Topoľ
Topoľ (Populus) je rod opadavých listnatých stromov z čeľade vŕbovité (Salicaceae). Ide asi o 60 druhov, ktoré sa medzi sebou často krížia. Sú to veľké a rýchlo rastúce stromy.[1]
| Topoľ | |
 Topoľ kanadský | |
 Topoľ čierny | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Populus Linnaeus | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
V septembrovom vydaní časopisu Science roku 2016, oznámil Joint Genome Institute, že Populus trichocarpa bol prvým stromom, ktorého kód DNA bol sekvenovaný.[2][3]
Topole sú citlivé na hubové ochorenie listov, nekrózu.[4] Peľ je mierne alergénny.[5]
Opis
upraviťRod má veľkú genetickú diverzitu. Druhy rastú do výšky 15 až 50 m, s obvodom kmeňa 2,5 m.
Kôra mladých jedincov je hladká, biela až zelená alebo tmavosivá a často má nápadné lenticely; staré stromy niektorých druhov zostávajú hladké, ale iné sa stávajú drsnými a hlbokými trhlinami. Výhonky sú silné, s (na rozdiel od príbuzných vŕb) je terminálny púčik prítomný. Listy sú špirálovito usporiadané a líšia sa tvarom od trojuholníkového po kruhový alebo (zriedka) lalokový s dlhou stopkou; u druhov v Populus časť Aigeiros, sú stopky laterálne sploštené, takže už ľahký vietor spôsobuje, že listy sa knísajú a dávajú celému stromu „blikajúci“ vzhľad. Veľkosť listov je veľmi variabilná aj na jednom strome, typicky sú malé listy na bočných výhonkoch a veľmi veľké listy na silno rastúcich hlavných výhonkoch. Listy sa často menia na svetlozlaté až žlté pred opadaním na jeseň.[6][7]
Kvety sú väčšinou dvojdomé (zriedka jednodomé) a objavujú sa skoro na jar pred listami. Visia na dlhých jahňadoch vytvorených z pukov v pazuchách listov z predchádzajúceho roka.
Klasifikácia
upraviťRod Populus je tradične rozdelený do šiestich častí na základe listov a kvetných charakteristík[7][8] táto klasifikácia je uvedená nižšie. Súčasné genetické štúdie túto klasifikáciu vo väčšine podporujú. Potvrdzujú aj predtým predpokladanú evolúciu „sieťovú“ evolúciu s pomocou kríženia a introgresie medzi skupinami. Niektoré druhy (uvedené nižšie) majú odlišné vzťahy určené ich jadrovou DNA (zdedenou po otcovi) a plastidovou DNA (zdedenou po matke), dôkaz o hybridnom pôvode.[9] Kríženie pokračovalo a stalo sa v rode bežným s niekoľkými krížencami medzi druhmi v rôznych známych častiach.[6][7][10]
Vybrané druhy
upraviť- Populus časť Populus
- Populus adenopoda (východná Ázia)
- Populus alba – topoľ biely (Európa a centrálna Ázia, pôvodný druh na území Slovenska[11])
- Populus × canescens (P. alba × P. tremula) – topoľ sivý (pôvodný druh na území Slovenska[11])
- Populus spp. X (pozri „spp.“) (Severná Amerika)
- Populus davidiana (východná Ázia)
- Populus grandidentata (východná Severná Amerika)
- Populus sieboldii (východná Ázia)
- Populus tremula – topoľ osikový, osika (Európa, severná Ázia, pôvodný druh na území Slovenska[11])
- Populus tremuloides (Severná Amerika)
- Populus časť Aigeiros (Severná Amerika, Európa, západná Ázia; mierne pásmo)
- Populus deltoides – topoľ deltolistý (východná Severná Amerika)
- Populus fremontii (západná Severná Amerika)
- Populus nigra – topoľ čierny (Európa, pôvodný druh na území Slovenska[11]); tu je radený podľa jadrovej DNA, podľa plastidovej DNA patrí do časti Populus (vrátane Populus afghanica)
- Populus × canadensis (P. deltoides × P. nigra) – topoľ kanadský
