňazstva". Potom odkráčal 75 kilometrov do Bruselu, vrátil sa na chvíľu do Couesmes v Borinage, ale nakoniec podľahol nátlaku od jeho rodičov, aby sa vrátil do Ettenu. Zostal tam do roku 1880, čo spôsobilo obavy a frustráciu pre jeho rodičov. Jeho otec bol obzvlášť frustrovaný a odporučil, aby jeho syn bol poslaný do blázinca v Geele.

Van Gogh sa vrátil do Couesmes v auguste 1880, kde sa ubytoval s baníkom až do októbra. Začal sa zaujímať o ľudí a scény okolo neho a zaznamenal ich v kresbách po tom, čo mu Theo odporučil, aby sa začal zaoberať umením. Neskôr toho roku cestoval do Bruselu, aby nasledoval Theovo odporučenie študovať s holandským umelcom Willemom Roelofsom, ktorý ho presvedčil, napriek jeho odporu k formálnym umeleckým školám, aby navštevoval Académie Royale des Beaux-Arts. Zapísal sa tam v novembri 1880 a študoval anatómiu a bežné pravidlá modelovania a perspektívy.

 

Van Gogh sa vrátil do Ettenu v apríli 1881 na predĺžený pobyt s rodičmi. Pokračoval s kreslením, často používal jeho susedov ako objekty na kreslenie. V auguste 1881 prišla na návštevu jeho nedávno ovdovená sesternica, Cornelia "Kee" Vos-Strickerová, dcéra jeho matkinej staršej sestry Willeminy a Johanessa Strickera. Bol nadšený a chodil s ňou na dlhé prechádzky. Kee bola od neho o sedem rokov staršia a mala osemročného syna. Van Gogh všetkých prekvapil tým, že jej vyhlásil, že je do nej zamilovaný a požiadal ju o ruku. Ona odmietla. Potom ako sa Kee vrátila do Amsterdamu, Van Gogh išiel do Haagu skúsiť predať maľby a stretnúť sa s jeho bratrancom Antonom Mauveom. Mauve bol ten úspešný maliar, ktorým Van Gogh túžil byť. Mauve ho pozval, aby sa vrátil o pár mesiacov a strávil čas medzi tým pracovaním s uhlíkmi a pastelmi. Van Gogh išiel naspäť do Ettenu a nasledoval túto radu.

V novembri 1881 Van Gogh napísal list Johanessovi Strickerovi a bratovi Theovi ho opísal ako útok na Stickera.^[4] Pár dní potom odišiel do Amsterdamu.^[5] Kee sa s ním nestretla a jej rodičia napísali, že jeho "vytrvalosť je nechutná".^[6] Zo zúfalstva si dal svoju ruku do ohňa v lampe, so slovami „Dovoľte mi ju vidieť na tak dlho ako dokážem držať svoju ruku v ohni.“^[6] Túto udalosť si veľmi dobre nepamätal, ale neskôr usúdil, že jeho ujo oheň uhasil. Otec Kee zdôraznil, že by sa mal brať ohľad na jej odmietnutie a že svadba nebude, hlavne kvôli Van Goghovej neschopnosti uživiť sa.

Mauve si zobral Van Gogha pod svoje krídlo ako študenta a predstavil ho vodovým farbám, s ktorými pracoval nasledujúci mesiac predtým, ako sa vrátil domov na Vianoce. Pohádal sa s otcom, lebo odmietal navštevovať kostol a odišiel do Haagu. V januári 1882 mu Mauve predstavil olejové farby a požičal peniaze na zriadenie štúdia. V priebehu mesiaca sa Van Gogh a Mauve pohádali, pravdepodobne o životaschopnosti kresby sadrových odliatkov. Van Gogh si mohol dovoliť najať iba ľudí z ulice ako modelov, čo bola praktika, ktorú Mauve neschvaľoval. V júni trpel kvapavkou a zostal tri týždne v nemocnici.^[7] Čoskoro potom prvýkrát maľoval olejovými farbami, ktoré si kúpili za peniaze požičané od Thea. Toto médium sa mu páčilo. Bol prekvapený, aké dobré boli výsledky.

Do marca 1882 sa Mauve stal chladným voči Van Goghovi a prestal mu odpisovať na listy. Dozvedel sa o Van Goghovej domácej dohode s alkoholičkou a prostitútkou Clasinou Mariou "Sien" Hoornikovou a s jej mladou dcérou. Van Gogh stretol Sien koncom januára 1882, keď mala päťročnú dcéru a bola tehotná. Predtým porodila dve deti, ktoré zomreli, ale Van Gogh o tom nevedel. 2. júla porodila chlapca a dala mu meno Willem. Keď sa Van Goghogov otec dozvedel o detailoch ich vzťahu, vyvíjal tlak na Van Gogha, aby opustil Sien a jej dve deti. Vincent mu najskôr vzdoroval a rozmýšľal nad presťahovaním rodiny mimo mesta, ale neskôr v roku 1883 od Sien a jej dvoch detí odišiel.

