Rozpínanie vesmíru

Rozpínanie vesmíru alebo expanzia vesmíru je vlastnosť vesmíru, ktorá sa prejavuje vzájomným vzďaľovaním galaxií aj bublín medzigalaktického plynu.

Rozpínanie vesmíru je fyzikálna skutočnosť zmeraná hlavne pomocou červeného posunu. Pozorovaním vesmíru sa zistilo, že čím sú objekty vzdialenejšie, tým väčšou rýchlosťou sa od nás vzďaľujú. Podľa súčasných astronomických vedomostí vesmír vznikol z gravitačnej singularity pred cca 13,7 miliardami rokov (Veľký tresk) a odvtedy sa rozpína. Zatiaľ nie je známe, či sa bude rozpínať večne, alebo jedného dňa sa rozpínanie zastaví a nastane kontrakcia vesmíru končiaca opätovne v singularite. Predbežne sa predpokladá, že hustota hmoty vo vesmíre je taká, že rozpínanie sa nikdy nezastaví. Vo vesmíre však existuje veľké množstvo „neviditeľnej hmoty“ alebo tiež temnej hmoty, takže nie je presne známa jeho hustota. Ak je hustota vesmíru väčšia než kritická, začne sa zmršťovať, ak je menšia, bude večne expandovať, a ak je rovná kritickej hustote, bude sa rozširovanie postupne spomaľovať, až sa v limite zastaví, ale nezačne kontrakcia.

V roku 1998^[1] sa z pozorovaní supernov typu Ia zistilo, že rozpínanie vesmíru sa zrýchľuje – toto by mohlo byť spôsobené dominanciou tmavej energie (napríklad Einsteinovej kozmologickej konštanty) nad hmotou. Ak táto teória zodpovedá skutočnosti, vesmír eventuálne skončí „roztrhnutím“ všetkých viazaných sústav až na úroveň elementárnych častíc (Big Rip). Pôvodné pozorovanie ale malo štatistickú významnosť iba 3 sigma a novšie pozorovania s o mnoho väčším počtom supernov typu Ia zrýchlené rozpínanie vesmíru spochybnilo.^[2]

Posledná zmeraná hodnota rýchlosti rozpínania je 73,8 kilometra za sekundu na megaparsek. Na každý dodatočný milión parsekov (1 megaparsek = 3,26 milióna svetelných rokov) vzdialenosti od Zeme sa nám vzďaľovanie tej-ktorej galaxie javí o 73,8 kilometra za sekundu rýchlejšie.