- Populus × inopina (P. nigra × P. fremontii)
- Populus časť Tacamahaca (Severná Amerika, Ázia; chladné podnebie)
- Populus angustifolia – topoľ úzkolistý (stredná Severná Amerika)
- Populus balsamifera – topoľ balzamový (severná Severná Amerika) (= P. candicans, P. tacamahaca)
- Populus cathayana (severovýchodná Ázia)
- Populus koreana J. Rehnder – (severovýchodná Ázia)
- Populus laurifolia (stredná Ázia)
- Populus maximowiczii A. Henry – topoľ Maximowiczov (severovýchodná Ázia)
- Populus simonii – topoľ Simonov (severovýchodná Ázia)
- Populus suaveolens Fischer (severovýchodná Ázia)
- Populus szechuanica – topoľ sečuánsky (severovýchodná Ázia); tu je radený podľa jadrovej DNA, podľa plastidovej DNA patrí do časti Aigeiros
- Populus trichocarpa – topoľ chlpatoplodý (západná Severná Amerika)
- Populus tristis (severovýchodná Ázia); tu je radený podľa jadrovej DNA, podľa plastidovej DNA patrí do časti Aigeiros
- Populus ussuriensis (severovýchodná Ázia)
- Populus yunnanensis (východná Ázia)
- Populus časť Leucoides (východná Severná Amerika, východná Ázia; teplé podnebie)
- Populus heterophylla (juhovýchodná Severná Amerika)
- Populus lasiocarpa (východná Ázia)
- Populus wilsonii (východná Ázia)
- Populus časť Turanga (juhozápadná Ázia, východná Afrika; subtropické až tropické podnebie)
- Populus euphratica (severná Afrika, juhozápadná a stredná Ázia)
- Populus ilicifolia (východná Afrika)
- Populus časť Abaso (Mexiko; subtropické až tropické podnebie)
- Populus guzmanantlensis (Mexiko)
- Populus mexicana (Mexiko)
Referencie
upraviť- ↑ STERRY, Paul. Collins Complete Guide to British Trees (A Photographic Guide to Every Common Species). [s.l.] : Collins, 2008. 320 s. ISBN 978-0-00-723685-5. S. 142. (po anglicky)
- ↑ The genome of black cottonwood, Populus trichocarpa (Torr. & Gray). [online]. Science 2006, [cit. 2019-02-22]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Phytozome [online]. phytozome.jgi.doe.gov, [cit. 2019-02-22]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ DIRR, Michael A.. Dirr's Encyclopedia of Trees and Shrubs. [s.l.] : Timber Press, 2011. 952 s. ISBN 978-0-88192-901-0. S. 617. (po anglicky)
- ↑ Cottonwood, Poplar [online]. pollen.com, [cit. 2019-02-22]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b Meikle, R. D. (1984). Willows and Poplars of Great Britain and Ireland. BSBI Handbook No. 4. ISBN 0-901158-07-0.
- ↑ a b c Rushforth, K. (1999). Trees of Britain and rope. Collins ISBN 0-00-220013-9.
- ↑ Eckenwalder, J.E.. Biology of Populus and its implications for management and conservation. Ottawa : NRC Research Press, National Research Council of Canada, 1996. ISBN 9780660165066. Systematics and evolution of Populus.
- ↑ Hamzeh, M., & Dayanandan, S. (2004). Phylogeny of Populus (Salicaceae) based on nucleotide sequences of chloroplast TRNT-TRNF region and nuclear rDNA. Amer. J. Bot. 91: 1398-1408. Available online
- ↑ Eckenwalder, J.E.. Poplar culture in North America. Ottawa : NRC Research Press, 2001. ISBN 978-0-660-18145-5. Key to species and main crosses, s. 325–330.
- ↑ a b c d Zoznam pôvodných stromovitých druhov drevín Slovenska [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2019-02-22]. Dostupné online.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Populus na anglickej Wikipédii.