Reč

Reč v univerzálnom zmysle je fyzicko-psychická činnosť človeka ako prírodno-spoločenskej bytosti vytvárať artikulované zvuky, spájať ich ako materiálnu formu s vnútornými psychickými ideálnymi obsahmi (vnemami, predstavami, pojmami, myšlienkami, citmi a vôľou) a pomocou týchto artikulovaných zvukov realizovať vzájomnú komunikáciu s inými členmi spoločenského celku. Reč v tomto univerzálnom zmysle je všeobecná ľudská schopnosť bez ohľadu na to, v akom spoločenskom útvare (rodine, kmeni, národnosti, národe) človek žije a pracuje. Touto schopnosťou spájať artikulované zvuky s obsahmi svojho vedomia ako odrazmi objektívnej reality a pomocou nich myslieť a komunikovať v spoločnosti sa človek podstatne odlišuje od nižších druhov živých bytostí. Pre reč v tomto univerzálnom zmysle použil zakladateľ modernej európskej jazykovedy Ferdinand de Saussure francúzsky termín langage (langaž).

Reč v užšom zmysle je konkrétna realizácia abstraktného jazykového systému v praktickom dorozumievacom akte^[1], v konkrétnom rečovom prejave. Výsledkom tejto realizácie je konkrétny jazykový text. Saussure pre reč ako konkrétnu realizáciu jazykového systému použil termín parole.

Reč je realizácia, použitie jazyka ako systému v konkrétnych dorozumievacích aktoch. Z hľadiska prenosu informácie je reč niekedy definovaná ako vlastné oznámenie, správa (jazyk je potom príslušný kód).