Nemecká (okres Brezno)

Obec Nemecká má tri časti:

• Dubová (pričlenená v roku 1960)
• Nemecká
• Zámostie (pričlenené v roku 1976)

 

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1281. Prvýkrát sú rozsiahlejšie zmienky o osídlení územia obce Nemecká v zozname pápežských desiatkov z rokov 1332-1337, v ktorom sa spomína dubovská farnosť pod názvom Parochia s. Nicolai de iuxta Gron (farnosť sv. Mikuláša nad Hronom). Bola vtedy jediným náboženským centrom Horehronia, teda stála tu už vtedy fara a kostol. Vzhľadom na existenciu farnosti tu v tomto období už zrejme bola aspoň osada. V listine kráľa Žigmunda z roku 1424 sa uvádza pod názvom Zenth Miklos, neskôr pod názvami Dubowo, Dwbowa, Dubova. Tunajší kostol z 15. storočia (pôvodne gotický, neskôr zbarokizovaný) je dodnes farským kostolom pre pôvodné dediny Dubovú, Nemeckú, Zámostie a Ráztoku. Existencia cirkevnej školy pri kostole je doložená už v 17. storočí.

Zámostie sa pod názvom Samoscia prvýkrát spomína v súpise dedín Ľupčianskeho panstva, ktorý je súčasťou donačnej listiny uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského z roku 1424. Nemecká sa prvýkrát spomína až v roku 1441 v listine kráľovnej Alžbety ako Nywiska Wes (Nemecká Ves). Vzhľadom na bezprostrednú blízkosť sídla farnosti v Dubovej však možno počiatky Nemeckej predpokladať už v 2. polovici 14. storočia. Zakladateľmi pôvodnej osady boli podľa názvu obce Nemci, obyvateľstvo sa však zakrátko poslovenčilo.

Od stredoveku až do zrušenia poddanstva boli osudy obyvateľov všetkých troch obcí pevne zviazané s povinnosťami voči hradnému panstvu v Ľupči. V Nemeckej sa nachádzal panský majer, ktorého obhospodarovanie patrilo do povinností tunajších poddaných obyvateľov. Okrem poddaných patrili medzi obyvateľov obce aj členovia zemianskej rodiny Kindernay, ktorá dostala šľachtické privilégiá od panovníka Ferdinanda I. v roku 1559. K zemianskej kúrii patrili polia a lúky v chotári obce a rodina mala aj právo prevádzkovať mlyn na potoku Bukovec. Obyvatelia Zámostia obhospodarovali panský majer v susednej Predajnej.

Hlavným zdrojom obživy tunajšieho obyvateľstva bolo oddávna poľnohospodárstvo, pre rozvoj ktorého neboli v tomto kraji výhodné podmienky. Tunajší sedliaci sa zaoberali najmä chovom dobytka a oviec, v menšej miere aj remeslami, ktoré boli nevyhnutné pre poľnohospodárstvo a praktický život obyvateľstva (kováčstvo, kolárstvo, stolárstvo, obuvníctvo). Od 18. storočia sa tunajší roľníci začali zaoberať trhovým obchodom s galantérnym, textilným a železiarskym tovarom, ktorý chodili predávať až do južných krajov Uhorska. Pre tento druh obchodnej činnosti, ktorej sa začalo venovať obyvateľstvo hornej časti Zvolenskej stolice, sa časom zaužíval názov čipkárstvo. Toto pre oblasť typické zamestnanie zaniklo až po 2. svetovej vojne, keď boli posledným čipkárom odobraté živnostenské oprávnenia.

V roku 1882 založil Ondrej Kindernay Kropáčovie manuálnu tehelňu v Nemeckej. Jeho zať Jan Antal ju vybavil strojmi.

 

Asi od roku 1908 do roku 1930 bola v prevádzke „vápenica“ – pec na pálenie vápna, ktorá sa nachádzala nad obcou Zámostie a od ktorej viedla až k dubovskej železničnej stanici lanovka zvaná „šodronka“. Nepriaznivé životné podmienky v prvej polovici 20. storočia sa viacerí obyvatelia Zámostia snažili preklenúť vycestovaním za prácou do USA a Kanady. Prvá vlna odišla ešte pred 1. svetovou vojnou, druhá v 20. rokoch počas hospodárskej krízy.

Nový zdroj obživy našlo obyvateľstvo v štátnej rafinérii v Dubovej (neskôr podnik Petrochema), v ktorej bola výroba spustená v roku 1938. Napriek tomu, že s Dubovou sa počítalo ako s dôležitým zdrojom pohonných hmôt pre potreby Slovenského národného povstania, Armádne vzdušné sily USA 20. augusta 1944 rafinériu zbombardovali. Malá vodná elektráreň v Dubovej je v prevádzke od roku 1908.

Obyvatelia Nemeckej boli väčšinou roľníci, lesní robotníci a robotníci pracujúci v Štátnej rafinérii v Dubovej, v miestnej vápenke a tehelni.

Obec sa smutne preslávila masovými popravami vo vápenke, kde bolo počas druhej svetovej vojny, v januári 1945 povraždených zvláštnou jednotkou Einsatzkommando 14 okolo 400 (dávnejšie pramene uvádzali až 800 či 900) mužov, žien a detí. Keďže boli mŕtve telá spálené vo vápenke, presný počet obetí sa nepodarilo dodnes zistiť. Ich smrť pripomína pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej. Obec bola na konci decembra 1944 čiastočne vypálená nemeckými vojakmi. Zhorela horná časť Partizánskej ulice.^[4]

• Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z 15. storočia. Kostol bol barokovo upravený v 18. storočí.^[5] Fasády sú členené lizénovými pásmi.
• Archeologická lokalita vrch Hradisko (nadmorská výška 785,5 m) sa nachádza v severnej časti chotára. Nálezy svedčia o osídlení už v dobe bronzovej. Nachádza sa na zalesnenom južnom výbežku Nízkych Tatier (rázsocha Čierneho dielu). Na západnej strane vrch obteká potok Ráztoka. Hradisko orientované v smere S-J má zreteľne zachované valové opevnenie. Vstup na hradisko bol pravdepodobne z juhovýchodu, nakoľko severný aj západný svah je strmý. Najvýraznejšie a najzreteľnejšie je valové opevnenie na južnej strane.

• Nemecká - Slov. národného povstania, Hronská, Školská, Partizánska, Tajovského, Pod Hrbkom, Sama Chalupku, Andreja Sládkoviča, Jána Švermu, Mládežnícka,

Zábrežná, Tehelná, Kollárova, Podskalie

• Dubová - Janka Kráľa, Krátka, 9. mája, štvrť kap. Nálepku

• Jozef Búda (* 1898 – † 1994), cirkevný hodnostár, teológ, biblista, vysokoškolský pedagóg a rímskokatolícky kňaz
• Dominik Štubňa-Zámostský (* 1905 – † 1970), pedagóg, spisovateľ pre deti a mládež
• Milan Marčok (* 1939), vysokoškolský pedagóg a regionálny politik

• Oficiálna stránka obce
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nemecká (okres Brezno)