Paul Watzlawick

Strednú školu skončil v roku 1939. Na univerzite v Benátkach získal doktorát v odbore filozofia v roku 1949. Ďalej v roku 1954 vyštudoval na Univerzite Carla Junga v Zürichu a získal titul z analytickej psychoterapie. V roku 1957 pokračoval v jeho výskumnej kariére na Univerzite v El Salvatore. Paul Watzlawick bol jednou z najvplyvnejších a renomovaných postáv Mental Research Institute v Palo Alte odkiaľ sa terapeutický smer, ktorý prezentoval, označuje ako paloaltská škola.^[3][1][2]

V roku 960 ho pozval Donald deAvila Jackson robiť výskum v Mental Research Institute. V roku 1967 začal učiť psychiatriu na univerzite v Stanforde. Pokračoval v šľapajach Gregoryho Batesona a predstavil teóriu schizofrénie ako „dvojitej väzby“, ktorá popisuje stav, keď je človek uväznený vo vzájomne sa vylučujúcich očakávaniach, resp. v dvoch svetoch. Jeho ďalšia práca (1967) Pragmatics of Human Communication bola založená na Batesonovej teórii. Touto prácou urobil nezmazateľnú stopu v práci o teórii komunikácie. Vytvoril aj veľa ďalších vedeckých prínosov akými sú radikálny konštruktivizmus, teória komunikácie a tiež rodinná terapia. Jeho výskumy mali veľký vplyv na prácu Friedemanna Schulza von Thun. Vytvoril 5 základných axiómov teórie ľudskej komunikácie.^[3][1]

Paul Watzlawick definoval 5 základných axiómov ľudskej komunikácie, ktoré vysvetľujú ľudskú komunikáciu a jej paradoxy.

1. Človek nemôže nekomunikovať
2. Ľudia komunikujú aj digitálne aj analogicky
3. Komunikácia = obsah + vzťah
4. Povaha vzťahu závisí od toho, ako obe strany prerušujú komunikačné poradie
5. Všetka komunikácia je buď symetrická, alebo doplnková

1. Človek nemôže nekomunikovať - je nemožné nekomunikovať, pretože už len každé správanie človeka je istým spôsobom komunikácia s ľuďmi a vonkajším okolím. Čiže komunikácia neznamená len vyjadrovanie sa slovami, ale aj správaním. Aj keď človek nerobí nič, tak komunikuje prostredníctvom neverbálnej komunikácie.

Príklad: Príkladom môže byť človek čakajúci v čakárni u lekára. Jeho zrak smeruje celý čas na podlahu. Už aj táto Neverbálna komunikácia (jeho výraz tváre, postoj) je istým spôsobom komunikácia. Daná osoba tým hovorí, že nechce s nikým komunikovať.

2. Ľudia komunikujú aj digitálne aj analogicky - analogická komunikácia reprezentuje veci podľa ich podoby, obrazu. Neverbálna komunikácia je podľa Watzlawicka analogická, pretože vidíme mimiku, gestá, postoje, ... Digitálna komunikácia reprezentuje veci podľa ich názvu. Jazyk je považovaný za digitálny.

3. Komunikácia = obsah + vzťah - obsah je „čo“ bolo vlastne povedané a vzťah je „ako“ to bolo povedané. Obsah a vzťah spolu úzko súvisia. Jednoduchý príklad je: ak sú obsahom počítačové dáta, tak vzťahom je počítačový program.

4. Povaha vzťahu závisí od toho, ako obe strany prerušujú komunikačné poradie - táto axióma hovorí o tom, ako každá osoba vníma alebo prerušuje komunikačné poradie. Príkladom môže byť rozhovor so spolubývajúcim. Ste nahnevaný na svojho spolubývajúceho, ale rozprávate sa s ním úplne bežne, nedáte najavo svoj hnev. Následne pri ďalšom rozhovore ste voči nemu chladný. Spolubývajúci tak vycíti, že ste sa naňho nahnevali. Vy ste svoj hnev, svoje pocity počas rozhovoru prerušili, a tak si spolubývajúci myslí, že ste sa nahnevali ešte len teraz a pritom vy ste nahnevaný už dlhšie.

5. Všetka komunikácia je buď symetrická, alebo doplnková - symetrická komunikácia je komunikácia založená na vyrovnanom výkone a doplnková komunikácia je založená na odlišnostiach vo výkone. Zdravý vzťah by mal obsahovať oboje. Príliš veľa z jedného druhu môže viesť ku konfliktom vo vzťahu.^[4][5][6]

Watzlawick napísal 22 kníh, ktoré boli preložené do 80 jazykov pre akademických i bežných čitateľov. Napísal tiež viac ako 150 vedeckých článkov. Knihy, ktoré napísal alebo na nich spolupracoval:

• Anthropology of Human Communication, 1964
• Pragmatics of Human Communication, 1967
• Change: Principals of Problem Formation and Problem Resolution (with John Weakland and Richard Fisch), 1974
• How Real Is Real?, 1976
• The Language of Change, 1977
• Gebrauchsanweisung für Amerika, 1978
• The Situation Is Hopeless, But Not Serious: The Pursuit of Unhappiness, 1983
• The Invented Reality: How Do We Know What We Believe We Know? (Contributions to Constructivism), 1984
• Ultra-Solutions, or, How to Fail Most Successfully, 1988
• The Interactional View: studies at the Mental Research Institute, Palo Alto, 1965-1974, 1977
• Munchausen's Pigtail and other Essays, 1990

Paul Watzlawick a John H. Weakland spolu publikovali „The interactional View: studies at the Mental Research Institute, Palo Alto, 1965-1974.“^[3][7]

1. ↑ ^{a b c} 2014. Paul Watzlawick [online]. Famouspsychologists.org, 2014. [cit. 2014-12-05]. Dostupné na: http://www.famouspsychologists.org/paul-watzlawick/ Archivované 2014-12-11 na Wayback Machine
2. ↑ ^{a b} 2014. Životopis [online]. Databazeknih.cz, 2014. [cit. 2014-12-05]. Dostupné na: http://www.databazeknih.cz/zivotopis/paul-watzlawick-8792
3. ↑ ^{a b c} 2014. Paul Watzlawick – Biography [online]. Strategic Therapy Center, 2014. [cit. 2014-12-05]. Dostupné na: http://www.centroditerapiastrategica.org/en/paul-watzlawick-biography.php Archivované 2015-11-24 na Wayback Machine
4. ↑ 2009. Paul Watzlawick´s axioms of the Human Communication Theory [online]. Diegodelavega.tumblr.com, 2009. [cit. 2014-12-05]. Dostupné na: http://diegodelavega.tumblr.com/post/726313700
5. ↑ 2014. Die Axiome von Paul Watzlawick [online]. Paulwatzlawick.de, 2014. [cit. 2014-12-05]. Dostupné na: http://www.paulwatzlawick.de/axiome.html
6. ↑ 2014. Interpretative and interaction theories [online]. University of twente, 2014. [cit. 2014-12-05]. Dostupné na: http://www.utwente.nl/cw/theorieenoverzicht/Theory%20clusters/Interpersonal%20Communication%20and%20Relations/Interpretative%20and%20interaction%20theory/
7. ↑ 2014. Paul Watzlawick [online]. En. wikipedia, 2014. [cit. 2014-12-05]. Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Paul_Watzlawick na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).