Lotyšsko

 

Lotyšská republika sa delí na päť kultúrno-historických regiónov:

• Kurlandia (na západe)
• Zemgalsko (na juhu)
• Vidzeme (v strede a na severovýchode)
• Latgalsko (na východe)
• Sēlija (na juhovýchode)

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Lotyšska

 

Lotyšsko sa nachádza na najzápadnejšej časti Východoeurópskej nížiny. Väčšina krajiny je rovinatá, mierne zvlnený terén je iba vo východnej časti krajiny. Najvyšším bodom je vrch Gaiziņkalns vo Vidzemských pahorkoch s nadmorskou výškou 311,6 metrov. Asi 98 % krajiny leží v nadmorskej výške pod 200 m. Plytký Rižský záliv v Baltskom mori sa nachádza na severozápade krajiny.

Prevažná časť (40 %) lotyšského územia je pokrytá borovicovými a zmiešanými lesmi. Úrodné pôdy v krajine sa nachádzajú väčšinou na území Zemgalska.

Územie Lotyšska spadá do mierneho klimatického pásma s chladným letom (okolo 17 °C) a miernymi zimami (-5 °C). Klimatické pásmo je ovplyvnené blízkosťou Baltského mora a Atlantického oceánu. Za rok v krajine naprší okolo 800 mm zrážok.

Lotyšskom preteká vyše 700 riek a riečok. Všetky tieto rieky patria k úmoriu Baltského mora. Najväčšími riekami sú Daugava, Lielupe, Gauja a Venta. V krajine sa nachádza viac ako 2 256 jazier, dosahujúcich veľkosť viac ako jeden hektár. Všetky jazerá dohromady tvoria 6 % územia Lotyšska.

Na rieke Daugava sa nachádzajú dve veľké mestá Lotyšska, a to hlavné mesto Riga a Daugavpils. Tretie najväčšie mesto Liepāja je situované na pobreží Baltského mora.

Lotyšsko bolo tradične mnohonárodnou krajinou, no jeho etnický obraz sa v 20. storočí do značnej miery zmenil.

V roku 1897 tu podľa sčítania obyvateľstva bolo okolo 1,9 milióna ľudí 68 % Lotyšov, 12 % Rusov, 7,4 % Židov, 6,2 % Nemcov a 3,4 % Poliakov.

V roku 1935 bol podiel Lotyšov asi 77 % (takmer 1,5 milióna obyvateľov), ale v dramatických štyridsiatych rokoch sa obraz začal meniť. Asi 20 000 Nemcov opustilo krajinu po uzatvorení paktu Ribbentrop-Molotov v roku 1939, keď Lotyšsko pripadlo do sovietskej sféry. Po pripojení k ZSSR v roku 1940 poslala nová moc v priebehu niekoľkých mesiacov takmer 30 000 ľudí do pracovných táborov. Počas vojny zahynulo vyše 200 000 občanov Lotyšska, vrátane cca 70 000 Židov.

Lotyši majú početnú prevahu na vidieku a v menších mestách, vo väčších aglomeráciách majú väčšinu Rusi a iné minority.

Po roku 1944, keď krajinu znova pripojili k ZSSR, opäť nastúpili masové deportácie (len roku 1949 postihli vyše 40 000 ľudí) a začal sa prílev Rusov a iných etník ZSSR. V dôsledku týchto zmien sa v roku 1959 znížil podiel etnických Lotyšov na 62 % a po polstoročí sovietizácie a rusifikácie v roku 1989 na 52 % (1,39 miliónov obyvateľov).

Toto dedičstvo výrazne zaťažuje národnostnú politiku súčasného Lotyšska. Z cca 700 000 Rusov má takmer polovica lotyšské občianstvo, ostatní sú trpení ako cudzinci s povolením na trvalý pobyt, štát však vyvíja tlak na ich naturalizáciu. Celkovo nemá občianstvo okolo 420 000 obyvateľov krajiny (z nich je takmer 280 000 Rusov). Ich deti, ktoré sa narodili po roku 1991, získavajú občianstvo bez naturalizačnej procedúry.

