Stará Kremnička

Stará Kremnička leží v južnej časti Kremnických vrchov, v doline Kremnického potoka (potoka Rudnica). Chotár obce sa vyznačuje značnou členitosťou. Vrch Kamenica (525 m), vrch Skalka (417 m), kostol (291 m) najnižší bod je 261 m.

V modrom štíte strieborný svätec (Svätý Peter) s lúčovitým nimbom, so zlatým, cez hruď previazaným plášťom, so zlatou palicou vo vystretej pravici a zlatým, nahor smerujúcim kľúčom v ľavici. Podkladom pre erb obce bola obecná pečať z prvej polovice 19. storočia. Odtlačok typária z roku 1843 je uložený v Krajinskom archíve v Budapešti v Altenburgerovej zbierke pečatí. Na pečati je kruhopisom nápis SIGIUOLLUM – VETEROKREMNITSKENSE 1843.

Pozostáva z troch pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (3/5), bielej (1/5) a žltej (1/5). Vlajka má pomer strán 2:3 a je ukončená tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi siahajúcimi do tretiny listu.

Chotár obce bol osídlený už v dobe bronzovej. Samotný vznik obce sa datuje do obdobia rokov 1280-1290. O vzniku obce sa zmieňuje aj kremnický archivár Michal Matunák (1866-1931): “Slovenskí obyvatelia Starej Kremničky, ktorá vznikla v rokoch 1280-1290, keď ešte neboli známe zápalky, stá rokov okrem roľníctva a drevárstva, kupčili s kremeňom, z ktorého ľudia ocieľkou kresali oheň. Meno Stará Kremnička vzniklo od tých kúskov kremeňa, vtedy zvaných kremencov, dali i svojej osádke meno Kremenec, z ktorého pochodí jej staré nemecké meno Alt Kremnitz a maďarské Ó Kormocz. Pôvodní obyvatelia boli Slováci.“ Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1442 a nachádza sa SAV v Bratislave. Ďalšia písomnosť je z roku 1487, kedy bol vykonaný súpis urbáru Ostrihomského arcibiskupstva. V roku 1488 bola v obci mýtna stanica. V roku 1571 mala obec 8 a ¾ usadlosti. V roku 1601 bolo v obci 35 domov.

Začiatkom 17. storočia predstavovali veľké nebezpečenstvo stavovské povstania pod vedením Štefana Bočkaja, (1604-1605), neskôr to boli Turci, ktorí veľké škody spôsobili najmä v roku 1627. V druhej polovici 17. storočia a začiatkom 18. storočia bola Stará Kremnička svedkom udalostí, ktoré súviseli s prechodom povstaleckých vojsk Gabriela Bethlena, Imricha Tököliho, Juraja I. Rákociho a Františka Rákociho II.

V rokoch 1848-1849 sa cez obec presúvali niekoľkokrát vojská maďarského generála Artúra Görgeyho. Cez obec prechádza železničná trať Zvolen-Vrútky. Jej najkrajší úsek z Hronskej Dúbravy do Kremnických Baní dostal prezývku Slovenský Semmering, pre svoj horský profil trate. Trať sa vinie vysoko po strmých úbočiach kopcov, Kremnických vrchov, zarezávajúca sa do skál a prechádza cez mnoho tunelov. Bola postavená v rokoch 1870-1872 ako súčasť Uhorskej severnej železnice spájajúcej Vrútky s Budapešťou. Počas výstavby tu pracovalo takmer 6000 robotníkov, prevažne zo zahraničia. V Starej Kremničke púta pozornosť železničná zastávka, prilepená na skalnom, strmom úbočí kopca Kamenica (525 m), ako lastovičie hniezdo vo výške 371 m. Bola postavená v rokoch 1911–1915. V súčasnosti stanica chátra a o jej záchranu sa od roku 2011 snaží OZ KAMENICA Stará Kremnička.

V máji 1919 pri Starej Kremničke prebiehali boje medzi Maďarskou červenou armádou a československými vojakmi.

Počas II. svetovej vojny po vypuknutí SNP prebiehali v okolí Starej Kremničky ťažké obranné boje Slovenskej povstaleckej armády pred postupujúcimi nemeckými jednotkami SS Schill a Tatra, ktorých úlohou bolo potlačiť SNP. Do bojov zasiahol aj prvýkrát pancierový vlak IPV I - Štefánik (5.X.1944). V roku 2009 bol tento pancierový vlak zrekonštruovaný a zúčastnil sa rekonštrukcie bojov, ktoré sa uskutočnili pri Starej Kremničke 12. septembra 2009 na autentických miestach. Pri tejto príležitosti bola pri železničnom tuneli Kečka umiestnená pamätná tabuľa na pôsobenie pancierového vlaku v Starej Kremničke. V súčasnosti je vlak vystavený v Múzeu SNP v Banskej Bystrici.

Po Vianociach 27.12.1944 sa na žel. stanici stala veľká tragická udalosť nemeckej armády. Z dôvodu poruchy na brzdách sa tu vykoľajil vojenský transport plný vojakov, zbraní a munície. Podľa údajov v obecnej kronike, údajne tu zahynulo 370 nemeckých vojakov. Záchranné práce organizovali nemeckí vojaci a dôstojníci. Mŕtvych vojakov odvážali nákladné autá na neznáme miesto. V obci nebol nikto pochovaný. Dodnes sa nepodarilo získať dokumenty, ktoré sa by sa zmieňovali o tejto udalosti.

Začiatky vyučovania siahajú do roku 1852. Prvá budova pre potreby školy bola postavená v roku 1862. Prvým učiteľom bol Jozef Trangoš, ktorý tu pôsobil 35 rokov. Zomrel v obci a je pochovaný na miestnom cintoríne. Škola zhorela pri požiari v roku 1931, ktorý vznikol v susedstve školy a preniesol sa aj školu. Na jej mieste bola v roku 1932 postavená nová škola, v ktorej sa vyučovanie začalo 7.1.1933. Svojmu účelu po rôznych prestavbách a rekonštrukciách slúži dodnes.

• Rímskokatolícky kostol sv. Imricha, jednoduchá jednoloďová stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1890. Stojí na mieste staršieho kostola Rozoslania apoštolov spomínaného v roku 1674, ktorý v roku 1888 vyhorel. Loď kostola je plochostropá, presbytérium je kryté kupolou. Výmaľba kostola je dielom J. Hocka z rokov 1890-1891.^[4] Fasády kostola sú hladké, veža je ukončená ihlancovou helmicou.
• Vetracia šachta Ferdinandovej dedičnej štôlne z roku 1842. Táto technická pamiatka je vysoká 7 a v priemere dva metre, ústi v záhrade domu číslo 112.^[5]
• Božia muka, gotický stĺp s lampášom z obdobia okolo roku 1540.^[6]

•  
  Vetracia šachta Ferdinandovej štôlne
•  
•  

V obci bol vybudovaný náučný chodník Kamenica, ktorý je zameraný na históriu obce, geológiu, faunu a flóru, prechádza zaujímavými miestami v okolí obce. Začiatok chodníka je pri turistickom smerovníku v strede obce pri Obecnom úrade. Najväčším lákadlom chodníka je jedinečný panoramatický výhľad z vrchu Kamenica (525 m) na Štiavnické vrchy, Žiarsku kotlinu, Pohorie Vtáčnik a Kremnické vrchy. Výstup na Kamenicu trvá približne 1,5 hod. a je mierne náročný, absolvovanie celého náučného chodníka trvá asi 3,5 hod.

• Oficiálna stránka obce
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.