Orient

V súčasnosti (cca. od 19. stor.) termín Orient môže mať tieto významy:

• starý Orient (v zmysle: Predná Ázia, obyčajne vrátane Egypta a obyčajne vrátane Stredného východu) a ostatná severná Afrika, v širšom zmysle vrátane Ďalekého východu (a Stredného východu, ak nie je zahrnutý už v starom Oriente)^{[1][2][3][4][5]}
• Predná Ázia a Stredná Ázia^[6]
• Levanta (Malá Ázia, Sýria, Egypt), prípadne plus severná Afrika^[7][8]
• (najmä vo vzťahu k dejinám staroveku:) starý Orient (v oboch významoch)^[9][10]
• (pod vplyvom anglosaských textov:) východná, južná a juhovýchodná Ázia, v širšom zmysle aj Predná Ázia (juhozápadná Ázia a Egypt)^[11][9]
• v niektorých západných štátoch: okrem vyššie uvedených významov aj napr.:
  • niektoré krajiny Stredozemia a krajiny juhovýchodnej Európy^[12]
  • Európa^[13]
  • východná hemisféra^[13]
• všetky štáty Ázie a prípadne aj severnej (alebo ojedinele aj celej) Afriky^[2][13]
• východné krajiny či národy (relatívny pojem)^[14][15][13]

Historicky mal termín Orient nasledujúce významy:

• východné krajiny (relatívny pojem)^[2]
• v starovekom Grécku: Perzia (keďže bola na východ od Grécka)^[2]
• všetko, čo leží na východ od gréckeho sveta príp. od Itálie (najmä Predná Ázia a Egypt)^[2][16]
• Východorímska ríša (Byzantská ríša)^[8][4]
• diecéza Oriens (t. j. zhruba Predná Ázia, Egypt)^[1]
• Levanta^[4]
• oblasť ovládaná islamom (napr. aj severná Afrika, južné Španielsko a pod.)^[1][8]

Prídavné meno orientálny znamená primárne týkajúci sa Orientu, východný. V kontexte filozofických disciplín prípadne humanitných disciplín znamená najčastejšie - 'čínsky', 'indický', 'japonský', 'perzský', 'islamský' alebo 'arabský' atď. ^[17]

1. ↑ ^{a b c} Orient. In: Brockhaus - die Enzyklopädie Digital. [CD-ROM] Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0
2. ↑ ^{a b c d e} Orient. In: Pyramída.
3. ↑ Orient. In: Malá slovenská encyklopédia. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers, 1993. 822 s. ISBN 80-85584-12-3. S. 515.
4. ↑ ^{a b c} Orient In: Masarykův slovník naučný: lidová encyklopedie všeobecných vědomostí , díl 5. N – Q. Praha: Československý kompas, 1931. s. 394
5. ↑ Orient. In: Krátky slovník slovenského jazyka, 2003 dostupné online
6. ↑ Ori­ent, der [online]. duden.de, [cit. 2017-07-06]. Dostupné online.
7. ↑ Orient. In:Ottův slovník naučný: illustrovaná encyklopaedie obecných vědomostí, 18tý díl Navary-Oživnutí. Praha: J. Otto, 1902.
8. ↑ ^{a b c} Orient in: Meyers Großes Konversations-Lexikon, Band 15. Leipzig 1908, S. 116. dostupné online [1]
9. ↑ ^{a b} VON SODEN, Wolfram. The Ancient Orient (Einführung in Die Altorientalistik). [s.l.] : Wm. B. Eerdmans Publishing, 1994. 262 s. ISBN 978-0-8028-0142-5. S. 1.
10. ↑ BARTL, J. et al.Dejepis pre 1. ročník gymnázií. Bratislava: SPN, 2002. ISBN 80-08-03504-8. S. 58
11. ↑ Orient. In: Všeobecná encyklopedie v osmi svazcích x x-x. Vyd. 1. Praha: Diderot, 1999. ISBN 80-902555-2-3.
12. ↑ TLFi [online]. cnrtl.fr, [cit. 2017-07-06]. Dostupné online.
13. ↑ ^{a b c d} Orient. In: Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM (v. 4.0). Oxford University Press, 2009, ISBN ISBN 978-0-19-956383-8.
14. ↑ Orient. In: Slovník slovenského jazyka, 1959-1968. dostupné online
15. ↑ Orient. In: Malá československá encyklopedie 4 M – Pol. Praha: Academia, 1986.
16. ↑ Orient in: SVOBODA, DrSc. Ludvík. Encyklopedie antiky. Praha : Academia, 1973. S. 439
17. ↑ FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

•   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o orientálne príslovia