Olympijské hry (moderné)

Bližšie informácie v hlavnom článku: Olympijské hry (starovek)

 

Staroveké olympijské hry boli náboženské a atletické slávnosti, ktoré sa konali každé štyri roky vo svätyni Dia v gréckej Olympii. Konkurencia bola medzi zástupcami niekoľkých mestských štátov a kráľovstiev starovekého Grécka. Tieto hry obsahovali hlavne atletické, ale aj bojové športy, ako je zápasenie a pankration, preteky na koňoch a vozoch. Všeobecne sa píše, že počas hier sa všetky konflikty medzi zúčastnenými mestskými štátmi odkladali, kým sa hry neskončili. Toto zastavenie nepriateľstva bolo známe ako olympijský mier alebo prímerie. Táto myšlienka je moderným mýtom, pretože Gréci svoje vojny nikdy neprerušili. Prímerie skutočne umožnilo tým náboženským pútnikom, ktorí cestovali do Olympie, nerušene prechádzať cez bojujúce územia, pretože ich chránil Zeus.^[3]Začiatok olympiády je zahalený tajomstvom a legendou, jeden z najpopulárnejších mýtov označuje Herakla a jeho otca Dia za pôvodcov hier. Podľa legendy to bol Herakles, kto ako prvý označil hry za „olympijské“ a ustanovil zvyk konať ich každé štyri roky. Mýtus pokračuje, že potom, čo Herakles dokončil svojich dvanásť prác, postavil olympijský štadión na počesť Dia. Po jej dokončení kráčal po priamke na 200 krokov a túto vzdialenosť nazval „štádium“ (grécky: στάδιον, latinsky: stadium, „javisko“), z ktorého sa neskôr stala jednotka vzdialenosti. Najrozšírenejším dátumom začiatku starovekej olympiády je rok 776 pred Kr., je to založené na nápisoch, ktoré sa nachádzajú na Olympii a uvádzajú výhercov stopy, ktorá sa každé štyri roky drží od roku 776 pred n. l. Staroveké hry obsahovali bežecké podujatia, päťboj (pozostávajúci zo skokov, hodov diskom a oštepom, pretekov v nohách a zápasov), box, zápasenie, pankration a jazdecké podujatia. Traduje sa, že Koroibos, kuchár z mesta Élida, bol prvým olympijským víťazom.

Olympijské hry mali zásadný náboženský význam a obsahovali športové udalosti spolu s rituálnymi obeťami na počesť Dia (ktorého slávna socha od Feidiasa stála v jeho chráme v Olympii) a Pelopsa, božského hrdinu a mýtického kráľa Olympie. Pelops bol známy pre svoje preteky na vozoch s kráľom Oinomaos z Pisatisu. Víťazi podujatí boli obdivovaní a zvečnení v básňach a sochách. Hry sa konali každé štyri roky a toto obdobie, známe ako olympiáda, využili Gréci ako jednu zo svojich jednotiek merania času. Hry boli súčasťou cyklu známeho ako Panhelénske hry, ktorý zahŕňal Pýtické hry, Nemejské hry a Isthmické hry.

Olympijské hry dosiahli vrchol svojich úspechov v 6. a 5. storočí p.n.l., avšak potom postupne klesali na dôležitosti, keď Rimania získali moc a vplyv v Grécku. Aj keď neexistuje vedecký konsenzus o tom, kedy sa hry oficiálne skončili, najčastejšie sa odhaduje dátum 393 n.l., keď cisár Theodosius I. rozhodol, že všetky pohanské kulty a praktiky musia byť eliminované. Ďalším bežne uvádzaným dátumom je rok 426 n.l., keď jeho nástupca Theodosius II. nariadil zničenie všetkých gréckych chrámov.

Olympijské symboly sú znaky vyjadrujúce olympijské myšlienky a univerzálnosť olympijského hnutia, jeho úlohy a ciele. Rozlišujeme:

• najvyššie symboly olympijského hnutia (olympijský symbol, zástava, heslo, hymna)
• emblémy, znaky národných olympijských výborov (NOV) a organizačných výborov OH a ZOH
• maskoti

Najvyšším olympijským symbolom sú olympijské kruhy, ktoré sú vzájomne prepojené. Päť kruhov predstavuje päť kontinentov spojených olympijskou myšlienkou a zároveň sa aspoň jedna z ich 5-tich farieb nachádza na vlajkách všetkých štátov sveta. Existuje všeobecný názor, že kruhy predstavujú jednotlivé kontinenty, ale nie je to tak. Barón de Coubertin vnímal kruhy a farby ako dva nezávislé symboly a MOV výslovne uvádza, že žiadny z kruhov nereprezentuje konkrétny kontinent. Olympijské kruhy sú súčasťou olympijskej zástavy, ktorá má biely podklad a v jej strede je umiestnených päť olympijských kruhov:

• modrý kruh je vľavo hore,
• čierny kruh je vedľa modrého, v strede zástavy.
• červený kruh je vedľa čierneho.
• žltý kruh prepája modrý a čierny kruh.
• zelený kruh spája čierny a červený kruh.

