Turňa (rieka)

 

Turňa pramení v geomorfologickom celku Slovenský kras na juhovýchodnom okraji podcelku Silická planina, presnejšie v jeho geomorfologickej časti Silické úboče^[2], na úpätí severného svahu juhovýchodnej rázsochy Silickej planiny, v nadmorskej výške cca 350 m n. m.. Nadmorská výška výverového lokusu osciluje v závislosti na objeme prebytkov krasových vôd v krasovom masíve. V roku 1974, počas lokálnych hydrologicko-meteorologických extrémov, oscilovala nadmorská výška výveru rádovo až v desiatkach metrov. Turňa drénuje významnú jaskynnú sústavu Vápenného vrchu na Silickej planine, do ktorej patrí podľa súčasného stavu poznania 8 známych jaskýň. Zdrojom jej vôd vo výverovom úseku je sústava ponorov na plošine planiny západne od Siličky (Kisfalu), konkrétne v oblasti Vápenného vrchu vrchu (580 m n. m.) a západného ukončenia Pohanského údolia (550 m n. m.). Viacero ponorov tu zaniklo v dôsledku antropických zásahov v reliéfe planiny (stavba plynovodu, poľnohospodárska činnosť). V ponoroch sa ponárali a v existujúcich sa stále ešte ponárajú kratšie povrchové toky z nekrasového werfénskeho súvsrtvia, ktorého polohy sa vyskytujú severne od sústavy ponorov Vápenného vrchu.

Od sústavy ponorov Vápenného vrchu sa už v podzemí tohto krasového masívu formuje zárodočná Turňa. Jej podzemný priebeh je známy len čiastočne - v podobe významnej fluviokrasovej Majkovej jaskyne. Samotný vápencový masív tvorí rífová fácia triasových wettersteinských vápencov ladinsko-kordevolského veku. Zo severu ho ohraničuje významná prešmyková línia, ktorá kontroluje pohyb planiny Dolný vrch a Silickej planiny vo vzťahu k Turnianskej kotline. Od svojho výveru Turňa prerezáva na tektonickom styku s wettersteinskými vápencami najprv Silickej planiny a následne i Dolného vrchu aj spodnotriasové súvrstvia zastúpené málo rigidnými a dobre erodoveteľnými sinskými, silickojablonickými a bodvasilašskými vrstvami. V oblasti Veľkého a Malého Paklánu v centrálnej časti Turnianskej kotliny podrezáva tzv. paklianske piesčité vápence turnaika, a v ďalšom priebehu opäť severný svah Dolného vrchu tvorený v tejto časti masívnymi wettersteinskými vápencami. Pred vtokom do Bodvy eroduje kvartérne sedimenty Košickej kotliny.^[7][8]

Od výverového lokusu tečú sprvu rýdzo krasové vody Turne Sokoliou dolinou najprv na sever, pričom v dôsledku vyzrážania Ca(HCO₃)₂ predeľuje na niekoľkých sto metroch koryto rieky séria kaskád a hrádzí z tzv. pramenných vápencov, resp. travertínov holocénneho veku. Zo severu do nej vtekajú menšie potoky z nekrasových súvrství doliny Hlboká, resp. doliny Kochanovej studne. Tu sa vergencia toku mení zo severného na východo-severovýchodný. Nasleduje slabý prítok zo Strmej doliny, Gregorovej doliny a dvoch menších svahových rýh pretekaných vodou len v čase extrémov. Nasleduje séria morfologicky výrazne vyvinutých dolín v spodnotriasových súvrstviach podcelku Turnianskej kotliny, do ktorej vstupuje práve v týchto miestach. Priberá Chovancov potok zľava z priestoru Chovancovej doliny, stáča sa na severovýchod a preteká okrajom obce Silická Jablonica, kde priberá zľava Bazínsky potok. Ďalej priberá ľavostranné prítoky, najprv Chotárny potok (218,3 m n. m.) a následne Vápenný potok v blízkosti obce Hrušov. Pri obci Jablonov nad Turňou sa koryto toku stáča na východ, priberá pravostranný prítok napájaný komplexom krasových prameňov Lúčneho mlyna plytkého i hlbokého obehu (195,8 m n. m.) a ďalej preteká okolo sústavy Hrhovských rybníkov na jej ľavom brehu. Oba rybníky boli založené v priestore niekdajšieho Malého a Veľkého jazera, výdatne napájaného krasovými vodami vyvieračky Veľká hlava v južnej stráni planiny Horný vrch. Turňa následne tečie okrajom obce Včeláre, zľava priberá Chotárny (Zádielsky) potok a vstupuje do Košickej kotliny. Stáča sa na juhovýchod, priberá z ľavej strany ešte Hájsky potok a v katastrálnom území obce Hosťovce sa vlieva do Bodvy. Vtok je na základnej mape 1:10 000 označený kótou 169,7 m n. m., to znamená, že Turňa od výveru po vtok do Bodvy prekonáva výškový rozdiel približne 180 m.^[9]

