Nota

Výška tónu sa označuje polohou noty v notovej osnove. Závisí v prvom rade od použitého kľúča, ktorý sa nachádza na začiatku každého riadku notovej osnovy (najbežnejší je husľový kľúč v označujúci základný tón g¹ na druhú linajku zospodu). Okrem toho môže byť výška tónu upravená tzv. posuvkami, ktoré sa v notách môžu nachádzať buď priamo pred notou, alebo aj na začiatku riadku (v tom prípade ide o predznamenanie). Každá posuvka platí pre všetky noty danej výšky ktoré sa za ním (t. j. vpravo od neho) nachádzajú. Predznamenanie platí pre celý riadok a to nie len pre notu danej výšky, ale aj pre všetky noty o oktávu vyššie, alebo nižšie.

Posuvky môžu byť

• krížik „${\displaystyle \sharp }$ “ (zvyšuje notu o poltón)
• béčko „${\displaystyle \flat }$ “ (znižuje notu o poltón)
• odrážka, znak rušiaci predošlé predznamenania alebo posuvky „${\displaystyle \natural }$ “

Názov nôt s krížikom sa tvorí pridaním prípony „-is“. Napr. C${\displaystyle \sharp }$ = cis, D${\displaystyle \sharp }$ = dis, E${\displaystyle \sharp }$ = eis…

Názvy nôt s béčkom sa tvoria príponou „-es“ pre C${\displaystyle \flat }$  = ces, D${\displaystyle \flat }$ = des, F${\displaystyle \flat }$ = fes a G${\displaystyle \flat }$ = ges. V prípade E a A sa tvorí len príponou „-s“, teda E${\displaystyle \flat }$ = es a A${\displaystyle \flat }$ = as. Výnimku tvorí aj H${\displaystyle \flat }$ , ktoré sa väčšinou označuje ako b a len zriedka ako hes.

Niekedy sa pred notou môžu nachádzať aj dva krížiky, alebo béčka, ktoré potom upravujú výšku noty o celý tón. Názov takejto noty sa potom tvorí zdvojením príslušnej koncovky. Napr. D${\displaystyle \sharp }$ ${\displaystyle \sharp }$ = disis (jeho výška je rovnaká, ako E), alebo D${\displaystyle \flat }$ ${\displaystyle \flat }$ = deses (výška je zhodná s C). Posuvky sa v notovej osnove píšu pred notu, ktorú chceme upraviť (zvýšiť, znížiť alebo zrušiť účinok).

• Notácia
• Notová osnova
• Stupnica
• Tempo
• Takt