Matej (Svätá rímska ríša)

Matej sa narodil ako tretí v poradí zo synov Maximiliána II. Spočiatku sa vzhľadom na to uvažovalo o jeho cirkevnej kariére. Matejov otec vo svojom testamente odkázal celú vládu najstaršiemu synovi Rudolfovi a ostatným synom len skromný ročný dôchodok, s čím sa Matej so svojou silnou politickou ctižiadostivosťou nehodlal zmieriť. Život bez významných funkcií ho nenapĺňal. Neúspešne sa uchádzal o poľskú korunu, o pozíciu miestodržiteľa, ale nič z toho nevyšlo. Napokon v roku 1593 ho Rudolf vymenoval za miestodržiteľa v Hornom a Dolnom Rakúsku a keď v tom istom roku vypukla tzv. pätnásťročná vojna proti Turkom, bol vymenovaný do funkcie najvyššieho vojenského veliteľa a v máji roku 1598 za regenta v Sedmohradsku.

V boji proti Turkom zaznamenal úspechy i neúspechy. Kvôli rekatolizácii a vyčíňaniu žoldnierskeho vojska v Uhorsku bol ľud nespokojný, čo využil Štefan Bočkaj a pomocou hajdúchov vytlačil cisárske vojská zo Sedmohradska a Slovenska. Spojil sa s Turkami a vpadol na Moravu a do Rakúska. Habsburské impérium sa ocitlo na pokraji priepasti. Cisár Rudolf na jeho záchranu nepodnikol nič. Preto Matej zvolal členov habsburského rodu do Linza na poradu, kde sa uzniesli, že duševne nespôsobilého Rudolfa nahradí on a zároveň sa pokúsi zachrániť celú situáciu mierovými zmluvami so Štefanom Bocskayom i s Turkami.

V januári 1608 Matej zvolal do Bratislavy uhorský snem, na ktorom sa zišli i predstavitelia rakúskych a moravských stavov. Otvorene sa postavili proti Rudolfovi a s vojskom tiahli proti nemu. Keďže Rudolf nestihol zozbierať vojsko, kapituloval. 24. júna v Libni podpísali bratia dohodu, podľa ktorej Rudolf odstúpil Matejovi Uhorsko, Moravu a Rakúsko.

19. novembra 1608 bol Matej v bratislavskom Dóme sv. Martina korunovaný za uhorského kráľa. V Čechách Matej sľúbil českým a moravským stavom náboženské slobody, ktoré im zaručovala tzv. stavovská konfederácia a v roku 1610 otvorene vystúpil proti svojmu bratovi, keď ho české stavy požiadali o vojenskú pomoc proti pasovským oddielom, plieniacim v Čechách. Matej rozprášil pasovských žoldnierov a prinútil cisára zriecť sa v jeho prospech Čiech, Sliezska a Lužice. České stavy nato zvolili Mateja 23. mája 1611 českým kráľom.

Po Rudolfovej smrti bol Matej ríšskymi kurfirstmi 13. júna 1612 zvolený a 27. júna korunovaný rímskonemeckým cisárom. Matejovi sa podarilo zachrániť súštátie v rukách Habsburgovcov, ale za cenu veľkých konfesijných ústupkov. Súčasne sa po nástupe na trón prejavil ako váhavý a slabý panovník. Všetky protirečenia jeho vlády vyvrcholili udalosťami v Čechách, kde sa na pozadí európskeho súperenia katolíckej ligy a protestantskej únie schyľovalo k veľkým náboženským stretom, ktoré napokon vyústili do tridsaťročnej vojny. Na jej začiatku, 20. marca 1619, Matej vo Viedni zomrel. V posledných rokoch vlády sa sústredil na prijatie svojho bratranca, arcivojvodu Ferdinanda II., štajerského, korutánskeho a kranského vojvodu, za svojho nástupcu vo všetkých krajinách.

Matej bol ženatý so svojou o 28 rokov mladšou sesternicou Annou Tirolskou, dcérou arcivojvodu Ferdinanda II. Tirolského. Ich manželstvo ostalo bezdetné.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Matej (Svätá rímska ríša)