Zástava po prvýkrát zaviala pri VI. olympijskom kongrese 1914 a na olympijskom štadióne po prvýkrát 1920. Na OH sa vyvesuje zástava, ktorú 1920 venovali Antverpy, na ZOH zástava, ktorú 1952 venovalo Oslo. Súčasťou historickej zástavy je aj olympijské heslo Citius, Altius, Fortius (Rýchlejšie, vyššie, silnejšie), ktoré vyjadruje cieľ olympijského hnutia, úsilia o neustály pokrok. Najvyššie symboly olympijského hnutia sú podľa čl. 6 olympijskej charty výlučným vlastníctvom MOV. S výnimkou oficiálneho olympijského dňa nesmie NOV používať olympijské symboly bez jeho výslovného povolenia. Najvyššie symboly sa nesmú použiť na komerčné účely. Kombináciou olympijských kruhov s inými znakmi alebo atribútmi (napr. so štátnou zástavou) vznikajú emblémy, znaky NOV a organizačných výborov OH (ZOH), ktorých sú vlastníctvom, musia však byť schválené MOV. Novo používaným symbolom OH (ZOH) sú maskoti, ktorí majú vyjadrovať národnú tradíciu hostiteľskej krajiny.

„Citius, altius, fortius“ ([cicijus, alcijus, forcijus], lat.), teda „rýchlejšie, vyššie, silnejšie“ — heslo novodobých OH, jeden z olympijských symbolov vyjadrujúci úsilie olympijského hnutia o neprestajný pokrok a zvyšovanie športovej výkonnosti. Jeho autorom bol priateľ P. de Coubertina, francúzsky dominikánsky kazateľ, pedagóg a športový funkcionár Henri Didon (*1840, †1900). Ako olympijské heslo bolo uznané MOV 1913 a od 1920 je súčasťou olympijského emblému. Popri organizovaní OH sa využíva aj pri emblémoch jednotlivých LOH a ZOH, pri výrobe suvenírov, odznakov, maskotov ap. Pod týmto heslom sa často organizujú aj olympijské podujatia (prednášky, konferencie, sympóziá, výstavy ap.).

• Začína sa príchodom hlavy štátu usporiadateľskej krajiny v sprievode predsedu Medzinárodného olympijského výboru a predsedu organizačného výboru daných olympijských hier, na štadión.
• Zaznie hymna usporiadateľskej krajiny a je vztýčená zástava usporiadateľskej krajiny.
• Nasleduje prezentácia športových výprav všetkých zúčastnených reprezentácií. Sprievod športovcov začína reprezentácia Grécka (okrem LOH 2004 v Aténach, kedy reprezentácia Grécka nasledovala ako posledná). Potom nasledujú jednotlivé reprezentácie krajín v abecednom poradí, podľa jazyka usporiadateľskej krajiny. Defilé účastníkov završuje športová výprava usporiadateľskej krajiny.
• Predseda Medzinárodného olympijského výboru prednesie uvítací prejav a vyzve hlavu usporiadateľského štátu, aby predniesla otváraciu formulku.
• Po fanfáre je za zvukov olympijskej hymny vztýčená olympijská zástava.
• Nasleduje symbolické vypustenie holubíc, na znak podpory svetového mieru.
• Príchod olympijského ohňa na štadión štafetovým spôsobom. Po obehnutí celého olympijského štadióna je pochodeň odovzdaná poslednému bežcovi, ktorý je poverený zapálením olympijského ohňa. Prvýkrát sa na olympijských hrách objavil olympijský oheň v roku 1928.
• Potom sa uskutoční slávnostná prísaha športovcov a rozhodcu.
• Na záver otváracieho ceremoniálu je opäť hraná hymna hostiteľskej krajiny.

• Ceremoniál sa koná v priebehu olympijských hier. Pokiaľ je to možné, hneď po ukončení danej súťaže na mieste, kde sa súťaž konala. Medaily odovzdáva predseda Medzinárodného olympijského výboru v sprievode predsedu príslušnej medzinárodnej federácie alebo jeho určeného náhradníka.
• Pretekári, ktorí skončia na prvom, druhom a treťom mieste, vystúpia na stupne víťazov. Víťaz súťaže vystúpi na najvyšší stupienok, druhý na stupeň po jeho pravici a tretí na stupeň po jeho ľavici.
• Na stredový stožiar je vztýčená zástava krajiny víťaza, na dvoch vedľajších stožiaroch sú vztýčené zástavy štátov druhého a tretieho pretekára v poradí.
• Zaznie štátna hymna krajiny víťaza.

1. ↑ ROHDE, Erik. Created olympic image: The Rio Olympics 2016 from the perspective of international high-quality print media [online]. Universidad de Alicante, 2018, [cit. 2021-01-19]. Dostupné online. DOI:10.14198/jhse.2018.13.proc1.06
2. ↑ LEE, Jung Woo. Olympics in Conflict. [s.l.] : Routledge, 2019-07-09. Dostupné online. ISBN 978-1-351-18148-8. S. 109–124.
3. ↑ BINGHAM, Jane. All about the Ancient Greek Olympics. [s.l.] : Raintree, 2015. 32 s. ISBN 978-1-4062-8585-7.

• Olympijské hry (starovek)
• Olympijské hry mládeže

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Olympijské hry

• Olympijský výbor - www.olympic.org
• https://beliana.sav.sk/heslo/citius-altius-fortius