Orientačný beh

 

Trate sú postavené v rôznej dĺžke a náročnosti, ktoré závisia od:

• vekovej kategórie (od 10 do 95 rokov),  
• významu pretekov (náborové, lokálne, celoštátne, vrcholné svetové)  
• disciplíny (šprint, stredná trať, dlhá trať, štafety).  
• druhu (denný, nočný, štafetový)

Kontrol je v teréne spravidla viac ako je počet kontrol na jednej trati, preto má každá kontrola jedinečný kód. Kód je umiestnený na raziacom zariadení, prípadne na stojane pre kontrolu. Jednotlivé trate nie sú vopred známe. Zverejnené sú iba dĺžka, prevýšenie a počet kontrol na trati. Mapu so svojou traťou dostáva pretekár až tesne pred štartom, alebo po štarte (v závislosti od disciplíny), pričom následne mu začína plynúť súťažný čas.

Kategórie sa delia podľa pohlavia, veku a výkonnosti. Ženské a mužské sú medzinárodne označované ako W (Woman) a M (Man). Hlavnou kategóriou je M,W21- (najmä pre pretekárov od 21 do 34 rokov, pričom je otvorená aj pre iné vekové kategórie). Mládežnícke kategórie sú odstupňované po dvoch rokoch od M,W-10, po M,W-20 a sú otvorené zdola (10 roční a mladší... až 20 roční a mladší). Veteránske kategórie sú odstupňované po piatich rokoch od M,W35-, po M,W95- a sú otvorené zhora (35 roční a starší...až 95 roční a starší). Pre začiatočníkov sa vypisujú jednoduché trate označené ako N (New, Náborová). Pre mierne pokročilých je určená otvorená kategória bez rozdielu veku a pohlavia (Open), pričom u nás sa označuje ako K3, resp. K4.

Trate pre preteky sa stavajú tak, aby víťaz kategórie dosiahol približne čas stanovený pre danú disciplínu, jej výkonnostnú úroveň a vek. Dĺžka trate sa preto prispôsobuje orientačnej náročnosti, členitosti, prevýšeniu na trati a priebežnosti terénu. Najkratšie trate sú pre disciplínu šprint, kde najlepší dosahujú čas 12 – 18 minút pri dĺžke cca 1,2 až 4km. Stredná trať má trvanie 25 -35 minút pri dĺžke cca 2,5 - 7 km. Dlhá trať má trvanie 40 - 90 minút pri dĺžke cca 4- 20 km. Dĺžky tratí sa merajú vzdušne = spojnica medzi štartom, kontrolami a cieľom. Skutočná dĺžka trate je spravidla dlhšia a závisí od voľby postupov. Počty kontrol sú rôzne, pričom sú od seba rôzne vzdialené, aby pretekárom poskytovali viacero možnosti riešenia postupov. Najdlhšie a orientačne najťažšie trate sú pre kategóriu MW 21-E. Veteránske kategórie sú smerom hore postupne časovo a fyzicky menej náročné. Mládežnícke kategórie sú smerom dole postupne časovo a orientačne menej náročné.

Pri stavbe tratí sa staviteľ riadi pravidlami a vykonávacími predpismi  k jednotlivým úrovniam, druhom a disciplínam orientačného behu. V pravidlách sú dané dĺžky pre všetky disciplíny, vekové aj výkonnostné kategórie. Na pretekoch sa dĺžky tratí, prevýšenie a počty kontrol zverejňujú vopred v pokynoch k pretekom.

Preteky v šprinte sa organizujú prevažne v intravilánoch miest a obcí, prípadne v parkoch. Sú najdostupnejšie pre verejnosť. Trať môže úspešne absolvovať  aj začiatočník s minimálnymi orientačnými skúsenosťami.

Preteky sa štartujú intervalovým spôsobom podľa štartovej listiny vydanej vopred. Výnimkou je hromadný štart pri pretekoch štafiet. (Tiež individuálna forma pretekov tzv. „štafeta jedného muža“, ktoré sú postavené ako viackolová štafeta pre jednotlivcov). Štartovný interval je v šprinte 1 minúta a v ostatných disciplínach spravidla 2 až 4 minúty. Na štarte v jednej minúte môže štartovať viac pretekárov, každý však v inej kategórii, pričom majú inú minimálne prvú kontrolu.

