Zámok Ploskovice

Zakladateľom ploskovického panstva bol Adam Ploskovický z Drahoníc, ktorý sa usadil v tu existujúcej románskej opevnenej usadlosti. Do histórie sa tento šľachtic zapísal ako zemepán, proti ktorému sa zdvihla vlna nevôle a povstania poddaných. Do ich čela sa v roku 1496 postavil Dalibor z Kozojed, ktorý bol po potlačení rebélií zajatý a uväznený na Pražskom hrade v práve dokončenej veži, ktorá dodnes nesie jeho meno.

Ďalšími majiteľmi ploskovického panstva sa stali páni z Vřesovíc, ktorí dali usadlosť prestavať na renesančný zámok. Ako zástancovia reformácie o zámok prišli pri konfiškácii majetku po bitke na Bielej hore. Na zámku sa potom vystriedalo viacero majiteľov.

Dnešnú, vrcholno barokovú podobu získal zámok v rokoch 1720 - 1730, kedy bola jeho majiteľkou manželka toskánskeho veľkovojvodu Jána Gastona III. Anna Mária Toskánska. Tá túžila z tohoto zámku vybudovať honosnú a prepychovú letnú rezidenciu s arkádami a umelými jaskyňami - grottami. Prestavbu pravdepodobne viedol taliansky architekt Octavio Broggio alebo Kilián Ignác Dientzenhofer. Meno skutočného stavebníka nie je známe, pretože stavba „malého Versailles“ bola vraj natoľko nákladná, že majiteľka dala spáliť všetky účty, aby cena stavby nevyšla najavo.

Začiatkom 18. storočia sa začalo s ďalšími stavebnými úpravami, na ktorých sa podieľali vrcholní pražskí umelci - napr. štukatér T. Soldatti a maliar V. V. Reiner. V roku 1805 prešlo panstvo so zámkom do rúk Habsburgovcov. Od roku 1849 sa stal letným sídlom odstupivšieho rakúskeho cisára a českého a uhorského kráľa Ferdinand V. Dobrotivého. Pri tejto príležitosti bola budova zámku v rokoch 1850 - 1853 zvýšená o jedno poschodie a Rokokovo upravená pod vedením architektov Jána Bělského a Josefa Pokorného. Na výzdobe sa podieľal sochár Václav Levý, štukatér M. Effenberger a maliar Josef Navrátil, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov českého romantizmu. Po Ferdinandovej smrti v roku 1878 sa panstva ujal jeho synovec František Jozef I.

V roku 1919 bol zámok dočasne okupovaný tzv. Burgerwehrom z Litoměříc pri pokuse odtrhnúť české pohraničie od novovzniknutej ČSR. Objekt bol vtedy značne spustošený. Následne však panstvo prepadlo konfiškácii, prešlo do majetku štátu a zámok bol upravený ako letné sídlo ministerstva zahraničných vecí; veľa času tu trávil Edvard Beneš s manželkou. Vo východnom pavilóne bola v roku 1919 zriadená česká škola. V októbri 1938 boli Ploskovice obsadené nemeckou armádou a zámok sa stal neslávnym ako škola pre mladých nacistov, tzv. Napola. Vtedy bol zámok nielen veľmi poškodený ale aj necitlivo upravovaný - postranné pavilóny dostali vysoké strechy a kamenné vonkajšie schodiská. Krásny vyhliadkový pavilón v hornej záhrade bol premenený na vrátnicu.

Po roku 1945 sa zámok opäť stal majetkom štátu a objekty využívali poľnohospodárske družstvo a škola. V roku 1952 prevzali zámok pamiatkové organizácie a začali celý areál upravovať. V rokoch 1955 - 1958 Akadémia výtvarných umení realizovala reštaurátorské práce na Navrátilových maľbách; v 80-tych rokoch 20. storočia boli postupne dokončené reštaurácie všetkých interiérov i exteriéru.

Zámok stojí na okraji terénneho zlomu, ktorý poslúžil na vybudovanie terasy. K základnému telesu stavby priliehajú arkádové galérie s úžitkovými stavbami na koncoch. V suteréne zámku sa nachádza grotta - umelá jaskyňa s lastúrovými fontánami a sochami gigantov.

Zámok obkolesuje baroková záhrada s rybníkom a bazénom s fontánou. Celý zámocký park má rozlohu osem hektárov.

Dnešné vybavenie zámku pochádza z prestavby z polovice 19. storočia. Medzi najzaujímavejšie patria miestnosti prvého poschodia, ktorým dominujú klasicistické a rokokové interiéry. Nachádza sa tu reprezentačný salón s kupolou zdobenou freskami V. V. Reinera. Na druhom poschodí je obrazáreň s dielami českej krajinomaľby a expozícia dokumentujúca spoločenský život za vlády Habsburgovcov. Pozoruhodné sú kolekcie porcelánu, skla a obrazov.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zámok Ploskovice

Zámek Ploskovice