Narva

 

Územie dnešnej Narvy bolo osídlené už v ranom stredoveku, kedy tadiaľto prechádzala jedna z najdôležitejších obchodných ciest spájajúca Pobaltie so Stredomorím. Význam mesta začal stúpať v 13. storočí, keď cez miestne brody viedla cesta spájajúca Tallinn s Novgorodom. Stavba miestnej pevnosti bola začatá v 70. rokoch 13. storočia, keď bol sever Estónska dánskou nadvládou. V roku 1345 bola Narva povýšená dánskym kráľom na mesto. O dva roky neskôr prešlo mesto pod kontrolu Rádu mečových bratov. Tí vtlačili miestnej pevnosti nezameniteľný križiacky vzhľad. Stredoveká Narva však prosperovala nielen vojensky, ale i obchodne. Bola dôležitou obchodnou križovatkou a po zlúčení Novgorodského a Moskovského kniežatstva jej význam ešte vzrástol.

Počas livonskej vojny dobyl mesto v roku 1555 ruský cár Ivan IV. Hrozný. Rusi sa tu však dlho neudržali a v nasledujúcich rokoch prechádzala kontrola nad mestom zo strany na stranu. Po skončení vojny mesto pripadlo Švédsku. Pod švédskou nadvládou bola výrazne rozšírená miestna pevnosť. Na začiatku 17. storočia tu vyrástli bašty v talianskom a nemeckom štýle, ale konečnú podobu vtlačil pevnosti až v 80. rokoch tohto storočia slávny švédsky staviteľ pevností Erik Dahlberg, ktorý tu vybudoval mohutné opevnenie francúzskeho typu.

Narva hrala dôležitú úlohu v severnej vojne. V roku 1700 v jednej z prvých bitiek vojny tu početne výrazne slabšia švédska armáda pod velením mladého kráľa Karola XII. rozdrvila ruskú armádu pod velením Charlese Eugène de Croy. Cár Peter I. Veľký odišiel z vojenského tábora len niekoľko dní pred bitkou. Rusko si všetko nahradilo v roku 1704, kedy jeho armáda Narvu bez väčších problémov dobyla.

Krátko pred týmito bitkami (1699) postihol Narvu zničujúci požiar, ktorému padlo za obeť celé mesto, pretože väčšina budov bola prevažne z dreva. Počas nasledujúcich 30 - 40 rokov však bola Narva znovu vystavaná v okázalom barokovom štýle, tentokrát už z tehiel a kameňa. Priemyselná revolúcia v 19. a 20. storočí sa historického jadra takmer nedotkla a snáď by sa zachovalo dodnes, keby nebolo nešťastných udalostí zo 6. a 7. marca 1944, kedy sa Narva stala obeťou kobercového bombardovania Červenej armády a bola prakticky zrovnaná so zemou.

Po skončení druhej svetovej vojny nedovolili sovietski okupanti utečencom estónskej národnosti sa do mesta vrátiť a naopak aktívne podporovali prisťahovalectvo z rusky hovoriacich častí Sovietskeho zväzu. Kvôli tomu sa zmenila národnostná štruktúra obyvateľov a dnes v meste drvivo prevládajú Rusi.

Po kobercových náletoch bola Narva znovu postavená v ponurom štýle socialistického realizmu. Z pôvodného centra sa dochovala len baroková radnica, niekoľko domov a pravoslávny chrám Vzkriesenia Ježiša Krista. Najdôležitejšou pamiatkou je však novo zrekonštruovaná Hermanova pevnosť s mohutnou vežou nazývanou Dlhý Herman (Pikk Hermann) a sústava opevnení. Za zmienku stojí tiež rozsiahla Kreenholmova továreň postavená v typickom anglickom industriálnom štýle na konci 19. storočia, svojho času jedna z najväčších v Európe.

Neďaleko továrne bol ešte pred pár desiatkami rokov vodopád, objemovo najväčší na celom kontinente. Po stavbe priehrady v roku 1956 však voda prúdi novým korytom a stupne vodopádu zostávajú väčšinou suché. Len v čase vyššieho vodného stavu, keď sa voda valí cez prepady vodného diela, ožíva vodopád vo svojej bývalej sláve.

•   Doneck, Ukrajina
•   Forssa, Fínsko
•   Ivangorod, Rusko
•   Karlskoga, Švédsko
•   Lahti, Fínsko
•   Pärnu, Estónsko
•   Pskov, Rusko
•   Tinglev, Dánsko

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Narva

• Oficiálna stránka mesta (po estónsky), (po anglicky), (po rusky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Narva na českej Wikipédii.