Chudoba mohla dotlačiť Sien naspäť k prostitúcii, domov sa stal menej šťastným a Van Gogh odišiel, lebo rodinný život bol nezlučiteľný s jeho umeleckým vývojom. Sien dala svoju dcéru svojej matke a malého Willema svojmu bratovi. Willem si pamätal návštevu Rotterdamu, keď mal asi 12 rokov, keď sa jeho strýko snažil presvedčiť Sien, aby sa zaňho vydala kvôli legitimácii dieťaťa. Veril tomu, že jeho otcom bol Van Gogh, ale čas jeho narodenia to robí nepravdepodobným. Sien sa utopila v rieke Šelda v roku 1904.

V septembri 1883 sa Van Gogh presťahoval do Drenthe v severnom Holandsku. V decembri, poháňaný samotou, šiel žiť so svojimi rodičmi, potom do Nuenenu.

V Nuenene sa Van Gogh sústredil na maľovanie a kreslenie. Pracoval von a veľmi rýchlo, dokončil náčrty a maľby tkáčov a ich chalúp. Van Gogh dokončil aj De pastorie in Nuenen, ktoré bolo ukradnuté zo Singer Laren v marci 2020.^[8] Od augusta 1884 sa k pridala k jeho vpádom na miesta, kde to nemali dovolené, Margot Begemann, susedova dcéra o desať rokov od neho staršia. Ona sa zaľúbila a on jej lásku opätoval, aj keď menej nadšene. Chceli sa zobrať, ale ani jedna z rodín nesúhlasila. Margot bola rozrušená a predávkovala sa strychnínom, ale prežila potom, ako ju Van Gogh rýchlo dopravil do nemocnice nablízku. V marci 1885 jeho otec zomrel po infarkte.

Van Gogh namaľoval mnoho zátiší v roku 1885. Počas jeho dvojročného pobytu v Neunen dokončil mnoho kresieb a malieb vodovými farbami a skoro 200 olejových malieb. Jeho farebná škála sa skladala hlavne z pochmúrnych zemitých farieb, hlavne tmavá hnedá a nejavila žiadne známky živých farieb, ktoré boli význačné pre jeho neskoršie práce.

V roku 1885 prejavil záujem o jeho tvorbu obchodník z Paríža. Theo sa spýtal Vincenta, či mal nejaké maľby pripravené na výstavu. V máji Van Gogh odpovedal s jeho prvým významným dielom De Aardappeleters a sériou "štúdiá charakteru sedliakov", ktoré boli vyvrcholenie viacero rokov práce. Keď sa sťažoval, že Theo sa nesnažil dostatočne predávať jeho maľby v Paríži, jeho brat mu odpovedal s tým, že boli príliš tmavé a nedržali sa svetlej farebnej škály impresionizmu. V auguste bola jeho práca prvýkrát verejne vystavená vo výklade obchodu obchodníka v Haagu. Jedna z jeho sedliackych modeliek otehotnela v septembri 1885. Van Gogh bol obvinený z vnucovania sa jej a dedinský kňaz zakázal farníkom, aby mu stáli ako modely.

V ten november sa presťahoval do Antverp a prenajal si izbu nad obchodom obchodníka s farbami. Žil v chudobe a jedol biedne, preferoval míňanie peňazí, ktoré mu poslal Theo na materiály potrebné na maľovanie a modelov. Chlieb, káva a tabak sa stali jeho základnou potravou. Vo februári 1886 napísal Theovi, že si dokáže spomenúť iba na šesť teplých jedál, ktoré zjedol od predchádzajúceho mája. Jeho zuby sa stali uvoľnenými a bolestivými. V Antverpách sa zapísal na štúdium teórie farieb a trávil čas v múzeách - konkrétne študovaním diel Petra Paula Rubena - a rozšíril svoju farebnú platu o karmínovú červeň, kobaltovú modrú a smaragdovo zelenú. Van Gogh si kúpil japonské ukijo_e drevoryty v prístavnej štvrti, neskôr zahrnul prvky ich štýlu do pozadí niektorých svojich malieb. Zase sa začal opíjať a bol hospitalizovaný medzi februárom a marcom 1886, keď bol pravdepodobne liečený aj na syfilis.

Van Gogh údajne trpel psychickou poruchou a preto je známy najmä tým, že si sám urezal kus ľavého ucha. Podľa inej teórie mu kus ucha usekol šabľou pri hádke maliar Paul Gauguin (jeho veľký vzor) a len pred políciou tvrdili, že si ho odrezal sám.

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vincent van Gogh

• The Vincent van Gogh Gallery

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vincent Van Gogh na anglickej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.