Okrem uvedených povrchových prítokov z nekrasových území sa do Turne vlievajú aj sesterské vody krasového pôvodu z masívov Silickej planiny, v ktorých drénujú aj významné jaskynné sústavy (napr. Mlynská vyvieračka, Strašná studňa, Vápenná vyvieračka, Eveteš), planiny Dolný vrch (Vyvieračka pri Hradnom buku, Čierna vyvieračka, vyvieračka Brúska, Vyvieračka v záhrade Sv. Andróda, Teplica, Žmeňská studňa, Prerezaná studňa atď.), planiny Horný vrch (Jablonovská vyvieračka, Veľká hlava) a Zádielskej planiny (napr. vyvieračka Žigárd). Z turnaika Turnianskej kotliny sa do nej vlievajú krasové vody hlbokého obehu z vyvieračky Teplica. Niektoré z uvedených krasových prameňov plytkého obehu predstavujú sezónne významné zdroje vôd v povodí Turne, keďže v rámci bilancí svojich výdatností produkujú objemy presahujúce 1 m³/s. Ide predovšetkým o pramene Vápenná vyvieračka (drénuje sústavu Vápennej jaskyne), Eveteš (drénuje sústavu Hrušovskej jaskyne), Veľká hlava a Teplica (Dolný vrch), ktoré drénujú zatiaľ neznáme jaskynné sústavy.

Rieka Turňa dokázala za relatívne krátke obdobie oderodovať objemné i plošne rozsiahle, lež veľmi málo rigidné spodnotriasové werfénske súvrstvia z priestoru dnešnej obrovskej depresie zvanej Turnianska kotlina, ktoré pôvodne vypĺňali priestor medzi planinami Silická planina, Horný vrch, Dolný vrch a Zádielska planina, a to až do relatívnej výšky 500 m n. m. (!) (z pohľadu dnešných geomorfologických pomerov). Svedčí o tom relikt kedysi významnej výverovej jaskyne Prastarý výver v severnom svahu Dolného vrchu, ktorý v januári r. 1997 objavili a preskúmali jaskyniari Slovenskej speleologickej spoločnosti. Uvedené skutočnosti dokazujú, že Turňa pôsobila ako významný a výrazný reliéfotvorný činiteľ. V súčasnosti kopíruje vo svojom východnom úseku severný svah planiny Dolný vrch kontrolovaný prešmykovou štruktúrou - zlomom kryhy Dolného vrchu, ale v relatívne nedávnej minulosti tiekla severne odtiaľ, oveľa bližšie k dnešnej cestnej komunikácii Košice - Rožňava.

Okrem dosiaľ neznámych častí jaskynnej sústavy Vápenného vrchu sa Turňa podľa posledných poznatkov podieľala aj na speleogenéze dosiaľ málo prebádanej ponorovej sústavy jaskýň Veľká sieň - komplex Prikrylových jaskýň. 31. decembra 2015 napoludnie sa jaskyniarom Slovenskej speleologickej spoločnosti podarilo historicky po prvý raz zostúpiť v rámci uvedenej jaskynnej sústavy cca 4-5 m pod úroveň eróznej bázy v Turnianskej kotline, teda pod úroveň koryta samotnej rieky Turňa. Koncept speleogenézy týchto jaskýň predpokladá, že niekdajšia Turňa si vytvorila cez masív planín Dolný vrch/Alsó-hegy (v Maďarsku) a prostredníctvom vyvieračiek v Maďarsku akúsi podzemnú skratku do údolia i rieky Bodva, takisto na maďarskej strane. V súčasnosti prebiehajú intenzívne speleologické prolongačné a prieskumné práce na verifikácii tohto konceptu.^[10][11]

Ešte koncom päťdesiatych rokov minulého storočia patrili biotopy v povodí Turne k mimoriadne hodnotným krajinným prvkom v Slovenskom krase. Necitlivé vodohospodárske úpravy na podstatnej časti toku zlikvidovali pôvodné meandre, vyrovnali koryto, a zdecimovali pôvodné biotopy na brehoch rieky. Veľký zásah predstavovala i výstavba tranzitného plynovodu aj s tým súvisiacou infraštruktúrou. Z Turne sa od kompresorovej stanice pri Jablonove nad Turňou po Včeláre stal kanál s neporovnateľne nižšou biologickou a krajinno-ekologickou hodnotou vo vzťahu k pomerom spred päťdesiatich rokov. Najzachovalejšie úseky Turne pokiaľ ide o nadväzujúce biotopy sú situované v oblasti prameňa po Silickú Jablonicu, oblasť okolo skupiny výverov Lúčneho mlyna, oblasť východne od Veľkého Paklánu a oblasť honov Konopianky i Pod cementárňou východne od Včelárov, v bezprostrednej blízkosti cementárne situovanej pod vápencovým veľkolomom Včeláre.

Súradnice: 48°34′52″S 20°52′26″V / 48,580992°S 20,873938°V / 48.580992; 20.873938