STS-71
STS-71 bola misia raketoplánu Atlantis. Cieľom letu bolo prvé stretnutie raketoplánu s ruskou orbitálnou stanicou Mir. Raketoplánom sa na Zem vracala pôvodná trojčlenná posádka stanice, ktorú vystriedala nová dvojčlenná posádka.
| Znak misie | |||||
|---|---|---|---|---|---|
 | |||||
| Údaje o misii | |||||
| Názov misie: | STS-71 | ||||
| COSPAR ID: | 1995-030A | ||||
| Raketoplán: | Atlantis | ||||
| Posádka: | 7 | ||||
| Kozmodróm (rampa): | Kennedyho vesmírne stredisko (39-A) | ||||
| Štart: | 27. jún 1995 | ||||
| Pristátie: | 7. júl 1995 | ||||
| Trvanie: | 9 dní 19 hodín 23 minút 9 sekúnd | ||||
| Počet obehov: | 153 | ||||
| Apogeum: | km | ||||
| Perigeum: | km | ||||
| Inklinácia: | 51,6 stupňov | ||||
| Vzdialenosť: | 4,1 milióna km | ||||
| Hmotnosť: | kg (pri štarte) kg (pri pristátí) | ||||
| Fotografia posádky | |||||
 | |||||
| Navigácia | |||||
| |||||
Posádka raketoplánu
upraviť- Robert Lee Gibson (veliteľ)
- Charles J. Precourt (pilot)
- Ellen L. Bakerová (1. letový špecialista)
- Gregory J. Harbaugh (2. letový špecialista)
- Bonnie J. Dunbarová (tretí letový špecialista)
- Anatolij Soloviov (štvrtý letový špecialista)
- Nikolaj Budarin (piaty letový špecialista)
Priebeh letu
upraviťPrípravy na misiu STS-71 začali s mimoriadne veľkým predstihom, už v roku 1992. V závodoch Rockwell International v Downey bola vyrobená nová a zmodernizovaná verzia spojovacieho uzla APAS. Prvý spojovací uzol bol použitý pri lete Sojuz Apollo. Aj orbiter Atlantis prešiel zmenami. Vlastné prípravy na let začali v hangári OPF. 20. apríla 1995 bol družicový stupeň prevezený do budovy VAB, nasledujúci deň ho technici pripojili k motorom SRB a nádrži ET a 26. apríla sa celá zostava presunula na rampu 39-A. Odpočítavanie bolo zahájené 20. júna o 13.30 UT. Štart bol dvakrát odložený, až napokon raketoplán vyštartoval 27. júna 1995 o 19.32.19,044 UT, presne na začiatku štartovacieho okna. V T +45 min sa uskutočnil manéver OMS-2. Trval len 45 sekúnd a naviedol družicový stupeň na dráhu vo výške iba 157-292 km. Šlo o najnižšiu dráhu v histórii letov raketoplánov. Nízka dráha bola zvolená zámerne, pretože umožňovala čo najrýchlejšie približovanie k Miru. Ďalší manéver o 23.11 UT zvýšil dráhu na 293 až 389 km, čím ale klesla rýchlosť približovania z 1630 na 520 km za obeh. 28. júna previedli piloti ďalší manéver, aby Atlantis prešiel na dráhu 300-391 km a 29. júna posledný manéver na zvýšenie perigea. Potom Gibson uskutočnil záverečný približovací manéver. K vlastnému spojeniu oboch telies došlo o 13.00 UT, presne v plánovanom okamihu. Po dosiahnutí tohoto úspechu zavládla radosť v Houstone aj v Kaliningrade. Potom astronauti začali napúšťať vzduch do spojovacieho modulu. Za 90 minút mohol Gibson otvoriť vstupný prielez a obe posádky sa stretli. Po prenesení osobnej výbavy prevzal Anatolij Solovjov velenie na Mire a Nikolaj Budarin funkciu palubného inžiniera. Na palube Spacelabu sa uskutočnili experimenty prevažne z lekársko-biologickej oblasti. Súbežne s tým bol na Mir premiestňovaný náklad. Obe telesá sa od seba oddelili 4. júla o 11.10 UT. Atlantis sa vydal na pomalý oblet stanice, potom prešiel na samostatnú dráhu. Pristávací manéver začal o 13.45 UT zážihom motorov OMS. Raketoplán vstúpil do atmosféry a pristál na Kennedy Space Center. K úplnému zastaveniu stroja došlo o 14.55.27 UT.
Iné projekty
upraviťCommons ponúka multimediálne súbory na tému STS-71