Orientačný beh používa špeciálne mapy s medzinárodne dohodnutým mapovým kľúčom. Farebnosť máp je prispôsobená tak, aby bola dobre čitateľná a zrozumiteľná aj za behu. Na rozdiel od bežných máp, je priestor pretekov zmapovaný výrazne podrobnejšie, ako je na bežne dostupných mapách. Pre pretekára musí byť zaznamenaná v mape každá informácia v teréne, ktorá by mohla byť pomôckou pri zorientovaní sa počas behu, aby vedel identifikovať svoju momentálnu polohu. Miesto osadenia kontroly musí byť v mape tak znázornené, aby neprišlo k omylu pretekára, resp. jeho nesprávnemu pochopeniu. 

Trate sa na mape zakresľujú fialovou farbou, rovnako aj opisy kontrol ak sú vytlačené na mape. Modrou farbou sa vyznačujú poludníky – čiary, podľa ktorých  si zorientujeme mapu na sever. Pre OB sa používajú mierky máp spravidla 1:15000 pre dlhú trať, 1: 10 000 (1 cm na mape = 100 m v teréne) pre strednú trať a 1: 5000  pre preteky v šprinte.

 

 

Pretekári pre jednoznačné nájdenie správnej kontroly požívajú opisy kontrol, ktoré dostanú pred štartom. V opisoch je uvedená kategória, parametre trate, poradie kontrol, kódy kontrol a opis umiestnenia kontroly. Opisy sú vydávané v medzinárodne platných piktogramoch. Pre začiatočníkov a deti sa môžu vydávať slovné opisy kontrol. Podľa opisov kontrol je možné identifikovať kontroly v teréne a zaznamenať tak prechod správnou kontrolou.

Buzola slúži na správne zorientovanie si mapy na štarte. Zosúladí sa sever na buzole a poludníky na mape. Podľa buzoly sa priebežne kontroluje správnosť zorientovania mapy. Využíva sa na smerové postupy (azimuty) v teréne  kde je nedostatok výrazných záchytných bodov.

 

Je povinnou výbavou pretekára (ide o cca 50x10x3 mm výlisok z PVC so zabudovanou elektronikou). Každý čip má svoj jedinečný registračný kód, pod ktorým je pretekár zaregistrovaný v databáze konkrétnej súťaže. Ním si zaznamenáva prechod jednotlivými kontrolami. Pokiaľ pretekár čip nevlastní, vždy má možnosť zapožičať si ho za poplatok od daného organizátora. Ak niekto absolvuje ročne aspoň 10 pretekov, tak už je ekonomickejšie si čip kúpiť. Výhodou SI čipu  pre pretekára je okamžitá informácia o dosiahnutom výsledku hneď po dobehu do cieľa a vyčítaní údajov z čipu. Výsledok, aktuálne poradie aj medzičasy dostane vytlačené na lístku, ktoré si môže porovnať so súpermi. Uzavretím cieľa má zároveň takto organizátor k dispozícii oficiálne výsledky aj s možnosťou zverejnenia medzičasov. V minulosti boli namiesto SI čipov využívané papierové preukazy.

Nie sú nutnou výbavou pre preteky. Slúžia hlavne ako pomôcka na analýzu absolvovaných pretekov. Používajú sa hlavne ako tréningová pomôcka na zaznamenávanie tréningových a súťažných aktivít a ich vyhodnocovanie.

• Medzinárodná – Na medzinárodnej úrovni zastrešuje orientačné športy medzinárodná federácia orientačných športov volá sa International Orienteering Federation (skratka IOF). Definuje všeobecné pravidlá a zásady pre orientačné športy. Bola založená vo Fínsku a od roku 1977 bola uznaná MOV.^[2]

• Národná – Na národnej úrovni zastrešuje orientačné športy Slovenský zväz orientačných športov (skratka SZOŠ).^[3]

• Regionálna – Na regionálnej úrovni sú tvorené zoskupenia klubov do oblastí, v ktorých sa konajú regionálne súťaže, napr. súťaže západnej oblasti, oblastný rebríček STRED, a pod. V súčasnosti je členenie oblastí na oblasť Západ, Stred a Východ.

• Lokálna – Na lokálnej úrovni sa nachádzajú kluby. Tie sú pridružené k národnej úrovni riadiaceho orgánu. Kluby sú väčšinou otvorené pre všetkých záujemcov a v prípade záujmu je tak možné kontaktovať priamo klub v blízkosti a stať sa jeho členom. Kluby sú taktiež zodpovedné za usporiadavanie pretekov. SZOŠ má momentálne 26 členských klubov,^[4] ktoré sa pravidelne zúčastňujú súťaží v orientačných športoch. Najstarším klubom na Slovensku je Klub orientačného behu Sokol Pezinok, ktorý bol založený v roku 1951.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Orientačný beh

• Slovenský zväz orientačných športov
• Prezentačná stránka orientačných športov a orientačného behu