V krajine žije aj malá skupina Livóncov, pôvodných obyvateľov Livónska, ktorí patria k ugrofínskej jazykovej rodine. Sú príbuznými Estóncov.

Súčasné zloženie obyvateľstva Lotyšskej republiky:^[1]

• Lotyši – 63,0 %
• Rusi – 24,2 %
• Bielorusi – 3,1 %
• Ukrajinci – 2,2 %
• Poliaci – 1,9 %
• Litovci – 1,1 %
• iní – 4,5 %

Lotyšsko má najväčší počet príslušníkov národných menšín v Európskej únii. Stále nie je doriešený problém občianskeho statusu Rusov. Podmienkou získania občianstva bol test z lotyšského jazyka, ktorý mnohí miestni Rusi nedokázali splniť, aj keď situácia sa oproti začiatku 90. rokov 20. storočia zlepšila.

Prevažujúcim náboženstvom v histórii bolo luteránstvo (Evanjelická luteránska cirkev v Lotýšsku). Z hľadiska náboženskej štruktúry v krajine žijú luteráni(20 %), rímskokatolíci (21 %), pravoslávni (24 %), ateisti (15 %). 20 % obyvateľstva je bez vyznania alebo uvádza iné náboženské vierovyznanie. Krajina je výrazne sekularizovaná a náboženstvo, najmä v protestantských oblastiach nezohráva veľkú úlohu.

Rímskokatolícke náboženstvo je rozšírené najmä v Latgalsku na východe krajiny. Kým ostatné územia krajiny patrili pod zvrchovanosť protestantského Švédska, územie Latgalska bolo až do delenia Poľska súčasťou katolíckeho Poľského kráľovstva a jeho obyvatelia až do súčasnosti sú rímskymi katolíkmi. Katolíkmi sú aj príslušníci poľskej a litovskej menšiny. Jeden z najkrajších katolíckych chrámov sa nachádza v malom mestečku Aglona, neďaleko od mesta Daugavpils. V dňoch 14. a 15. augusta sa tam koná národná púť. Pravoslávie vyznávajú najmä Rusi, Ukrajinci a Bielorusi. V 20. storočí sa oživil záujem o predkresťanské náboženstvo starých Baltov – Dievturība.

Lotyšsko je parlamentnou demokraciou. Prezident, ktorého volí jednokomorový parlament (Saeima), má len reprezentatívnu funkciu ako hlava štátu. Funkciu prezidenta zastáva od júla 2019 Egils Levits.^[2] Predsedom vlády je v súčasnosti Evika Siliňová (od 15. septembra 2023).

V lete 2022 Lotyšsko formálne vedie pravicová koalícia vedená stranami „Konzervatívci“, „Národná únia“ a „Za rozvoj“. V opozícii sú proruskí „Harmónia“ a „Roľnícky zväz“.^[3] Na jeseň 2022 sú naplánované nové voľby, v ktorých sa neočakávajú zásadné zmeny v pomere síl.^[4]

K najrešpektovanejším a najobľúbenejším postavám lotyšskej politiky patrí bývalá prezidentka Vaira Vīķe-Freiberga, ktorá sa narodila v Lotyšsku, ale roky, keď bola krajina súčasťou ZSSR, strávila v Kanade.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam miest v Lotyšsku

• Riga (605 802)
• Daugavpils (79 120)
• Liepāja (67 360)
• Jelgava (54 694)
• Jūrmala (50 561)
• Ventspils (32 955)
• Rēzekne (26 481)
• Ogre (22 872)
• Valmiera (22 757)
• Jēkabpils (21 418)^[5]

 

Lotyšsko od roku 2021 je rozdelené na 36 oblastí (novads) a 7 miest s osobitným štatútom.^[6]

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lotyšsko
•   Wikislovník ponúka heslo Lotyšsko

• Informácie o Lotyšsku (slovensky)
• Informácie a cestopis o Lotyšsku (česky) Archivované 2018-08-16 na Wayback Machine